Anketa:
Španielsko - druhá dávka leta
ZdieľaťPridané: 28.12.2021 Autor: trucktor
Čitatelia: 4710 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Isto som nebol sám, čo hneď po uvoľnení zákazov začiatkom leta vystrelil ako odtrhnutý z reťaze na rýchlu dovču. Ako rýchlo ubehla, tak isto aj uspokojenie z nej. Permoník v lebke klopal čoraz častejšie: vrrr - kam ešte na konci leta?
Davnejší plán pri debate s kamošom u piva, začal mať podobu: ESPAŇA + PORTUGAL, stanoviť dátum a zbytok sú len detaily.
Dátum: 17. 9. - 3. 10., osádka: TRUCKTOR + REJDIO, bike: brambory GS1200 + 1000XR, presun: SK, A, D, CH, F, E (a späť) - VW multipas + príves. GSu stačilo dole plexi a zrkadlá a šup do káry, XRo sa bude "pretekat" na vozíku :-))). Proviantu koľko hrdlo ráči, kára uvezie, piatok sadať - nech sa páči.
VW si zľahka šlape, jeden maká, druhý chrápe :-))). Za hr v DE zastavujú takmer všetko, kontrola komplet pap+covit, profi rýchlosť- 5 minút a pandúr donesie papiere späť, prehodí pár slov a "gute fahren", kopnúc do vrtule sa rozosmejeme, verte či nie, z herr policajta ťahalo ako z krčmového hráča :-))) Presun u konca - 1900 km za 26 hodín: Espaňa, kemp pod Pyrenejami, rozbaľujem stan, Rejdio nastolí - "spím v aute", takže po dobrej večeri si každý prdí vo svojej posteli. Ráno však vylezie pokrčený ako "moskovskaja gazeta", nuž plechy sú tvrdé :-)))
1. deň
"Brambory" zložené, smer ANDORRA, čím vyššie stúpame, tým sa viac objavuje slnko, kopce naberajú na kráse, no aj na chlade, kam sa hlava otočí, je čo očumovať, parádna cesta, lyžiarske vleky, domy, chaty, skaly... Púmp ako maku, lacné PHM hromadne berú jak Španieli, tak Frantíci, z pumpy počuť hvízdanie gúm, pod nami je "rally slide ring", schádzame dole, chceme niečo pojesť, no obed vôbec nesadol, omylom objednané "paprčky" sú skôr miestna pochúťka, späť do kempu prechádzame kus po 4-prúdovke, tabule oznamujú blížiace sa platidlo, ako aj ešte možné odbočky, no za blízkou zákrutou sa objaví tunel s platidlom, vysmiaty chlap postava vonku pred automatom, "Koľko?" "9,70€", vypleštím bulvy, "Veľa, chceme späť" a už cúvam, chlapík dáva autám za nami i vedľa pokyny a všetci ochotne a s úsmevom poslúchajú a zdravia dvoch zatúlaných inostrancov, aj toto patrí k zoznamovaniu sa s kultúrou a spôsobmi.
2. deň
Kára a vozík odstavené, kufre na ľahko zbalené, už len zamávať, začína trip, smer: JZ, trasu volíme cca 100 km od mora, vlastne kopírujeme pobrežie, aká-taká záruka tepla, pestrosť krajiny, až na tie nekonečne pláne olivovníkov, no ak ma omrzia, pozriem opačne, tam sú olivy o týždeň mladšie :-))), Aragónsko- Mequinenza, obrovská vodná nádrž, obed v malom meste, "Aha, krajania", začujeme od dvoch neznámych, "Sme od Brezna, na rybách, v týchto vodách sú aj 2,5 m sumce, 20 kg kapre", chlapi poradili neďalekú odbočku v kopci, odkiaľ vidieť zátoku, priehradu, elektrareň.
3. deň
Držíme smer JZ, pokľudná jazda, príjemna teplota 18-22 C, dôležitá zástavka na tripe naberá na realite - MARBELLA, Rejdio počas dňa dolaďuje na zajtra stretko so španielskym kamošom.
4. deň
MARBELLA, už poobede sa blížime k mestu z kopcov od severu, ktoré vidieť cca z 30 km, stretko máme večer, tak usedáme s pivom na pláži, nie je počko na kúpanie, vegetíme, podvečer sa presúvame do centra, cukrárne, bary, hotely, terasy... Typické prímorské neveľké mesto, ťažko zaparkovať moto, nieto auto, posedávame, pozorujeme večerný ruch, či skôr pohodu miestnych ľudí. Prichádza MANOLO, usmiaty, zvítanie je veľmi srdečné, "Prespíte u mňa, dáme pivo, večeru...", kto by protestoval? :-))), vyrážame na exkurziu mesta, niet nad domáceho sprievodcu.
