ČASŤ PRVÁ - Horehron-Dolehron

Takže slovenská šestesiatšestka začína pri nevábnej kope štrku na križovatke cesty 67 z Popradu do Rožnavy pod sedlom Vernár. Keby ste sa vydali po ceste 67 na východ, o chvíľu by ste prišli k svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyni. Smerom na sever by vás čakali nádherné zákruty Vernáru. Poďme ale sledovať našu 66-tku. Tá sa vydáva cestou na západ malebnou prírodou predhoria Nízkych Tatier. Po niekoľkých kilometroch sa vám pred očami zjaví majestátna Kráľova Hoľa – prvý vrch Nízkych Tatier. Pod ňou pramení rieka Hron – druhá najdlhšia rieka Slovenska. Vždy sa tu zvyknem zastaviť, napijem sa ľadovej vody a obďalej sprevádzkujem svoj tradičný rituál. Aj vďaka nemu v Bystrici rieka vyzerá ako Chuan-che, hehe.

Aj takto sa dá vychutnať Kráľova hoľa (hudba: Šumiačan):

Asi kilometer za prameňom po pravej strane môžete vidieť technický unikát – 2 viadukty tzv. Telgártskej slučky (+ Telgártska slučka - Chramošský viadukt), železničného okruhu vnútri kopca, v ktorom vlak prekonáva prevýšenie 36 metrov. Obec Telgárt sa okrem toho, že je rodiskom nášho najslávnejšieho mafiána, môže pochváliť kvalitným lyžiarskym strediskom. Na konci dediny vám indiánske ženy a deti, budú ponúkať plody lesa – huby, čučoriedky, brusnice a černice. A potom Horehronci plačú, že im medvede lozia po dedine. Bodaj by nie, keď im Šošoni všetko v lese vyzbierali.

Ďalšou zaujímavou zástavkou je obec Šumiac. Z dediny vedie asfaltka až na vrchol Kráľovej Hole, je na ňu však zakázaný vjazd. Som zvedavý, koľko by stála pokuta, možno by sa to oplatilo risknúť. Z Kráľovej Hole totiž za dobrého počasia vraj vidno aj svetlá Budapešti, ba možno aj hliadkujúceho turula nad ňou, hehe. Na Šumiaci sa každoročne oslavujú Dni zvrchovanosti. Sem-tam sa tam objaví aj prezident. Ak ste videli film „Pacho hybský zbojník“ a páči sa Vám, ako na konci spievajú „Na Kráľovej Holi“, tak vedzte, že to nôtia Šumiačania. Ten mužský zbor stojí za to počuť. Oslava pokračuje tak, že všetci roduverní sa nadrbú, zapália vatru zvrchovanosti a svorne nadávajú na Maďarov. V Šumiaci sa oplatí navštíviť aj obrovskú súkromnú zbierku zvoncov a spiežovcov majstra Mikuláša Gigaca. Pred návštevou je však vhodné dohodnúť sa telefonicky.

Smerom na západ nás 66-tka popod nádhernú panorámu Nízkych Tatier vedie niekoľkými dedinami až do obce Heľpa. Tá je známa najmä folklórnymi festivalmi. Najkrajšie vždy spievajú deti do 10 rokov, keďže im zakázali alkohol. Málokto vie, že za obcou je obora, v ktorej pri troche šťastia možno vidieť asi 100-člennú čriedu jeleňov a laní. Ja som mal to šťastie fotiť ich počas ruje, len škoda, že som zo sebou nemal bohvieakú fototechniku.

V ďalšej obci Závadka nájdete množstvo pekných dreveníc a tiež krytú plaváreň, v susednej Polomke zase funguje kvalitné lyžiarskej stredisko. Obce Bacúch a Braväcovo sú typické zachovalou ľudovou architektúrou v podobe malebných dreveníc. Aj nové domy sa tu často stavajú z dreva, v Braväcove napr. takto postavili obrovský penzión. Pomaly sa dostávame do metropoly Horehronia – do Brezna. Nájdete tu viacero významných pamiatok, keď sa zastavíte v informačnom stredisku, určite vám radi poradia. Navštíviť sa oplatí najmä Horehronské múzeum, aby ste videli ako Horehronci kedysi žili a čo robili.

