2 dni, 4 mašiny a cca.500 km po Slovensku

Samozrejme mi vtedy nikto nevedel na 100% potvrdiť účasť ale záujem bol a to bolo hlavné. Ako sa blížil termín tak pomaly odpadali potencionálny účastníci z členov nášho klubu ZKM (Zamagurský klub motorkárov) až sme nakoniec ostali len štyria. Pravidelne sme sledovali predpovede počasia a naše nadšenie vďaka ním pomaly upadalo. Predpoveď znela piatok doobedu prehánky ale potom pohoda, sobota polojasno, pekné takmer slnečné počasie ale v noci zo soboty na nedeľu dážď a nedeľa dážď dážď dážď... katastrofa vzhľadom na to, že od nás to je do Levíc okolo 270km a tak spiatočná cesta v tom daždi by asi nebola veľmi príjemná. No keďže sme si všetci už vybrali dovolenky a boli sme všetci už poriadne „nadržaní“ na naše mašiny a spoločný výjazd tak po vzájomnej dohode sme vo štvrtok odsúhlasili plán B. Stretnutie sme naplánovali na 11.00 a tak aj bolo. Piatok 13.5.2011 čas 11.00 miesto Spišská Stará Ves, do Kena sme sa dostavili v plnej zostave: Keno, Peťo, Tomáš a ja (Majo)

Pred odjazdom

Ešte trošku poprchávalo a tak sme pri kávičke dohodli detaily a 12.30 sme vyrazili dotankovať do Poľska a odtiaľ už smer Sklabinský hrad, v ktorého zrúcanine sme chceli prenocovať. Maximálku sme si určili na 120km/h. Partiu viedol ako vždy Keno na svojej Suzuki RF900, pár centimetrov za jeho burácajúcim remusom šiel Peťo na Yamahe R6 a spev jeho štvorvalca v duete s carbonovým akrapom priťahoval pohľady každého kto bol v tom čase niekde blízko, za ním Tomáš žmýkal zo svojej Kawasaki EN 500 nemožné a ja so svojou Suzuki SV650 som ten rachot so svojim IXILom ochotne uzatváral, neustále sa obzerajúc či mi niečo neodletelo z motorky pretože Tomášove holé rúry občas vydajú zvuk za ktorý by sa nemusel hanbiť ani raketoplán. Treba povedať, že nás je teda počuť keď niekam ideme. V Spišskej Belej to točíme smerom na Tatry a vychutnávame si zatáčky cesty slobody. V Tatranskej Štrbe opúšťame Tatry, robíme foto.

Zjazd do Štrby

Pokračujeme starou cestou cez Východnú do Liptovského Mikuláša. Nebo sa na nás mračí ale neprší a my dúfame, že to vydrží. V Mikuláši zastávka v Tescu a nákup jedla a pitia na večer. Tomáš po telefonáte s kamoškou Mirkou nás nahovára aby sme ju šli pozrieť do Demänovskej doliny a my radi súhlasíme lebo sme ju všetci už dávno nevideli. Zastavujeme ešte v reštaurácii Al Pačin na obed.

Reštaurácia Al Pačin

Pokračujeme do malebnej obce Pávčina Lehota kde nás v penzione Daniela so širokým úsmevom na tváry víta Mirka. Ak hľadáte ubytovanie v Dem. Doline v blízkosti Jasnej klikajte na www.privatdaniela.sk a určite neoľutujete. Pri káve a výborných koláčikoch sa nám Mirka chváli, že už tiež má vodičák na motorku a v blízkej dobe si chce nejakú kúpiť (pozn. dnes už sa Mirka preháňa na Honde CBF600S).

S Mirkou v penzióne Daniela

Sedelo sa výborne, slniečko už svietilo ale čas bežal a my sme mali ešte kus cesty pred sebou. Keďže my diaľnice pri takýchto výletoch neobľubujeme tak si to cez L. Mikuláš šinieme krásnou liptovskou krajinou okolo aquaparku Bešeňová do Ružomberku. Tam cik-pauza a pokec s BMW-čkarmi smerujúcimi na BMW-zraz do Tatier a pokračujeme do Martina. Tam naberáme smer Prievidza a obzeráme sa po nejakých smerových tabuliach na Sklabinú, Sklabinský Podzámok alebo Sklabinský zámok ale márne. A tak keď prichádzame do Turčianskych Teplíc tak to vzdávame a stojíme na benzínke aby sme sa spýtali na cestu. Ochotná pani pumpárka nám s úsmevom oznamuje, že sme to minuli asi o 30km. Ochotne nám dáva nahliadnuť do podrobnej mapy (zisťujem že tá moja stojí za h.v.o), vysvetľuje kadiaľ sa máme vybrať a my sa vydávame asi na najkrajších 30km aké som kedy prešiel.

