Cesta motorkára

Ako mnohí iní z vás, aj ja som začal s motorkami na legendárnom stroji jawa 21, keď som mal asi 10 rokov. V tej dobe mi to poskytovalo maximum vybláznenia pri minimálnej spotrebe. Ako pribúdal vek a po troche aj skúsenosti s jazdením, začal som pokukávať po strýkovej žltej CZ-175, ktorá už dlho nevyužitá stála u neho v garáži. Chcelo to len pekne sa opýtať a pár stovák na novú baterku a už som sa preháňal po poliach na mojej v poradí už druhej mašinke. Vtedy som mohol mať nejakých 14 rokov. Spočiatku s rešpektom pred 112 kilovým kolosom, som sa pustil do druhej etapy mojej motorkárskej kariéry. Motorka bola v bezchybnom stave, no ja som naplno nevyužíval jej potenciál. Už vtedy sa v mojej jazde dala nájsť predzvesť budúcich „choppráckych časov“. Prešli dva rôčky a prišla prvá nehoda. Mesiac ležania v posteli mi nič neubral s chuti jazdiť. Takže po dvoch mesiacoch „šup“ opäť do sedla aj napriek miernym a úplne neúčinným protestom mojej mamky. Späť na 175-ku,ktorej vystreté tlmiče už nikdy nefungovali tak ako mali. Prišiel osemnásty rok a s ním aj vodičský preukaz. Nastal čas legálne vyraziť na cesty. Takže bolo treba nový stroj, no moja peňaženka tvrdila opak a to bolo treba zmeniť. Takže prišla prvá výprava do Anglicka, v ktorej som z finančného hľadiska dosiahol len čiastočné úspechy. Keď som sa vrátil po lete domov, čakalo na mňa v garáži „veľké“ prekvapenie. Stál tam, pre mňa v tom čase ešte neznámy stroj, Adams JBW-150.

JBW - 150

Na pohľad celkom pekná motorka, no pohľad na jej jeden malý valec dával jasne tušiť jej najväčší problém – výkon. Prvé jazdy u mňa budili dojem maximálnej spokojnosti. Pri zaradenom piatom rýchlostnom stupni a rýchlosti takých 60km/hod. vydávala motorka ešte pomerne pekný „ťapkavý“ zvuk. Problémy sa začali javiť, keď som sa po prvý krát vydal na spoločnú jazdu s väčšími strojmi. S výkonom 8.5 KW som za nimi značne zaostával a navyše bolo treba neustále držať plyn naplno, čo stroju isto veľmi neprospievalo. Navyše pri vyšších rýchlostiach motorka značne vibrovala ,čo cítil hlavne spolujazdec. Naopak pozitívom bola spotreba okolo 2.5litra/100km.Pri výjazdoch s veľkými strojmi a celej ceste „na doraz“ stúpla na 3-3.1 litra/100km. Povestné ničenie žiaroviek vplyvom vibrácií sa u mňa vyskytlo len raz a to na hlavnej žiarovke v prednom svetle. Inak celý čas išla bezchybne, až na jeden menší problém s elektrikou, kde stačilo vymeniť jeden kábel.