5. deň
Spíme dlhšie, Manolo v práci, program dňa: GIBRALTAR (100 km), čim sa viac zostruju črty skaly, tym viac hustne premávka, strihneme to po miestnych uličkách, prechod getom zrýchlujeme :-))), pred colnicou sa trochen motáme, nesprávny pruh nás otáča späť do mesta, tak znova, na colnici sa všetko zastaví, za ňou s rachotom pristane dopravný "vrabec", a tempo sa opäť rozbehne, sme síce v Ang države, no jazdi sa vpravo, neštrikujeme ako miestni scootristi, sme na výlete, baví nás pozorovať ruch, park na konci móla, dávame kávu, na rade je kultúrna prechadzka: maják, pomník Sikorsky, vojenske delá... ako pamiatka na časté boje o strategický bod, viditeľnosť nie je ideálna, Afrika v diaľke je len šedivá silueta, cestou späť do Marbelli smoklí, večer nás Manolo berie do starej štvrte na parádnu "rybaciu baštu" o mnohých chodoch, darmo - chlap pozná plody mora, ako my zabíjačkove či salašnícke dobroty :-))).
6. deň
Balíme kufre, plán íst trajektom na kratky výlet do Afriky- Ceuta rušíme, smoklí, prímorska predpoveď nevyzerá nádejne, vidieť len hmlu a moknúť nemá vyznam, prišli sme jazdiť :-))), zamierime severne cez kopce, cesta len vlhká,no hmla, predbehnút vedúci autobus v serpentinach je možné až na vrchu, mraky rednú, kafe pauza a je sucho, SEVILU chceme prejsť južne cez najbližší most, no smola-zavretý, dalši je v meste, čo sme nechceli-máme, štrikujeme v zápche, ako hanojskí skutristi, za mostom rozbiehame kone, večer sme v Portugalsku- Atlantik za rohom, miestnej hospode beží futbal, obecensvo pribuda, pivo v sude ubúda :-))).
7. deň
FARO je čo by kameňom dohodil, stáčame sa severne do vnutrozemia, vyhybame sa hl ťahom, nikam nenaháname, podvecer v dedine ma navigacia akosi motá, kopec, čo mame pred nosom vidime, no nie a nie nájsť odbočku, konečne na treti pokus, stúpame 10km, širka na jedno auto, les, hore sa rychlo stmieva, stahujú sa mraky, hmla, mám obavy, ak začne pršat: "Rejdio, vidim to na potopu", "Jechaj, jechaj... toľka v period, kak na Berlin" :-))), ešte 10 km dolu do hotela, občas je aj 2ka rýchla, vidiet na 20m, keď uzrieme medzi stromami prvé svetla, pripadame si ako Janko a Janko hladajuci chalupku, dnes to pivo chuti obzvlášť dobre.
8. deň
Kuchár ráno prišiel do roboty len kôli nám :-))), skrátka: po sezone, covit tomu nepridáva, plan: nejaké km a opačit Atlantik, za obytnou zonou konči asfalt, pieskovo-šotolinova cesta sa zvažuje asi 300 m dolu medzi stromami až k pláži, dokonale, parkujeme kúsok od vody, reštika, sprchy, zopár ludí....voda trochen chladná, no plávame ako vorvane, kym sa Rejdio vykrochnil na piesku a maľuje brucho na červeno, ja držim pitný režim a zostavujem rebriček miestnych turistiek :-))), "brušné kapely" nas vracajú do reality, no obed chceme dalej od rezortov, tak zaprášime pod kolami, u reštiky chlap nasadajuci na skuter spusti: "Nazdar hoši, kde se tady berete? Doma jsem taky motorkař", dovolenkár, čo sa šiel len pre potešenie prebehnut na malý vylet.
9. deň
Neponáhľame, pospávame, zamierime viac do vnutrozemia, toľko sa "na kochačku prdkáme", že slnko zapadá a ešte nemáme ubytko, zastavim v minidedinke, klikám navigaciu, z krčmi vybehne chlap v monterkach s pivom v ruke, druhý ťahajúci bicykel za nim, spozornieme, no čaka nás prekvapko, slušnou Ang vysvetluje ako blízkom meste najdeme penzión.
