Korzický sen 2010

Tak a idem do toho, povedal som si jedného zimného večera a začal som si plniť svoj veľký sen – výlet na motorke na Korziku.

Všetci to dobre poznáte – najprv je myšlienka v hlave, potom príprava, teda čítanie všetkého dostupného na internete. Uznávam, že je to veľmi dôležité hlavne pre toho, čo v cestovaní po Európe ešte len začína. Hlavne je treba vedieť, že čo chceme a ako to dosiahnuť.

Nad internetom som strávil dlhé hodiny a postupnou selekciou som vytriedil pre mňa tie najdôležitejšie informácie. S týmto predkolom som oboznámil mojich blízkych a priateľov s možnosťou pridania sa k tejto expedícii - takto familiárne som nazval toto dobrodružstvo na dvoch kolesách.

S blížiacim sa termínom odchodu sme vyrazili na cestu - dvaja s našimi ľadvinkami. Ja, na Yamahe Fazer 600 S2 a kamarát – rohlíček, na Honde Varadero XL 1000 V.

Nejdem sa rozpisovať o príprave moto a zbalenia, nakoľko si myslím, že je to individuálne a záleží na každom z Vás. Večer pred odchodom, keď sa už adrenalín dostával na požadovanú úroveň, som sa prezieravo vyhlásil za kapitána expedície s predpokladom, že ma všetci budú rešpektovať a teda aj poslúchať. Keďže som robil zimnú prípravu a celý itinerár, považoval som to za adekvátne. Len škoda, že platí to porekadlo – človek mieni a život mení. Zaspávam s pocitom, že ráno vyrážame.

1. deň: 12.5.2010

Pezinok – Birnaum, 492km

Všetci to poznáte, ráno som už hore o 6.00 hod. a netrpezlivo sa prehadzujem na posteli, keďže čas budíčka je až o 6.30hod. Po výdatných raňajkách a príchode druhej posádky, sme konečne vyrazili asi o 8.00 hod. – smer Rakúsko. Počasie nám zo začiatku prialo, takže po Einsenstadt nám cesta rýchlo ubiehala.

Pohľad na rakúske Alpy neveštil nič dobré, čo sa nám aj neskôr potvrdilo. Za mestečkom Matesburg už prší a mi na benzínke naťahujeme nepremoky, čo sa javil ako vynikajúci nápad, keďže asi po 40km nás “zradila” navigácia” (alebo neschopnosť obsluhy?) a mi poriadne blúdime, kým nájdeme správny smer, urobíme naviac asi 80km. V lejaku to však nie je moc príjemné pre naše ľadvinky, čo má za následok riadne premrznutie všetkých ich častí tela. Pri najbližšej príležitosti zastavujeme opäť na benzínke a obliekame všetko, čo sa dá na seba ešte navliecť. Konečne objavujeme cestu S6 smer Bruck am der Mur, takže ideme správnym smerom – a tak hurá do cieľa dnešnej etapy. Ten nachádzame asi okolo 19,00 hod. a s radosťou zastavujeme pri vopred zarezervovanom ubytovaní.

2. deň: 13.5.2010

Birnbaum – Maranello, 502 km

Keďže v penzióne (u rusa) ako som ho ja nazval – majiteľ bol z Peterburgu, sme mali raňajky, odchod sme stanovili na 8.15 hod. – smer Cortina d´Ampezzo. Talianske Alpy nesklamali a predviedli sa v plnej kráse. Počasie nádherné, tak sme si to užívali. V Cortine sme odbočili smer Passo di Gia kde sme po super kľukatej ceste dorazili pred obedom na jeho vrchol. Všade kopec snehu,tak sme si užili aj malú guľovačku. Pokračujeme ďalej smer Passo di Pelegrino a počasie nám pripravilo malú zmenu v podobe ľadových krúp. Prežili sme aj horšie, tak pokračujeme bez straty desiatky ďalej. Horké chvíle však mali ešte len nastať. Začalo to prestávkou na benzínke v Cavalesse – rohlíček neurdžal svoje naložené Varadero a to sa celou svojou váhou oprelo o moju Yamahu a tá pokračovala dominovým efektom a pristála na odparkovanom osobnom aute. Škody sme ani nestihli poriadne spočítať, tak rýchlo sme utekali z miesta činu. Odnieslo si to GPS a plexi na mojej Yamahe. No čo už, pokračovali sme smerom Trento až k jazeru Lago di Garda. Úžasná príroda a cesta okolo jazera mi pohladkala zjazvenú dušu po predchádzajúcej hre zvanej domino s motorkami. Opúšťame krásy jazera a smerujeme ďalej na Veronu, kde ťažko ale predsa nachádzame ďiaľnicu smer Modena a Maranello. Práca s GPS robí rohlíčkovi poriadne starosti. Ešteže máme vopred dohodnuté ubytovanie, pretože sme dosť vyčerpaní a ja hlavne nešťastný pri pohľade na moju potĺčenú motorku. Pri pomyslení, že expedícia v podstate ešte len začína mi bolo všelijak. Noc strávime v prekrásnom hoteli, kde všetko kam ste sa pozreli bolo v červenej farbe a s logom Ferrari.