Ak budete niekto niekde na okolí tak cestu medzi Martinom a Turč. Teplicami absolvujte určite cez dedinky Mošovce, Blatnica, Folkušová, Necpaly, Belá, Turč. Jaseno atď, a na 1 000 000% si budete želať aby takéto cesty boli na celom svete. V Sklabinskom Podzámku sa pýtame na cestu k zrúcanine, ktorú vidíme na kopci nad nami a po 500m offroadu stojíme pred bránou Sklabinského hradu.

Sklabinský zámok

Za nami cca. 280km. S údivom zisťujeme, že v dome pri hrade, ktorý vyzerá akoby mal aspoň 150 rokov niekto býva. Oproti nám kráča počernejší chalan s dvoma obrovskými vlčiakmi a z domu si nás prišli obzrieť 2 dievčatá. Pýtame sa ho či tu môžeme prenocovať a keďže on divnou slovenčinou nemá proti tomu žiadne námietky tak dávame motorky do útrob zrúcaniny a ideme na prehliadku. Zisťujeme, že hrad bol naozaj rozsiahly a na našu radosť tam je aj ohnisko s lavičkami okolo a výborné miesto na stanovanie. Ja dostávam za úlohu postaviť príbytok a oni traja sa rozliezajú po okolí a nosia drevo na oheň. Onedlho stan stojí a vedľa neho je pripravená dostatočná kopa dreva na celú noc. Klobásky, slaninka, zeleninka a nejaké to pivo a my štyria vysmiaty a spokojný si vravíme, že lepšie by nám nebolo asi ani v Leviciach.

Pozývame na opekačku aj tých troch zvláštnych obyvateľov domu pri hrade a dozvedáme sa, že sú to 2 Češky a Francúz, ktorý sa tam starajú o rekonštrukciu zrúcaniny. Núkame ich klobásou a oni nám za to dávajú ochutnať výborný kozí syr, ktorý sami robia. O polnoci si dávame s Peťom ešte prestrelku z výfukov a ideme spať, ráno chceme skoro vyraziť. Keno s Tomášom si líhajú k ohňu a a ja s Peťom zaliezame do stanu. Ešte teraz sa smejem keď si spomeniem ako sa Tomáš porozprával s každým drevom, ktoré v noci priložil na oheň a ako okomentoval asi každý svoj pohyb.

Parkovanie na zánku

Skoro ráno budíček, balíme, robíme poriadok a vyrážame do Martina na raňajky. Po výdatnej bagete na benzínke a káve z automatu smerujeme k ďalšiemu krásnemu miestu, ktorým je Šútovské jazero. Obdivuhodné aké krásne miesto je len pár metrov od rušnej cesty, ktorá spája Ružomberok so Žilinou.

ZKM pri Šútovskom jazere

Odtiaľ cez Kráľovany a Dolný Kubín prichádzame do Oravského Podzámku kde absolvujeme prehliadku Oravského zámku.

Oravský zámok

Pod hradom si dávame obed a Keno udáva smer Námestovo a hranica s Poľskom. Tesne za hraničným prechodom, ktorého názov sa mi nepodarilo zistiť odstavujeme motorky na lúke vedľa cesty a líhame si do trávy trošku si oddýchnuť. Rozmýšľame, že si predĺžime výlet o ďalšiu noc a tak voláme Mirke nech sa pozrie či nehlásia nečakanú zmenu počasia. No zázrak sa v tomto prípade nekonal. Asi po hodinke pokračujeme ďalej do Jablonky kde vďaka slabému značeniu to točíme nechtiac na hraničný prechod v Trstenej a vraciame sa na Slovensko. Keďže moji traja kolegovia na to nereagujú tak ich predbieham a ukazujem aby zastavili.

Keno vraví, že on si podriemuje počas jazdy a tak si ani nevšimol, že sme znova na Slovensku a Tomáš poznamenáva, že mu to bolo divné, že prečo je Žilinský kraj aj v Poľsku a tak sa so smiechom otáčame a vraciame sa do Jablonky kde nachádzame správny smer a cestou na Nowy Targ sa vraciame domov. Cesta ubieha neuveriteľne rýchlo. Asi preto, že vzdialenosť medzi hraničným prechodom v Trstenej a naším domovským prechodom v Lysej nad Dunajcom je cez slovensko o cca. 100km väčšia ako cez Poľsko. Okolo 18.00 prichádzame domov s výbornými pocitmi, krásnymi zážitkami a cca. 500 kilometrami bez nehody či iných problémoch.

Po zverejnení fotiek nás mnohý kamaráti kontaktovali a ubezpečovali, že ak niečo podobné ešte naplánujeme tak sa máme ozvať, že sa určite radi pridajú. A čo dodať na záver? Asi len to, že niekedy aj narýchlo zlepený plán môže dopadnúť na výbornú a ani akcia plánovaná niekoľko mesiacov ho nemusí prekonať. Stačí dobrá partia, motorka pod zadkom, pekné počasie a chuť všetko si to užiť na 100%.

P.S.: Nepochybujeme, že zraz v Leviciach musel byť výborný a veríme, že o rok si ho naplno vychutnáme.