Keď si z Brezna odskočíte po 530-tke na juhovýchod, asi po 15 km sa dostanete do malebnej obce Michalová. Nájdete tu salaš, na ktorom sa uprostred oviec, kráv a iných tvorov napcháte syra a žinčice až do prasknutia. Druhou zaujímavou odbočkou z Brezna je cesta 529, po ktorej o chvíľu dorazíte do Čierneho Balogu. Tu sa môžete previesť až do Valaskej na historickej lesnej železničke ťahanej parnou lokomotívou, alebo navštíviť múzeum Čiernohronskej železničky. V okolí stanice sa natáčal film „Nevera po Slovensky“.

Z Balogu sa môžete vrátiť do Brezna po hlavnej ceste, alebo skúsiť skratku popri trati lesnej železničky, ktorá vám dokonale pretrasie rite a ak vás nezrazí nejaká Tatra s drevom, bezpečne dôjdete až do obce Hronec. Tu ak sa dáte doľava prídete do Osrblia, ktoré nemusím motorkárom bližšie predstavovať. Okrem super motozrazu je obec známa aj biatlonom a ničivou veternou smršťou, ktorá sa tu v roku 1996 prehnala a jej stopy sú viditeľné dodnes. Keď zdvihnete hlavy, zbadáte na skalách nad obcou veľký kríž, ktorý túto nemilú udalosť pripomína. Odporúčam ešte pred vychľastaním prvých piatich pív na zraze, previesť sa hore obcou do lokality Tri vody, kde nájdete unikátnu železiarsku vysokú pec z 18. storočia.

Obec Valaská, ktorá už opäť leží na ROUTE 66 je známa, ako vychýrené centrum kulturistiky. Svojho času sa tu vyskytovalo toľko svalovcov, že polka dediny musela do karantény, hehe. Odvtedy už klbásy a húrky zo psa nie sú tak v móde, čomu sa tešia najmä miestny havkáči. V časti Stará Valaská sa nachádza malé jazierko napájané vodou z jaskyne Bystrá. Viaže sa k nemu smutný príbeh. Samec labute, ktorého tam často vídať, prišiel o svoju družku, ktorú zabili nejakí neznabohovia. Sám si už žiadnu druhú nikdy nenašiel a roky si v jazierku pláva úplne sám.

Pred Podbrezovou sa zo 66-tky dá odbočiť doprava. Touto cestou (72) sa krásnymi zákrutami dostanete do sedla Čertovica. Ak to však predtým v obci Bystrá švihnete doľava po ceste 584 prídete k údolnej stanici lanovky na Chopok. Premáva len po Kosodrevinu, ale aj tak tie výhľady stoja za to. Prehovárať vás na túru na Chopok nemá zmysel, jediný motorkár, čo viem, že tam vyfučal je Doctor, aj to hovoril, že "nikdy viac". Návšteva jaskyne Bystrá tiež stojí za zmienku. A takisto prírodné kúpalisko na Táloch. V Podbrezovej sa dá odbočiť aj do obce Horná Lehota, rodiska Sama Chalupku, v rodnom dome ktorého zriadila obec pamätnú izbu. Podobne ako Chalupka, aj tunajší starosta je majster pera, navyše so svojským humorom. Na obecnom úrade napr. vyvesil tento oznam:

V Podrezovej budete míňať nevábne vyzerajúcu, dymiacu železiareň. Je to jeden z mála veľkých podnikov, ktoré neboli počas divokej privatizácie v 90-tych rokoch vytunelované a jeho majiteľ sa postaral o investície a ďalší rozvoj. Dnes dávajú prácu celému Horehroniu a okrem iných zaujímavých nehnuteľností vlastnia aj Ľupčiansky hrad, ktorý môžete vidieť cca. o 20 km ďalej pred Slovenskou Ľupčou. Z Podbrezovej sa po 66-tke uberáte kvalitnou cestou, po pravej strane krásna panoráma Nízkych Tatier, nad hlavou slnko. V Lopeji môžete urobiť výjazd doprava a asi po 15 km dorazíte k malebnému jazierku Krpáčovo. Tu sa tiež dá kúpať, aj keď jeden čas to bola riadna močka. Ale lepší sa to...