3. deň : 14.5.2010

Maranello – Pisa, 160km

Ráno sme si mohli pospať, keďže dnes máme na pláne prehliadku múzea Ferrari. Počasie nádherné, múzeum v centre mesta, čo viac si človek môže priať. Odteraz fandím vo formule 1 len Enzovi Ferrarimu, pretože klobúk dolu, čo tento človek zanechal pre ďalšie generácie.

Vychádzame z múzea a šok - poriadne prší - tak si pod slnečníkom obliekame nepremoky. Keďže nás čaká posledný presun do mesta Pisa, ideme v pohode. Okolo 16.00 hod. sa ubytovávame v hoteli Holly day Inn, kde robím prvé pokusy osadenia poškodeného plexi, čo sa mi nakoniec veľmi dobre podarilo. Podľa itineráru je v pláne prehliadka mesta a hlavne šikmej veže. Do hotela sa vraciame neskoro večer, ale nevadí zaspávam s pocitom, že zajtra sa už dočkám môjho sna - teda uvidím Korziku.

4. deň : 15.5.2010

Pisa – Livorno – Calvi, 117km

Vstávame skoro ráno a narýchlo dávame aspoň kávu, škoda, ale dosť prší. Na našu smolu nás sprevádza dážď skoro celý deň. O 7.00 sme už v prístave, stále poriadne prší, ale nám to nepokazí náladu.Vybavujeme potrebné formality – lístky sme mali zabezpečené, tak sme v pohode a čakáme na nalodenie sa na trajekt. Odchod trajektu je podľa plánu – o 8.15 hod vyrážame na more. Plavba trvá 4 hodiny, tak si cestu spríjemňujeme kávičkou a sladkosťami ku káve. Na palubu sa nedá ísť, keďže naďalej leje ako z krhly. S kamarátom nám to nedá, pohľad z lode na blížiacu sa Korziku si nenechám predsa ujsť. Zopár odvážlivcov sa k nám pridáva a my sa kocháme pohľadom na približujúce sa mesto Bastia, teda vytúženú Korziku. Bohužiaľ stále leje a preto zastavujeme na prvej benzínke, doplňujeme zásoby a rozhodujeme sa čo ďalej. Nakoniec padlo rozhodnutie, že pokračujeme v ceste smer Calvi, kde máme zabezpečené prvé ubytovanie na Korzike.

Takú cestu v lejaku som ešte nezažil, ale na moje prekvapenie sme všetci v pohode. Nepremoky zvládajú svoju prácu znamenite, iba čižmy sú na tom trošku horšie. Pri prechode horskými vrcholmi sa k dažďu pridáva aj hmla, tak ideme max.4Okm/hod. Po dvoch hodinách sa naše utrpenie končí, akoby zázrakom prestáva pršať.V expedícií nastáva okamžite radosť a zastavujeme na prvom možnom parkovisku. Pokračujeme po D81 smer Sant Florent, už samozrejme o poznanie v lepšej nálade a pozorujeme krajinu, ktorá sa nám začína ukazovať v plnej kráse. Dorážeme do mesta Calvi, kde v kempe Castors máme zajednanú chatku (mobilhose) na tri noci. Hrozne unavení, ale hrdí na seba, že sme prekonali všetky nástrahy počasia, robíme konečne údržbu tela a ukladáme motorky na nočný spánok. Sen začína – spíme na Korzike.

