Anketa:
Honda Shadow 750 1/2
ZdieľaťPridané: 05.04.2004 Autor: Brano
Čitatelia: 25242 [Vaše stroje - Moja motorka]
Na Jawe som jazdil kým som bol na škole, potom som si konečne kúpil štvortakta ... Shadow 750.
Prvý krát som sám riadil mustanga keď som mal 11, vtedy ma ani nenapadlo, že raz budú motorky tvoriť podstatnú časť môjho života.
Môjmu bratovi sa úspešne podarilo „rozobrať“ chudáka mustanga, a ja som sa o kopu šrotu v pivnici začal zaujímať, až keď som mal 15 rokov. S pomocou jednej oranžovo-bielej knihy (ktorú si asi veľa z vás pamätá), a po odstránení technických nedostatkov ako opačne založený piest, alebo úplne upchatý výfuk spečeným olejom sa mi podarilo dať mustanga dokopy. Zažil som na ňom super cesty do cca 100 km, vrátane karambólu, pri ktorom ma „zrazil“ chodec na prechode... motal sa tam hore-dolu, nevedel sa rozhodnúť, na ktoru stranu cesty chce ísť, tesne som ho minul, a on mi v tom úľaku nastavil lakeť. Trafil ma do čela (presne do otvoru v helme), on zostal stáť, a ja som sa vykotil z mustanga :)
![]() |
U deda v garáži ... |
Potom som si kúpil jawu 250 a znovu sa mi úspešne podarilo vyliečiť ju od zásahov „mechanikov“ za posledných 30 rokov. Prišli ešte ďalšie 3 rozobraté 250-tky a jedne papiere, lebo na HO-donínskych značkách som bol pekný terč pre gumkáčov. Jawa zostane najlacnejšou možnosťou jazdenia ešte dlho. Cena motoriek, náhradných dielov, gúm za 5 sezón 1996 až 2000 spolu bola cca 15.000,- Sk (teda okrem benzínu a oleja). Prejazdil som na nej celé Slovensko. Aj keď ma kamaráti prehovárali, aby som ju rituálne zapálil, nakoniec som jawu 250 s horou náhradných dielov predal za 10.000,- Sk. ... vtedy som už mal v garáži Shadow 750.
![]() |
Shadowica |
Super stroj. Po troch odjazdených sezónach na ňu sadám ešte radšej ako keď som na nej sedel prvýkrát. Asi nebudem sám, pretože ich je na cestách veľa. ... japonský chopprik.
Do kopca pod Smokovcom to ide viac ako 130, čo je na čopracku jazdu aj tak dosť veľká rýchlosť. Akurát v zákrutách zo Štrby na Štrbské Pleso treba kvôli menšiemu objemu motora vyskúšať viaceré rýchlostné stupne. Vychutnávkou je potom pohodová jazda tiahlymi zákrutami v nadmorských výškach okolo 1000 m.n.m s touto relatívne ľahkou a dobre ovládateľnou mašinou.
Náklady na prevádzku sú dosť nízke v porovnaní so silnejšími motorkami. Žerie to 4,5 až 5,5 l/100km. Po 18.000 km mám ešte stále 3 mm dezénu na zadnej gume, samozrejme som ju často nepálil. Teraz som musel vymeniť aj prednú dunlopu (asi bude trochu mäkkšia zmes ako na starých barumkách : )
Technické údaje nájdete aj inde, spomenul by som len, že z 0 na 100 km/h výrobca udáva 7,1 s, čo je na malý „krížnik“ určený na pohodovú jazdu slušné.... a čo nabudúce ? 1800 ccm ? 2300 ccm ? niečo športovejšie ? ... je to vlastne jedno, hlavne že budem na cestách stretávať ľudí ako som ja...
![]() |
Prvá jarná jazda |
Šťastnú cestu.
Pridané: 05.04.2004 Autor: Brano Zdieľať

Nové moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!