8 km za Lopejom sa za obcou Nemecká nachádza pamätník SNP venovaný obetiam nacistov a hejslovákov. Inak Montyho firma sa stará o jeho tip-top stav, tak možno ho tu aj nájdete, ako na motorke drbe pracovníkov.

ROUTE 66 vás vedie ďalej dolu Hronom. Míňate kúpeľnú obec Brusno, kývate rafterom na Hrone a čochvíľa sa po ľavej strane dá odbočiť do Ľubietovej – kedysi slávneho banského mesta. Na obcou sa týči kopec Hrb (1 256 m.n.m.), ktorý je geografickým stredom Slovenska. Okolie obce je bohaté na huby a v ich zbere sa tu predháňajú klasický hubári s bystrickými skejtermi, repermi a frístajlermi. Nekonkurujú si však, pretože každá z týchto kategórií hľadá iné druhy húb...

Video postrihané z mojich potuliek po Horehroní:

SLOVAK ROUTE 66, druhá časť - Via Magna

Významnou zástavkou na slovenskej ROUTE66 je Banská Bystrica - perla na Hrone, krásavica medzi horami, spevákmi ospevovaná jagavá hviezda Stredozeme,.... no dosť, už viac nepijem.... V Bystrici toho môžete vidieť veľa (aj mňa :-) ), ale to by chcelo zvlášť článok. Ale navštívte určite aspoň múzeum SNP, to sa oplatí. Z BB do Zvolena môžete prefrčať diaľnicou, v tom prípade však nič neuvidíte. Po starej ceste cez Sliač sa zopár zaujímavých vecí nájde. Napríklad obrovský drevený artikulárny kostol v Hronseku, alebo kúpele Sliač stoja za zastávku na fotenie. Okúpať sa dá na známom termálnou hlavanahlave kúpalisku v Kováčovej, alebo na kúpalisku Neresnica za Zvolenom po trase našej 66-tky. Od Banskej Bystrice na juh slovenská 66-tka takmer presne kopíruje historickú Via Magnu – stredovekú obchodnú cestu, spájajúcu Jadran a Baltské more.

Vraví sa, že podľa zákona musela byť mliekareň prevádzkovaná min. 20 km od mesta (rozumej BB) a preto ju postavili práve vo Zvolene :-). Zvolen okrem mliečnych výrobkov ponúka aj návštevu dvoch hradov. Mnoho ľudí si myslí, že Spišský hrad je najväčší slovenský, ba dokonca stredoeurópsky hrad. Východniarov však sklamem. Zvolenský Pustý hrad ho obvodom muriva prevyšuje takmer 2x! Na hradný vrch sa dostanete po turistickej značke, ktorá začína asi 500m za zimným štadiónom. Je to 45 minút fučania do riadneho strmáku, ale za ten pohľad na zrúcaniny a takmer letecký pohľad na mesto, to stojí. Priamo v meste zas nemôžte prehliadnuť impozantný Zvolenský zámok.

Ako fanúšik lietania musím spomenúť ešte jednu odbočku zo 66-tky. Neďaleko Zvolena sa nachádza Očová, rodisko Mateja Bella a Berkyho Mrenicu. Pred obcou nemôžete minúť športové letisko, ktoré preslávila najmä akrobatická skupina na vetroňoch – Očovskí bačovia. Ak sem zavítate cez víkend, nebudete mať problém urobiť si vyhliadkový let na motorových, alebo bezmotorových lietadlách. Môžete cinknúť aj mne (0903 660 422), rád to vybavím. Funguje tu aj parašutistická škola, keď potrebujem vyčistiť hlavu, tiež si tam chodiť občas skočiť. Dúfam, že mi to raz dovolia aj bez toho sprostého ruksaku na chrbte...