5. deň : 16.5.2010

Calvi – výlet do okolia, 85km

Prebúdzame sa do slnečného krásneho rána, tak ako sa na Korziku patrí. Raňajky sú o 8,30hod, a po nich obliekame kraťasy a vyrážame do mesta. Mesto Calvi nesklamalo, krásne mestečko pri mori s históriou a malými uličkami v meste, nad ktorými sa vytŕča historická pevnosť. Prehliadka pevnosti stojí za to. Výhľad na mestečko a šíre more je super, pozorujeme okolie a keďže sa blíži čas obeda,vyhliadneme si štýlovú reštauráciu pri mori a vyberáme jedlo.

I napriek našej malej znalosti jazyka si vyberáme celkom dobre – asi preto, že keď je človek hladný, zje všetko – teda skoro všetko. Po obede ešte vyrazíme na moto po okolí, je tu neskutočne nádherne a mám pocit akoby som bol v 18.storočí. Z tohoto sna ma preberie až nákup v supermarkete, ale čo už musíme predsa doplniť zásoby, aj pitný režim treba dodržiavať.

6. deň : 17.5.2010

Calvi – Nonza, 180km

Podľa itineráru bol dnes na pláne výlet na sever, až k mestečku Nonza, kde sme chceli vidieť “čierne” pláže. Cesta ubiehala svižne i napriek tomu, že bola neustále zátačková, ale to sme predsa chceli. Bez batožiny, len tak na ľahko sme si to riadne užívali. Čierne pláže boli úchvatné, nemohol som sa vynadívať a tak sme sa rozhodli, že zídeme dolu z útesu. Našli sme pomocou GPS cestu až dolu k moru. Rohlíček opäť položil svoje Varadero na bok, ako to je už jeho “zvykom “. Nikomu sa nič nestalo, iba moto si urobila ďalší škrabanec na kapotáži. Pláže boli presne také, aké boli opisované na internete. Pohľad na čierne kamienky, ktoré sú všade okolo nás je unikátny. Pozbierali sme pár kúskov na pamiatku a vydali sme sa na cestu späť.

V meste Saint Florent sme sa zastavili na domácu pizzu. Okrem jedla, ktoré bolo tradične super, nás zaujal príchod štyroch Slovákov na bicykloch. To čo mi na moto, oni na šľapacom bicykli, no musím uznať, že v tých kopcoch to je riadna zaberačka. Pokračujeme v ceste domov, obzeráme si krajinu, keď nás zrazu z úžasu vytrhnú traja Nemci na bavorákoch. Ich profesorská jazda ma tak zaujala, že som sa pokúsil k nim pridať. “Vytvorili” sme štvoricu, keďže rohlíček sa medzitým stratil. Obdivoval som ich synchrónnu jazdu pri predbiehaní, brzdení a pod. V zátačkovej časti som im stíhal, keď prišla rovinka, tak to bolo o inom. Nakoniec som ich samozrejme neudržal a tak som zvoľnil, aké bolo moje prekvapko, keď sme sa stretli na parkovisku v meste Ĺ-lle Rosse, pri prehliadke majáku. Prekvápko pokračovalo – bavorák je predsa bavorák a ja s mojou ľadvinkou sme nemohli odtrhnúť oči od BMW 1200 RT – úžasná motorka.

Sme naspäť v našom “tábore” a pri fľaške miestneho vína rozoberáme celodenné zážitky. Zaspávame s vedomím, že expedícia pokračuje.

7. deň : 18.5.2010

Calvi – Ajaccio, 170km

Po raňajkách balíme všetko čo je naše a odovzdávame – mobilhouse. Ešte drobné úpravy na rohlíčkovom Varadere – stratená skrutka na držiaku kufra a môžeme vyraziť na juh ostrova – smer Ajaccio.

Cesta popri pobreží nás fascinuje, strmé útesy našim ľadvinkám naháňajú strach, ale po čase sa s tým vysporiadávajú, predsa len čaro mora a fascinujúcej prírody robí svoje.

Hlavné mesto Korziky nás privíta slnečným počasím a primeranou atmosférou veľkomesta,i keď toto prirovnanie asi nesedí, pretože mám dojem, že je to také malé mestečko. No dobre má letisko, tak teda mu nechávam štatút hlavného mesta. Keďže ubytko máme asi 15km od Ajaccia, tak sa ideme najprv ubytovať. Mali sme dojednaný mobilhaus v Portíciu, podľa internetu to bolo v pohode, avšak realita bola úplne iná, čo nám dali jasne najavo naše ľadvinky. Dievčatá to nazvali – papierhaus v cigánskej oblasti a neboli ďaleko od pravdy. Jediné riešenie sme videli v nákupe dobrého vína a tak sme naše baby zdárne uspali v tomto špičkovom ubytovacom zariadení.

