Ducati ST2, r. v. 2000

Keď som začal motorkárčiť (na veľkých moto) mal som 17, teraz mám 25 a s úsmevom si spomínam na to, že iné moto ako JAWA 350, prípadne MZ 150, 250 nebolo poriadne vidieť. Neviem kto si to ako uvedomuje, ale naozaj až od roku 98 sa to začalo trošku hýbať. Po miléniu sa cesty začali hemžiť Hondami, Yamahami a Suzukami. Dnes sme v Európskej Únii a na cestách človek nájde stáda japonských koní, ktoré sú tesne pred kafilériou. Snáď sa nám ekonomika zdvihne a tie koníky dožijú až niekde na Ukrajine. No nie o tom chcem písať. Na trh sa k nám konečne dostali aj iné značky ako je Ducati, BMW, Aprilia a pod. (napr. číňania). Neviem ako u Vás, ale ja som uprednostňoval plagáty strojov Ducati a ich úspešných jazdcov. Samozrejme v takom prostredí človek do seba absorbuje pevné rozhodnutie, kde sa bude uberať jeho biker-road.

Psychiatria

Po zohľadnení všetkých faktorov, ako sú – moje a spolujazdcovo pohodlie, dizajn, spotreba paliva, priebeh krivky výkonu motora, spoľahlivosť, dostupnosť náhradných dielov, cena a pod., som mal veľkú dilemu, či má zmysel kúpiť si vysnenú Ducati ST, do ktorej som sa zahľadel v katalógu MOTOFAN 97. Vážne som uvažoval nad Hondou VTR 1000 Firestorm-om. A poviem Vám, po niekoľkonásobnom prevezení som sa rozhodol pre pocit pohodlia a designu nad dostupnosťou servisu a dielov.

MOTOR:

944 cm3, 83 koní, nič moc, no na športovú turistiku úplne postačujúce. Zaberá od 4000 ot./min a nasleduje rovnomerná akcelerácia do max. 9000 ot./min. Je to 6-kvalt, no pri šestke pod 100 km/hod sa dobre necíti. To isté platí pre malé rýchlosti, kedy dochádza ku ródeu, ktoré je potrebné krotiť spojkou. Čo sa radenia týka to je presné, za 5000 km som asi 5-krát hodil falošný neutrál. Spomeniem ešte zvuk, ktorý priam naznačuje poruchu, no to nie je zvuk motora ale suchej spojky.

Remene

PODVOZOK:

Nastaviteľné tlmiče, vpredu upside-down, tak tomu nemôžem nič vytknúť. Nerovnosti priam necítim. Brzdy sú dobré, zadná u mňa skoro vôbec nepoužívaná jemne dávkovateľná a predné syntermetalové výborné. Zaskočili ma ale pri daždi, kedy neviem prečo strácajú účinnosť asi o 30%. Na ST-čku som mal obuté Pirelli Diablo, teraz mám Bridgestone BT 020. Ak by som mal ohodnotiť pocit istoty tak je to 90% ku 80%.

Ducati ST2 2000

POHODLIE:

Veľmi uvoľnený posed vodiča a spolujazdca, plus dobrá ochrana proti vetru (turistický štít) zabezpečí pôžitok z každého km. Plne nastaviteľné tlmiče a možnosť inštalácie originálnych bočných kufrov s topcasom určuje charakter športovo turistického motocykla. Niekoľko krát som absolvoval dlhšie trasy (cca 600 km/deň) a celkom dobre som to zniesol. Chcel by som ešte upozorniť na fakt, že sa jedná o dlhšiu mašinu vhodnú pre vyšších chlapov. Ja mám 182 cm a mám rezervu. Vytkol by som dosť šmykľavé sedadlo, z ktorého sa sem tam na mňa zošupne spolujazdkyňa.

Turistický štít

SPOĽAHLIVOSŤ:

To bola moja jediná neznáma, no zatiaľ sa mi nič neprihodilo. Po štandardnej výmene náplní, filtrov, obložení a nastavení ventilov, remeňov nenastalo žiadne výrazné zlepšenie priebehu výkonu. To naznačuje, že mašina šlape a šlapala tak ako má. Po konzultácii s mechanikmi (ktorí majú skúsenosti aj s japoncami) sme prišli k záveru, že v DUCATI servise vlastne robia len klasické prehliadky, temer žiadne opravy. Ale, aby som potvrdil slová niektorých ľudí – áno, máte pravdu, ale zatiaľ len v tom, že dodávka náhradných dielov viazne. Vyskúšal som si to na odvzdušňovacej skrutke spojky, ktorá mi prišla po takmer 2 mesiacoch.

Po daždi

ZHRNUTIE:

dojazd: 380 km – 21-litrová nádrž, čiže spotreba cca 5,5 l/100km – cez 6,5 l asi len na okruhu

max. rýchlosť: 230 km/hod

zrýchlenie: pod 4 sek/100 km/hod

PS:

Keďže mám záujem o ST4s, moja ST2 je na predaj. Diskusných mudrlantov vopred upozorňujem, že nejde o dobrú reklamu, ale o to, že dlho nikto nič nenapísal do „našich strojov“.