Autobus alebo moja Kawasaki ZZR 1100

Moje motocyklové začiatky nesiahajú do až tak dávnej minulosti. Keby mi niekto z Vás pred piatimi rokmi povedal, že raz budem vlastniť motocykel a že budem na ňom dokonca jazdiť, tak by som sa asi schuti zasmial, toho dotyčného patrične vysmial a pochyboval by som o jeho duševnom zdraví. Všetko sa to začalo asi pred spomínanými piatimi rokmi na návšteve u môjho kamoša. V tej dobe som menil zamestnanie a trápila ma otázka dochádzky. Kamoš otvoril garáž a machroval s novučičkým skútrom Kymco Agility 50. Nedalo mi to, tak som sa na ňom zviezol. Bolo to super. Moja otázka dopravy do práce bola vyriešená. Keďže vodičák na auto som mal od 18-tky, nemal som žiaden problém. Za týždeň som taký istý skúter vlastnil aj ja.

Zábeh (prvých 1 000 km, max 30 km/h) som zvládol za 3 týždne, keďže som s ním chodil pomaly aj na záchod. Potom to začalo: výlety s priateľkou na dlhšie trasy a... problém. Neťahá, na ceste som len zavadzal a tým pádom jazda nebola bohvieako bezpečná. Hmm. Asi po dvoch týždňoch presviedčania ľadvinky sme si kúpili niečo rýchlejšie. Tak isto skúter, ale 250 ccm. To už bola trochu iná káva. Prišli ešte dlhšie výlety a po čase tie isté problémy. Kamión som predbiehal s plne naloženým skútrom asi pol hodinu, maximálka okolo 125 km/h, takže po diaľnici nehrozilo. Dva mesiace nato, som skúter vymenil za moju prvú veľkú moto, Kawasaki ZR-7.

To bolo už o niečom inom. Plne nabalení sme s priateľkou v jej sedle urobili viac ako 15 000 km. Boli sme v Chorvátsku, prebehli sme Slovensko a trošku Čechy. A potom to prišlo. Zúčastnili sme sa takého malého, takmer rodinného Kawasaki zrazu. A tam sa to stalo. Zbadal som ju. Krásna, ladná, športová a veľká Kawasaki ZZR 1100. Láska na prvý pohľad.

Kričím z parkoviska na ľadvinku: „Poď seeeeeeem, poď sa pozrieť na totooooo.“ Poskakoval som okolo nej ako splašená stepná koza, ako malý chlapec keď sa teší z novej hračky. Prišla ľadvinka a pozerá: „Paráda, to je iná mašina.“ Kuká na mňa, ako tam poskakujem. „Zabudni na to.“ Krv mi stuhla v žilách. Mačacie očká: „Prosííííím!“ Odvrkla: „Nie!!! To by bola už tretia moto za dva roky!“ A tak som ju doma po nociach a spoločne trávených víkendoch pomaly ale isto spracovával. ZR-7 išla do dobrých rúk a ešte v ten istý týždeň stála ZZR-ka na dvore. Krásna, čierna, veľká. Radosť, ktorá nepozná hraníc.

Bola trošku zanedbaná, tak si vravím: „Umyjem ju, naleštím, pôjde k mechanikovi na prehliadku.“ A tak aj bolo. Pár priateľov a známych mi odporučilo dobrého mechanika. Slnko nádherne svietilo, bezvetrie, na ceste málo áut a k mechanikovi cca 20 km. Čo viac som si mohol priať? Vysmiaty ako lečo som sa s rešpektom presúval do cieľa. Po príchode k nemu som ho asi behom piatich minút našiel. Vravím: „Kúpil som si túto moto, potreboval by som na to kuknúť.“ On: „Daj sem, preveziem sa.“ Sadol a ja pozerám ako si dáva kolečká. Vychutnávam si ten nádherný chrapľavý zvuk. Keď pri mne zastavil a zosadol povedal niečo, po čom mi môj entuziazmus úplne opadol. „Moto je krivá.“ „Čože?“ Zachraptal som. Vedel som, že bola padnutá, ale toto? V momente mi v hlave prebehla kalkulácia, že čo to ešte bude stáť.