.

8. deň : 19.5.2010

Ajaccio – Ajaccio, 30km

Ráno – klasika, raňajky, kávička, proste pohoda. Slnečno a teplo od rána. Obliekli sme sa na ľahko a vyrazili do mesta. Nemohli sme si predsa nechať ujsť Ajaccio - rodné mesto Napoleóna. I keď sme boli pripravení a veľa vecí som naštudoval predtým na internete, nakoniec sme sadli na vláčik a spolu s nemeckými dôchodcami sme absolvovali históriu mesta, samozrejme so všetkým čo k tomu patrí. Obrovská socha Napoleona, len umocnila tento zážitok.

Aj tak sa mi najviac pozdávalo riešenie vláčikom, lebo mesto bolo preplnené nielen turistami ale aj domácimi.Nakoniec sme sa zastavili v prístave na pizze, ale to sa už poriadne zhoršilo počasie a možnosť búrky sa každou minútou zvyšovala. Domov sme už išli v daždi. Ale stihli sme to tak akurát, najväčší lejak sme už sledovali pri teplom čajíčku.

9. deň : 20.5.2010

Ajaccio – Corte, 270km

Dnes je na pláne výlet do vnútrozemia, počasie slnečné, i keď z rána chladné. Historické mesto Corte sa pýši založenou univerzitou a hradom, ktorý sa veľmi podobá nášmu Oravskému zámku. V meste opäť stretávame Slovákov na bicykloch a tak krútime hlavami, že ako je to možné, že sú nám znovu v pätách. Z výhliadky hradu zamierime na Gorges de la Restonika, kde objavujeme úžasnú prírodnú scenériu. Skaly, vodopády a horský potok v slnečnom prostredí vytvárajú atmosféru vysokohorskej turistiky v Tatrách. Naspäť to berieme okľukou cez dedinku Castirla, kde sa fotíme na vrchole pohoria Colde Vergio. Socha ženy v nadmernej veľkosti a voľne sa pohybujúce a pasúce sa svine nás nechávajú v nemom úžase. Pokračujeme cez Sagone do nášho super ubytovania. Ešte sa narýchlo rozhodujem a vyrážame na najzápadnejší výbežok na Korzike – teda maják – Tour de la Parata.

10. deň: 21.5.2010

Ajaccio – Porto Vecchio, 130km

Opúšťame hlavné mesto a smerujeme ďalej na juh – smer Porto Vecchio, kde opäť máme dohodnuté ubytko v mobilhouse. Tentokrát sa nám celkom zadarí, prostredie v korkovom háji bolo príjemné, snáď sme si to aj zaslúžili po predchádzajúcom utrpení. V kempe Arutoli sme už o 16-tej hodine, tak máme čas na doplnenie zásob v najbližšom Carrfurre.

11. deň: 22.5.2010

Porto Vecchio – výlet, 110km

Skoro ráno, teda asi o 10,00 hod. vstávame, prvý krát na cestách sme zaspali. No nevadí, veď dnes ideme na výlet po východnej časti ostrova. Smerom na mesto Solen Zara, ktoré nás lákalo peknými plážami a strážnymi vežami pri mori. Pokračujeme na najznámejší horský prechod C. de Bavella po ceste D268. Cesta bola kľukatá, samé zatáčky, tak sme si to opäť užívali s prekrásnou panorámou okolia. Vyšplhali sme sa až k soche panny Márie. Príroda sa ukazovala vo všetkých svojich farbách. Prekvapením bol dub, ktorý obrastá skalu, nemohli sme si to predsa nechať ujsť. Pokračovali sme horským kaňonom až do dedinky Zonza, kde sme v typickej miestnej krčmičke dali obed s pivkom. Osobne som ešte nepil gaštanové pivo, čo je tu tradícia, chutilo a spolu s obedom sme si vychutnali čaro okolia.