Pripravený na jazdu

O zvýšenie výkonu som sa pokúsil zmenou prednej 15 zubovej rozety za 18 zubovú. No neprinieslo to požadované zlepšenie výkonu, len celkove zhoršenie pocitu z jazdy vplyvom rôznych zvláštnych zvukov spôsobených pohybom reťaze pod krytmi. Za zmienku ešte stojí aj to, že keď tachometer ukazoval 100 km/hod v reále to bolo len cca 80 km/hod. Po jednej sezóne, ak sa tak dá nazvať čas od septembra do mája, prišiel neotrasiteľný pocit, že treba zmenu. V jeden deň som podal inzerát, na druhý deň bola predaná. Žiadal sa nový stroj. No peňaženka mala opäť tichý protest. Na rad musela opäť prísť výprava do Anglicka. Tento raz hodne ekonomicky úspešnejšia. Vrátil som sa domov a nastal okamih, na ktorý som dlho čakal. Písal sa september a rozum velil čakať do jari, no srdce v spolupráci so štvormesačnými abstinenčnými príznakmi rozhodli inak. Proste bolo načase splniť si svoj veľký sen... Kúpiť shadowa. To bol môj cieľ od mojich 15-ich rokov, keď som na poslednej stránke časopisu videl reklamu na hondu shadow 125 s možnosťou jazdiť od 15-tich rokov. Vedy som si predstavil, že by som bol ako šéf pekla, keby som na nej prišiel do školy. Len cena ma dokázala opäť priviesť do reality a vtedy to bol pre mňa iba jeden veľký nesplniteľný sen. S pribúdajúcimi rokmi pribudli ku snu aj kubíky a teraz mala táto výzva meno honda VT 750 Shadow. Moje predstavy boli jasné čierna (prípadne silno tmavá), opierka ,štít, brašne a laďáky. No mal som aj záložný plán v podobe drag staru 650. V jeho neprospech hovorilo, že má o 100 kubíkov menej, v jeho prospech zase kardan. Tak som začal hľadať svoju budúcu shadowku, vlastne som ju ani nemusel hľadať, keďže som ju už mal vyhliadnutú. Všetko sa mi na nej páčilo okrem ceny. Aj jej majiteľovi sa na mojej ponuke páčilo všetko, ale tiež okrem ceny. Takže sme sa nedohodli. Žiadny iný pekný shadow nebol vtedy v ponuke a ja som chcel motorku stoj čo stoj ešte do zimy. Použil som plán B a poobzeral som sa po dragovi. Našiel sa jeden vhodný adept, tak som požiadal majiteľa o fotky, ktoré som obratom dostal.

Foto od predajcu

Ešte jedna

Slovo dalo slovo a za pár dní som i ju prišiel vyzdvihnúť. Od toho pamätného dňa až doteraz som na naj najazdil bezmála 900 km, čo nie je tak veľa, aby som sa mohol podeliť o nejaké hlbšie skúsenosti. Ale aspoň pár postrehov. Táto počerná kráska sa najlepšie cíti pri rýchlostiach 80-90 km/hod. Vtedy sa otáčky ešte držia v „choppráckych“ medziach a výfuk ešte vydáva príjemný dunivý rachot. No mašinka aj potom ešte poslušne zrýchľuje pomerne živo ,čiže pri obiehaní nie je problém. Trošku sa situácia skomplikuje, keď sa na nej vezú dve osoby, vtedy badateľne stráca na svojej „živosti“. Vzadu má obutú pneumatiku Dunlop s rozmermi 170/80-15 (vpredu je Pirelli) najvyššej mäkkosti, ktorá jej dáva skvelú priliehavosť k vozovke, ale zároveň bude daňou jej skoršie opotrebovanie. Motorka pekne drží stopu ,nepláva a nevlní sa. Veľkou nevýhodou je veľkosť predného blatníka, ktorý svojimi rozmermi vôbec neplní svoj pôvodný účel. Stačí trochu mokrá alebo znečistená cesta a všetko vám to koleso hodí na predný valec. Z jeho rebrovania sa to potom dosť zle čistí a navyše na čiernej farbe vidno každú nečistotu. Rozhodne si to dopredu žiada, taký blatník ako má drag star classic. Čo sa spotreby týka ta sa šplhá pomerne vysoko – až na 6,5 litra/100 km, na čo isto majú svoj podiel aj ladené výfuky, dynamická jazda a spolujazdec. Nádrž má 16 litrov, z čoho 3 tvorí rezerva. Takže na jednu nádrž sa dá dôjsť cca 250 km.

V celej svojej kráse (autor foto : Janso)

Za túto krátku dobu som nadobudol presvedčenie, že som urobil dobre, keď som kúpil drag star a dúfam, že ani v budúcnosti nebudem ľutovať, že som nepočkal na shadowa. Na záver by som sa už len rád poďakovať všetkým, ktorí dočítali tento článok až do konca (a osobitná vďaka patrí Andík-ovi,za jeho nezištnú odbornú konzultáciu,keď som si spočiatku nevedel dať s niečím rady na dragovi) :-)