Čo iné mi ostávalo? Predať som ju nechcel, v tej dobe ich na trhu moc nebolo a ja som taký, že keď niečo chcem, tak to jednoducho musím mať. Tak som mu ju tam nechal. Bol akurát koniec sezóny, tak mi neprítomnosť moto v garáži moc nevadila a jej stav vyžadoval nápravu. Počas zimy som bol s mechanikom aj s moto v kontakte. Rozobral ju, rám išiel do profi firmy na rovnaciu stolicu, prebehla výmena výfukov za originály (nedokážem pochopiť, prečo niektorí ľudia montujú na takéto moto ladené výfuky), nákup nového obutia, výmena všetkých prevádzkových kvapalín, výmena prednej vidlice za novú (pôvodná bola rovnaná), celkové prečistenie a namazanie pohyblivých dielov, výmena ložísk, nastriekanie celého rámu po oprave do pôvodnej farby, poskladanie celej moto, nastavenie synchronizácie karburátorov, výmena gumených priechodiek nasávania medzi motorom a karburátormi, nové sviečky atď. Viete si asi všetci živo predstaviť, čím som prešiel. Ale neľutujem. Teraz som si 100% istý, že motocykel je vo vynikajúcej kondícii a môžem sa naň spoľahnúť. Po tejto generálke som na nej najazdil za rok 17 500 km bez akejkoľvek poruchy.

A teraz k samotnej moto. Je to ročník 1994. Rozhodol som sa pre ňu, pretože sa mi neskutočne páčila (aj po 15 rokoch je dizajn skutočne zaujímavý), bola kapotovaná a silná. Keď už hovoríme o dizajne a vonkajšom prevedení, moto má veľmi účinnú kapotáž. Ani pri vyšších rýchlostiach na mňa nefúka. Ochrana pred vetrom je výborná. Kolená sú úplne zakryté kapotážou a jej tvar ochraňuje pred vetrom aj ruky na riadidlách. Pri jazde v daždi je aj ochrana pred vodou účinná. Pri normálnej jazdeckej pozícii je mokrá jedine prilba, pokiaľ samozrejme nezastavíte.

Celkový posed na motocykli je príjemne turisticky predklonený – nie je to žiadna superšportová váľanda. Tvar riadidiel a ich poloha je vyhovujúca a moto veľmi dobre padne do ruky. Ani po dlhej jazde som sa necítil unavený a nepociťoval som žiadne syndrómy, aké som mal na naháči (bolesť zápästí, bolesť chrbta, tŕpnutie rúk). Sedadlo jazdca aj spolujazdca je veľké, príjemne tvarované a dosť pohodlné.

Priestor pod sedadlom umožňuje umiestniť tak akurát lekárničku, sadu na lepenie defektov, antipich spray, pár žiaroviek a poistiek. Za sedadlom sa nachádza akési držadlo pre spolujazdca, ktorý ho využije jedine v prípade, že sa chce nechať niekde stratiť (pri výkone 151Hp to nie je problém). Ja používam držadlo vtedy, keď dávam moto na centrálny stojan. Aj podľa mojej ľadvinky je sedadlo spolujazdca pohodlné, nohy nemá moc pokrčené, proste tak akurát. Za jazdy sa drží buď mňa, alebo rukami okolo mňa sa opiera o nádrž.

Ja meriam asi 176 cm, ale moto je dosť veľká. Bez problémov sa tam poskladá aj vyšší jazdec. Pri namontovaní kufra problém so strácaním spolujazdcov odpadá. Motocykel je celkovou konštrukciou veľmi vhodný na turistiku so spolujazdcom a batožinou, ale vôbec sa nebráni športovejšej jazde. Nie je to žiadny čistokrvný športovec, ale aj po 15-tich rokoch dokáže ponaháňať moderné superšporty. Výhodou je nielen výkon motora ale aj vyššia hmotnosť(269 kg prevádzkovej hmotnosti), ktorá mi viac vyhovuje a pri ktorej moto neposkakuje nekontrolovateľne po ceste, a po dobrom zahriatí pneumatík znervózňujete jazdcov na oveľa mladších superšportových strojoch idúcich pred Vami.

Týmto sa dostávam k pohonnej jednotke. Motor je radový, vodou chladený štvorvalec so štyrmi ventilmi na valec, objem 1052 ccm, kompresný pomer je 11:1, plnený štyrmi karburátormi Keihin a dodatočným primiešavaním čistého vzduchu do výfukového potrubia z dôvodu zníženia emisií a lepšieho dohorenia zmesi. Poskytuje maximálny výkon 112 Kw (151 koní) pri asi 9000 ot./min a krútiaci moment 110 Nm pri 8500 ot./min. Pri takýchto hodnotách nie je vôbec potrebné hnať to do takýchto extrémov, motor krásne zaťahuje už odspodu. Jazda pri 3000 ot./min je bezproblémová, aj keď motoru to viac chutí od 3500-4000 ot./min. a vyššie.

Keď sa už dostanete nad 6000, tam už začína prílev neskutočne masívneho a nikdy nekončiaceho výkonu aj vďaka RAM-AIR systému, čo je náporové nasávanie, ktoré pri určitej rýchlosti vyvíja tlak na hladinu benzínu v karburátoroch, pričom sa tento benzín vo väčšom množstve rýchlejšie dostáva a rozprašuje v difúzore. Viac vzduchu + viac benzínu = viac výkonu. O dostatok benzínu sa stará dopravné membránové palivové čerpadlo, ktoré ťahá palivo z 24 litrovej nádrže.

Pri normálnej jazde sa dá dosiahnuť veľmi prijateľná spotreba okolo 4,5 litra, ktorá sa dramaticky zväčšuje priamoúmerným otáčaním plynovej rukoväte. Olejovú náplň motora tvorí 3,5 l motorového oleja 10W40, v ktorom leží aj prevodovka a spojka. Olej je chladený samostatným chladičom umiestneným na prednej strane motora pod veľkým chladičom vody. Spojka je ovládaná hydraulicky a jej dávkovanie je citlivé a presné. Výkon motora sa ďalej dostáva cez manuálnu 6-stupňovú prevodovku a sekundárny reťazový prevod na zadné koleso, ktoré sa štandardne obúva do pneu 180/55 ZR 17. Radenie rýchlostí je hlučnejšie (majitelia Kawasaki vedia o čom hovorím), ale presné.

K podvozku nemám osobne žiadne výhrady. Predná klasická teleskopická vidlica má nastaviteľnú tuhosť pruženia a nastavenie spätného tlmenia. Vzadu sa o pohodu jazdy stará jeden centrálne umiestnený tlmič, ktorý je tak isto nastaviteľný v tuhosti pruženia a sile spätného útlmu. S týmto nastavením útlmu je to celkom dobré (dá sa nastaviť zospodu motocykla), ale pri nastavovaní tuhosti pružiny musíte celý tlmič z motorky vymontovať. Pri správnom nastavení podvozku je jazda príjemná a motorka nejaví známky nepokoja. Tak isto aj pri športovejšej jazde je všetko o.k. Nedá sa to určite porovnávať so superšportami dnešnej kategórie, ale na tie roky (1994) to je celkom dobré. Predok brzdí dvojica kotúčov o priemere 310 mm s dvojicou štvorpiestikových strmeňov. Zadná brzda je jednokotúčová s dvojpiestikovým strmeňom. Brzdiaci účinok bŕzd je na takúto ťažkú motorku úplne postačujúci, aj keď predná brzda by mohla byť citlivejšia.

Pneumatiky sú rozmeru 120/70 ZR 17 predná a 180/55 ZR 17 zadná. Pri turistickej jazde a vhodnom výbere pneu, s ohľadom na hmotnosť motocykla, je ich výdrž okolo 10-12 tis. km. Momentálne mám obuté vpredu Michelin Pilot Road a vzadu Bridgestone Battlax BT 52, ktoré majú najazdené 9000 km a sú stále v poriadku. Aj pri takomto obutí nie je problém položiť moto a pustiť iskričky z „HERO TABS“ (to sú tie šróbiky na spodku stúpačiek).

Vzhľadom na vyššiu hmotnosť motocykla a výkon motora je moto určená skúseným jazdcom. Je úplne nevhodná pre začiatočníkov a pre nežnejšie motokočky. Ja sám mám problémy s hmotnosťou stroja, hlavne pri manipulácii na mieste a pri otáčaní sa v úzkych miestach. Pri jazde moto zrazu stratí polovicu svojej hmotnosti, dá sa ľahko viesť do zákrut a jej správanie je pokojné a predvídateľné. Jej výkon Vám umožní bezpečne predbiehať a riešiť situácie, kde by iní už brzdili, jednoduchým otočením plynovej rukoväte.

V roku 2009 som do nej ešte trošku zainvestoval. Nový nástrek, nová rozvodová reťaz, nastavenie ventilových vôlí, nová spojka, pretesnenie motora, wingrack a nový kufor. Niekto by mohol namietať, že je to zbytočná investícia do tak starej motorky, no stav v akom som ju kúpil a láska alebo skôr závislosť na tomto stroji, mi úspešne blokujú môj rozum. Konkrétne časť „peňaženka a rozumné investície“.

Je to vynikajúci motocykel na turistiku a keď si naň zvyknete, bez problémov jazdí aj po meste. Používam ju takmer každodenne aj na dochádzku do zamestnania a cestovačky po Európe. Doteraz bez porúch a nedostatkov. Pre mňa je to ideálny motocykel.