Vyrušil nás až príchod pražských dôchodcov na bicykloch. Ich odhodlanie a výkon po hornatej Korzike bol úctyhodný, pretože ani jednému členovi nebolo menej ako 65-rokov. Pokračujeme smer Porto Vecchio, až do kempu. Príroda sa znovu ukazuje a my obdivujeme všetko dookola. Navečer ešte vyrážame do mesta, dáme zmrzlinu, pobeháme malými uličkami a večer pri dobrej fľaške domáceho vína obrezávame korkový dub, ako dôkaz pre našich doma.

12. deň: 23.5.2010

Porto Vecchio –Bonifácio, 60km

Dnes je výlet do Bonifácia, najúžasnejšie mestečko na Korzike. Je postavené na bielych skalách a útesoch. Samotné mestečko dýcha južanskou atmosférou, a keďže má dĺžku 1,2km, tak sme ho prešli krížom - krážom. Nevedeli sme sa ho nabažiť, hlavne ľadvinky si to užívali, množstvo obchodíkov a kaviarničiek starovekého typu bolo na každom kroku. Vyskúšali sme aj starovekú cestu po schodoch až dolu k moru, kedysi tam bol prístav a bol to jediný prístup do mesta od mora.

Zdržíme sa v tomto malebnom prostredí celý deň, a po obede nás čaká prekvápko, stretneme známeho motorkára s ktorým sme sa zoznámili predtým v Adršpaských skalách. Aký je svet malý. V tomto meste začína štrajkovať moja yamaha, odišiel ventilátor, takže v tomto podnebí je to dosť zaujímavé. A tak sa moto stále prehrieva a ja musím nájsť riešenie. Diagnostikujem kamienok medzi lopatkami ventilátora, neuveriteľné, no bohužiaľ aj neopraviteľné, takže odteraz až domov idem bez ochladzovania. Nakoniec som mal aj šťastie v nešťastí, keby kamienok prerazil chladič, bolo by to horšie. Ešte pozrieme prístav, aby sme vedeli kam zajtra, pretože už ráno opúšťame Korziku a plavíme sa na Sardíniu. Večer tradične rozoberáme zážitky pri kvalitnom víne a predbežne balíme, lebo trajekt odchádza o 8,30 z Bonifácia.

13. deň: 24.5.2010

Bonifácio - San Teresa - Olbia, 125km

Vyrážame o 6,30 hod. – pre istotou, aby sme stihli trajekt. Tak sa stalo, že sme prví v prístave, dokonca ani obsluha tam ešte nebola. Nevadí, aspoň si užívame skoré ráno v mestečku s tak malebnou atmosférou, už mi tu len piráti chýbali. Nastupujeme na trajekt, na vrchnej palube si dávame kávu a s nostalgiou v tvári sa lúčim s mojim snom. Všetko sa raz skončí, no čo už, v diaľke sa stráca Bonifácio a s ním aj malebný ostrov Korzika.

Na ostrov Sardínia vystupujeme z trajektu v meste Santa Teresa. Mám dojem ako keby som bol v Chorvátsku, úplne iná atmosféra i kultúra, aká bola na Korzike. Ešte väčšie teplo ako sme čakali, predsa len ideme stále na juh. Trajekt z Olbie nám ide až po 22,00hod, a tak odbočujeme smer Arzachena a Aranci, ďalej do centra mesta Olbia, čo sa nám najprv moc nedarí. Nakoniec sme úspešní a oddychujeme v centre mesta, dávame poslednú pizzu a chceme ešte doplniť zásoby. Našli sme pomocou GPS hypermarket Billa, kde na parkovisku ešte obdivujeme motorky miestnych cestovateľov. Do prístavu prichádzame o 19,30 hod., nachádzame naše mólo a už iba čakáme na trajekt do Livorna.

14. deň: 25.5.2010

Livorno -Bormio, 690km

Celú noc sme strávili v kajute so všetkým komfortom, tak sme si dobre oddýchli aj pospali, keďže nebola žiadna búrka a loď sa pekne plavila. Východ slnka sme už pozorovali z vrchnej paluby lode, asi 1km pred Livornom. Obchádzame raňajšiu zápchu mesta a nachádzame diaľnicu – smer Parma. Tú absolvujeme celkom v pohode až do Brescia, kde konečne schádzame a na GPS zadávame smer Riva del Garda. Tentokrát obchádzame jazero s jeho západnej časti. V tomto meste dáme obed. Malú prehliadku mesta, nakoľko sa nedarí nájsť otvorenú benzínovú pumpu. V tomto teple sa ešte aj prehrieva moja moto, čo mi robí riadne starosti. Ešteže prechádzame horským prechodom Madona di Campilio, takže sa nám s teplotou motora celkom darí. Sme už celkom vyčerpaní a s vypätím všetkých síl dorážame večer do Bormia, kde máme dojednané ubytovanie.