Zo Zvolena naša ROUTE 66 opúšťa tok Hrona a vydáva sa do regiónu zvaného Hont. Tento kraj je známy zachovávaním ľudových tradícii, typickými krojmi, lazníckym osídlením a vinohradníctvom. Keď po dedinách sem-tam stretnete tetušky v krojoch, tak sa nedivte. Ony nad motorkárskym oblečením tiež krútia hlavou. Centrom Hontu je mesto Krupina, ktoré sa výrazne rozvinulo v 16. storočí za účelom obrany bohatej Banskej Štiavnice pred škaredými Turkami s krivými šabľami a ešte krivšími nohami, ktorí sem prišli na malých poníkoch z Ázie. Na kopci nad mestom sa týči Vartovka – strážna veža, z ktorej obrancovia videli Turka prichádzať už z diaľky. Asi 5 km za Krupinou sa oplatí na zabočiť doprava (cesta 526), kde sa po niekoľkých kilometroch dostanete do obce Bzovík so stredovekou pevnosťou z 12.storočia. Za Bzovíkom doprava a niekoľko kilometrov ďalej sa nad obcou Čabradský Vrbovok týči zrúcanina Čabradského hradu. Ako jeden z mála odolal všetkým tureckým útokom a títo beťári ho nikdy nedobili. Bohužiaľ sa k nemu motorkou dostať nedá. Teda aspoň legálne nie...

Ďalšou zaujímavou zástavkou na 66-tke sú Hontianske Nemce – vinohradnícka obec známa svojimi vínnymi pivničkami vytesanými do andezitu. V susedných Sebechleboch v lokalite Stará Hora je zachovaná celá vinohradnícka stredoveká dedinka s kostolíkom, domčekmi, pivničkami, veľkými drevenými sudmi a samozrejme múzeom. Blízko obce sa nachádza aj rekreačné stredisko a vodná nádrž vhodná na kúpanie.

Smerom na juh sa pristavíme v Dudinciach – známom kúpeľnom mestečku. Nie sme žiadny invalidi, takže vynecháme prehliadku kúpeľných domov a ledva chodiacich dederónskych dôchodcov. Je tu však svojské kúpalisko. Kde sa nachádza zistíte rýchlo podľa čuchu. Prv než začnete obviňovať svoju ľadvinku z vypúšťania zlého čchi, vedzte že v Dudinciach vyviera voda s vysokým obsahom síry, ľudovo povedané vajcovka. Keď je smrad už neznesiteľný a pre slzy nevidíte, pozor aby ste nespadli do bazéna, ste totiž pravdepodobne už na kúpalisku.

Poslednou zástavkou na našej ROUTE 66 sú Šahy - hraničné mestečko. Nájdete tu Hontianske múzeum a viacero pamiatok, o ktorých sa však nemáte problém dozvedieť napr. aj so stránky mesta, takže ich nejdem rozoberať. Mňa v Šahách zaujal štýlový morbídny bar Krypta v ľavej dolnej časti námestia. Keď som bol pozrieť kamaráta, ktorý tu bol na vojne, sediac na truhle, sa zosypal asi po štyroch pivách a na mol odišiel do služby. Dostal 2 týždne basy. Neviem, či bar ešte funguje, ale ak to prostredie takto pôsobí na ľudí bežne, tak ho možno aj zavreli.

Štátna cesta 66 končí po niečo viac ako 200 km na hraničnom prechode do Maďarska. Bez pripomienok, zbytočnej pompy, alebo informačných tabúľ. A možno by si aj nejakú malú zaslúžila...

Video, zostrihané z mojich potuliek po Honte: