Na motarde v Chorvátsku

nabalená moto

Rozhodovať som sa začal v marci tohto roku a v júli sme vyrážali. Po dohadoch s kamarátmi a ich veľkým nadchnutím a neskôr nespočetnými výhovorkami som vyrážal nakoniec sám s ladvinkou. Samozrejme aj moto si musela prejsť svojím nakoľko motard nie je cestovná moto (GPS-ko, elektrika, svetlá, bočné kufre a bandasky s benzínom). Po poslednom piatkovom vybavovaní poistení a podobných záležitostí a predvídavosti sme vyrážali v sobotu skoro ráno. Obavy čo i len z defektu so sprejom na defekty v kufri ktorý je skoro neúčinným pre dušové pneu. Keď tu zrazu všetky starosti a obavy opadajú naštartovaním moto počúvajúc blabotanie otvorených výfukov. Naprieč Maďarskom cez hraničný prechod v meste Letenye sme sa okolo obeda ocitli konečne v Chorvátsku. Cesta bola dlhá a na nás čakal dlhší, ale krátky obedný oddych a cesta do národného parku Plitvických jazier. Cestou som zahliadol tanky a ozvalo sa vo mne dieťa, tak šup-šup pozrieť a pokračuje sa v ceste.

Na podvečer prichádzame k národnému parku kde som si všimol kemp asi 10 km pred cieľom. Nasledoval výber miesta s krásnym výhľadom na prírodu, rozloženie stanu a zaslúžený oddych.

kempovaie prvý deň

Na druhý deň v nedeľu nás čakal krátky dojazd do cieľa, počas ktorého som si lepšie všímal tabule pri domoch a zistil že sa dá ubytovať aj za tretinovú cenu v podstate skoro kdekoľvek. Po odstavení moto a kúpení si lístku nasledovalo 5 hodinové obdivovanie plitvických jazier spolu s prevozom autíčkom a plavbou lodičkou. Odporúčam každému spoznať krásy týchto jazier.

plitvické jazerá

Po spoznaní sme sa vydali do prístavného mesta Zadar. Na podvečer prichádzame do spomínaného mesta, kde po odstavení moto nás obkľúčili domáci s úsmevom na tvári, pozdravom a po ,,dobro došli“ nasledovali otázky či máme ubytovanie a či niečo nepotrebujeme. Po rýchlo obzretí mesta sa vydávame popri pobreží a ubytuvávame sa v kempe pri ceste v mestečku Sukošan za smiešnu sumu. Stan 20 metrov od mora, ani sa mi nechce ísť ďalej.

Sukošan

Pondelok a ďalší krásny slnečný deň pred nami. Balíme sa rýchlo, štartujeme moto a ponáhľame sa za známymi, ktorí nás čakajú v mestečku Omiš. Ich cesta bola s autom a motorkou na prívese. Pred obedom prichádzame do mesta a šťastne sa stretávame a ubytuvávame v apartmáne asi 30 metrov od mora. Po vybalení a spoznaní okolia smerujeme do večerného mesta na domácu kuchyňu. Po dobrej večeri prechádzka "pieskovou plážou“ nechávam motorku zaparkovanú a zamknutú v garáži a nechápajúc hľadiac na skútre s kľúčami v zapaľovaní a prilbou položenou na sedanke som si po dvoch dňoch rýchlo zvykol.

Omiš

Krásny utorok ostávame v meste Omiš so snahou chytiť nejaký ten dovolenkový bronz. Hľadajúc trochu súkromia vidíme deti ktoré skáču do vody z betónovej kocky. Po 5 minútovom váhaní skáčeme aj my a ostávame na mieste celý deň. Jašíme sa ako malé deti a popíjame v blízkom bare ožujsko. Deň ubehol ako voda a večer nastáva spoznanie nočného života v malom mestečku.

V stredu ráno nevydržiac sadáme na motorky a ideme na malú jazdu cez mesto a okolie, nevydržalo nám to samozrejme dlho a vo štvrtok ráno vyrážame popri pobreží južnejšie až do mesta kde sme sa mali stretnúť s ďalšou partou, avšak zlyhala komunikácia a bez stretnutia sa chladíme v mori na pobreží mesta Baška voda. Po obede pokračujeme smerom na všetkým známu Makársku. Tu odstavujeme moto a s veľkou chuťou schladenia sa nás rýchlo prechádza chuť pohľadom na preplnené pláže volíme pešiu turistiku. Po turistike sa večer vraciame na apartmán spálení a vyjazdení. Spomínajúc na krásne serpentíny a pekné cesty bez výtlkov, šotoliny a rôznych nečistôt.

V piatok ostávame v mestečku Omiš a s pocitom dokonalej dovolenky nastáva pocit obavy z predpovede počasia na víkend s možnosťou nedeľňajších prehánok. So strachom, že nemôže byť všetko dokonalé a malou výbavou na ceste v daždi sme sa rozhodli v sobotu absolvovať cestu domov 900 km podľa možností v jeden deň. Krásne sobotné ráno a s ladvinkou vyrážame domov. Prechod Chorvátskom krásna balada, keď si držím rýchlosť na diaľnici okolo 110 km/h keď tu pred Zagrebom vidím tabule s oznámením na 8 km kolónu pred nami. Vtedy som sa celý zatriasol aj so svojím vzduchom chladeným motardíkom. Pomalým prechodom kolónou sa dostávame až po clo kde v rade vypínam motor z ktorého sála teplo na dva metre a pomaly sa posúvam nohou. Samozrejme to isté nás čakalo na prechode pred Letenye, kde sa situácia opakuje. Moto dostala trochu zabrať a šup cez Maďarsko konečne domov. Necítiac si zadok, ale s úsmevom na tvári vidiac tabuľu Bratislava som sa vrátil do reality a uvedomil si že je po dovolenke a prechodom cez Bratislavu sme ešte len pochopili, čo je to bolesť zadku, nestíhajúc sa vyhýbať výtlkom na cestách. Po dobrej večeri v hlavnom meste večer prichádzame domov.

Prichádza nedeľa a prezeranie fotografii a spomínanie na pekné prežité chvíle. Po skvelej dovolenke ktorá vyšla presne ako mala zisťujúc, že nám stačila polovička peňazí z rozpočtu plánujeme ďalšie dovolenky na budúci rok s trošku bohatšími skúsenosťami s cestovaním na moto.