15.deň: 26.5.2010

Bormio – Berchtesgaden, 515 km

Raňajky sme mali o 8.00 a po nich, už zbalení vyrážame. Teším sa, lebo ideme smerom Passo del Stelvio avšak na moje prekvapenie – nápis na informačnej tabuli nás upozorňuje, že tento prechod je uzavretý. Sklamaní otáčame naspäť smer Bolzano. Ideme po ceste SS42, ktorá sa stále kľukatí, tak aspoň nejaká náhrada za Passo. V Bolzane sa ale rozhodujeme, že pôjdeme ďalej po diaľnici, pretože máme dosť veľkú časovú stratu. Za Innsbruckom už zase leje, a mi sme to tentokrát neodhadli správne. Tak nám nič iné neostáva, len sa pod mostom znovu natiahnuť do nepremokov. Priamo na diaľnici, kde kamióny frčia okolo, to bol ale zážitok. Stále prší a to dosť výdatne, Rakúsko zase nesklamalo, pršalo keď sme išli tam, prší aj keď sa vraciame. Nevadí, sme predsa už ostrieľaní mototuristi a nás nič nezastaví. Teda zastaví ale až ubytko v Berchtestagene, ale to nám vynahradila veľmi príjemná domáca pani, ktorá nás už čakala.

16.deň: 27.5.2010

Výlet – Orlie Hniezdo, 25 km

Počasie pokračuje a i naďalej sa predvádza. Nás to ale neodradí a vyrážame na prehliadku Hitlerového hniezda. Vyvezieme sa autobusom až k výťahu, ktorý nás dopraví až na samý vrchol. Prestáva pršať, tak máme možnosť sa ako-tak rozhliadnuť po okolí. Nejdem sa rozpisovať o histórií tohto miesta, myslím si však, že rozhodne stojí za to ho raz v živote vidieť. Ešte navštívime blízke jazero Konigsee, ktoré je známe svojou hĺbkou. Vraciame sa do penziónu so smutnými pohľadmi – zajtra už rovno domov.

17.deň: 28.5.2010

Berchtestagen – Pezinok, 535 km

Ráno sa lúčime s domácou so sľubom, že sa tam ešte raz vrátime. Je to neuveriteľné ale počasie je krásne - slnečné. Cestou sa ešte zastavujeme v pútnickom mestečku Mariazell, pozrieme si kresťanskú baziliku a odchádzame už rovno domov. Zastavujeme okolo 19,30hod. pred domom, vyčerpaní, ale šťastní, že sme to dokázali. Naša prvá expedícia po Európe bola úspešne zakončená.

Záver

Absolvovali sme konečne našu prvú “veľkú “ expedíciu. Počasie nám celkom prialo až na malé výnimky. Najazdili sme cez 4.000 km a dorazili sme šťastne domov. Plný zážitkov a emócií už iba spomíname na vzrušujúce dobrodružstvo. Taliansko nás neskutočne oslovilo a tak na rok 2011 pripravíme expedíciu na juh Talianska.

Odkazy na ubytovanie a trajekt:

1. Trajekt: www.directferries.sk
2. Edelweisshof ubytko u “rusa”- Nadia a Max Birnbaum 2 Rakúsko, Tel: +434716723, e-mail: [info@edelweisshof.com]
3. Maranello - Maranello-Village Viale Terra delle Rosse 12, e-mail: [info@maranellovillage.com www.maranellovillage.com
4. Hotel Holiday Inn Pisa - Migliarino, tel: +390508008100
5. Camping Castors – Calvi, www.castors.fr
6. Camping Europe - Route de Pietrosella 20166 Porticcio, Tel.: +33 (0)4 95 25 42 94, www.campingeurope.fr
7. Camping Arutoli – Porto Vecchio, www.arutoli.fr
8. Hotel La Val - Valdidentro Bormio Via Presura 7 Isolaccia, e-mail: [info@lavalhotel.it], tel.:+390342985519
9. Penzion ALPINA – Berchtesgaden (Hitlerové orlie hniezdo) Ramsauer Strasse 6, e-mail: [ManuelaStark@web.de], www.alpina-bgl.de