10. deň
"Poďme ešte dnes k vode", zaškemral Rejdio psím pohľadom, "Morský vzduch lieči, aj pivo viac chutí", kto by pochyboval o odborných argumentoch :-))), stáčame viac západne, na obed opúštame Portugal, nad Vigom už poobede park na ubytku v mestečku kusok od zátoky, preskúmame malý servisný prístav, prešli po meste, veď je to posledný kľudný podvečer, dalšie dni budú hlavne o krájani km smerom východne, mal pravdu: vypili sme o pár piv viac :-)))
11. deň
Padla neskutočne velká rosa, rozdiel teplôt deň-noc je citelný, je chladno, hmla, hoďku ešte potiahneme severne k Santiagu, potom východ, hlavný ťah je nudný, no učelný, otepluje sa, vylieza oskar, stretáme neskutočne veľa turistov, mesto pútnikov je čo by kameňom dohodil, aj im jedno či idu týždeň či rok- cesta je cieľ, dávame výborný obed-menu 12€ aj pohár vína, káva,zákusok... čo dodať? na pumpe Rejdio stretne "kamoša" s XeRom, chválospevy nemajú konca :-))), sme opät na okreskách, v stúpani do kopca vôjdeme do dedinky, cesta na jedno auto, dlažba, v strede odtokový žľab, staré kamenné domy, balkóny nad hlavou, exotika, tu sa zastavil čas, schádzame dlhe klesanie, v dedina s malým námestim je živo, asi 20 turistou-pútnikov, rôzdneho veku, veselo kýva,tancuje v rytme športovej muziky, vychadzajuce z megabedne, ktorá roztancuje aj naše pozdvihnute prdele.
12. deň
Smer východ, v kopcoch pribuda semafórov, kôli opravám a keď vidime kam sa vedľa nás vyškriabal bager, až neverime,že tu tiež platia fyzikalne zákony, no pekný usek, kaňon, vpravo skaly, vľavo potok a takto sa kľukatí cca 50km, povrch je viac a viac "polepeny", na jednej červenej nás dobehne Tuono 1100rr, belgičan a vystrelí ako Rossi, hádam sa nedame zahanbiť, no bohovia sa v jeho prípade museli zblázniť, zrejme skúšal životnost moto i svojich kľbov, skrátka: po pár km zmyzol ako jarný sneh, :-))) zrúcaninu hradu vidiet už dlhšie a keď prideme k šotolinovej odbočke, zastavím, "Ideme pozriet?" "Ťahaj do ...,už mam vypadané všetky plomby"- zahlási Rejdio, fakt sa schuti rozosmejem, blízka pumpa a káva vylepši náladu, tam konečne vidíme aj "pandúrov", a veru riadne vyzbrojeních, penzión v dedine s 10.domami,s kostolom pri ktorom blúdime v uzučkych kamennych uličkách, mäso na večeru je dosť "húževnate", domáca pani s matkou su sklamané, vysvetľuje cez prekladač, čo u nich znamená steake, no akokoľvek sa znažíme aj my, nálada už je pochmúrna, vybehnem na izbu, ešte ostala domáca medicína, tak nalejem za jeden, a hneď je lepšie, darmo- aj tu plody majstrov nesklamú :-))).
13. deň
Posledný deň tripu, ďalej na východ, Pyreneje sa po ľavej ruke ťahajú už druhý deň, kopci míňame odstavený Jaguár-cabrio 2-miestny veterán, vysmiatí Angláni nám kyvajú na pozdrav, onedlho dobehnú, aj predbehnú, no držime sa ich, máme to ako "rally drift live", dedkovia su profíci, dolu odstavujú, opät sa vysmiatí zdravíme, prijemne vzrušenie na záver, :-))) do kempu dorazíme za tmy, auto+vozík nedotknute, zhadžeme so seba mundúri, hurá na večeru, víno, nostalgicky preberáme cely trip, ostatne nechávame až na zajtra.
14. deň
Sobota, pomalé raňajky, pomalé balenie, pomalé nakladanie, skôr sa nám nechce odísť ako nerobiť, ešteže to už máme nacvičené :-))) Vyrovnávame účet, rozlúčková káva a opäť si VW zľahka na východ šlape, jeden maká, druhý chrápe :-)))
Záver
Trip - 4500 km, bez najmenšej ujmy, perfektne sme si zajazdili, počasie na jednotku, kopcov nad 1000 m neúrekom, zátačiek, až sa tešíte na kus roviny, usmiatí, ohľaduplní ľudia, dve úžasné krajiny, dobré jedlo, lepšie víno, škoda že trochen ďaleko, určite by sme tu boli častejšie, aj kvôli Manolovi :-))) ...a kam nabudúce? Možno opäť Pyreneje, je tam kde ešte behať.
Náklady
Auto diaľnice 17 € + 38 € + 120 €, kemp stan noc - 22 €/2 os., park auta - 5 €/deň, penzióny noc - 36 - 50 €/2 os.