Slovinsko, Taliansko, 1760 km, 7.7. – 15.7. 2011

Trasa bola už dávnejšie naplánovaná Majom a Otom. Dohoda bola bývať v kempoch alebo pod holým nebom, ale raz sme museli spať v hoteli, kvôli zlému počasiu, ktoré nás zastihlo na ceste, ale k tomu sa dostanem neskôr. Vyrážali sme z miestnej pumpy plní očakávaní, čo nám výlet prinesie.

Pumpa v TT

Prvých pár kilometrov sme išli po diaľnici. Prvý štát, ktorým sme prechádzali bolo Maďarsko. Krajina bola pekná, ale vadilo nám obmedzenie rýchlosti, kto tadiaľ išiel tak vie. Bolo asi 35 ˚C takže žiadna výhra sa trepať 30-tkou určitými úsekmi. Dali sme si malé osvieženie pri miestnej hospode a ťahali ďalej. Po nejakej dobe sme sa dostali do druhého štátu s názvom Slovinsko (Triglavský národný park si vážne treba pozrieť).

Oto a Marek

V Slovinsku sme zakotvili v prvom kempe v mestečku Moravské Toplice. Zo začiatku sme kemp nemohli nájsť, ale napokon sa nám to podarilo. Zistili sme, že v tomto kempe sa dá ísť do termálnych bazénov, na tobogány, sauny atď. Vybalili sme sa a išli sme sa ovlažiť do vody. Voda bola príjemne vlažná, ale aj horúca, podľa toho do akého bazéna sme išli. Ale najviac sme sa tešili na tobogány. Majo by vám vedel povyprávať o rakete. Ráno sme zaplatili kemp a vydali sme sa do ďalšieho mesta Bledu. Tu sme stretli asi 7 Čechov na motorkách, medzi ktorými bol aj jeden žijúci v Trnave, aký je ten svet malý. Tu sme sa tiež kúpali a išli sa pozrieť na ostrov, na ktorom bol kostol.

Kostol na ostrove

Ďalšou zastávkou bol očakávaný kemp Vodenca v Bovci. Tu sme sa chystali raftovať a turistikovať. Ľudia tu boli skvelí a hlavne sme im všetci rozumeli. Tu sme zostali hneď tri noci. Povedali nám, že rieka Soča je teraz teplá, že má 14 ˚C. Ešte šťastie, že sme mali neoprény. Splavovať bol zážitok, na ktorý tak ľahko nezabudneme. Na ďalší deň po splavovaní sme išli na turistiku na Kanín. Sem sme sa vyviezli lanovkou do výšky 2204 m nad morom a ďalej sme išli peši po skalách vyššie a vyššie. Na ceste sme stretli kamzíka, ktorý nám v podstate určoval cestu hore. Výhľad bol úžasný. Bol tam rozdiel asi 20˚C oproti lanovke dolu.

Výlet na Kanín

Z kanína sme išli ešte na Mangart po serpentínach širokých na jedno auto a žiadnych zábran popri ceste. Na vrchole sme videli už ďalší štát Taliansko. Po ceste dole sme videli kozy ako sa pásli na ceste.

Mangart a štyria capy

Mangart a kozy

Keď sme už boli naspať v kempe tak večer sme si boli dať pivko v „típí“ stane. V tomto kempe sme sa odpojili s Otom, ktorému skončila dovolenka a musel ísť do práce. My sme sa vydali na cestu do Talianska, kde som mal menšiu kolíziu s Talianom, keď som nedostal prednosť. Odniesol si to plast, padák a kufor. V talianskom kempe sme sa ubytovali a hneď sa išli kúpať v mori. Keď sme už boli v Taliansku, tak sme sa išli pozrieť aj do Benátok, mali sme ich asi 5 minút z kempu. Motorky sme odparkovali a loďou sa dostali do Benátok.

Gondola

Mesto to je veľmi pekné, krásna atmosféra, ale miestami špinavé, ale asi ako v každom inom meste. Po príchode z Benátok sme sa ešte posledný krát okúpali v mori, kde teraz boli aj menšie vlny, ktoré sme si užili. Tu v Taliansku sme sa rozhodli, že už budeme ťahať domov a išli sme späť cez Slovinsko, kde nás zastihla strašná búrka v podobe ľadovca veľkého ako golfové loptičky.

Aj takéto počasie nás zastihlo, nielen 40 ˚C

Marekovi svietila rezerva benzínu a aby toho nebolo málo aj olej. Tak sme rýchlo hľadali pumpu. Napokon sme ju našli, ale bola zatvorená a otvárali ju až ráno. Ubytovali sme sa v hoteli kvôli zlému počasiu. V izbe sme sušili naše zmoknuté veci a v izbe bol smrad, že by jeden pad. Ráno sme boli tankovať a už nás čakala len cesta domov cez Rakúsko, kde nám opäť pršalo. Keď sme sa dostali na územie Slovenska tak sme sa rozdelili na diaľnici, kde Marek, Majo a Kika išli po diaľnici a ja po starej ceste domov. Pred Sencom mi nechcela naštartovať motorka po tom, čo som prepol na rezervu. Vedľa mňa sa pristavil jeden motokár a pýtal sa ma či mi môže pomôcť. Vytlačili sme motorku na trávu a o chvíľu bol pri nás aj jeho známy, ktorý mi tiež pomáhal. Doliali mi aj benzín, pretože už som mal rezervu. Museli ma ešte dobíjať, pretože sa mi vybila baterka. V sviečke to nebolo, bola upchatá tryska a po jednom fúknutí do benzínovej hadičky motorka naskočila a mohol som ísť domov. Týmto dvom chalanom veľmi pekne ďakujem za čas, benzín, nervy a za ich ochotu pomôcť cudziemu. Kiež by bolo takýchto ľudí viacej. Ešte raz ďakujem.

To by bolo také malé zhrnutie našeho výletu, na ktorý sme tak dlho čakali a očakávania sa splnili.