Návrat do dôb minulých? Alebo i dnes sa nosí oldstyle

Ako iste všetci poznáte pocit, kedy sa za vami na ulici niekto otočil s vyjavenou tvárou a dokonca plechovkári s úžasom pozerali, čo to za šikovnú mašinku to zastalo na semafóre... I mne sa dostalo týchto pocitov a to nehovoriac o staršej generácii, ktorá si rada zaspomína na ich mládí ako jazdievali na takýchto strojoch...

Cesta k motorkofilizmu je u mňa zdedená najskôr po mojom otcovi, ktorý si na vysokej škole zaobstaral svoju motorku. Dodnes si rád zaspomína, ako chodieval v noci o štvrtej od frajeriek na plný plyn domov a nikdy nezabudne povedať, ako nechával v kopcoch iných zúfalcov chladiť motory. Dnes sa táto symbolika preniesla na mňa a poviem vám, je to pocit na nezaplatenie. A to všetko na dnes už mojej zdedenej krásavici :-)) I keď povedzme si na rovinu, je už poriadne iná doba...

Motorky sa stali mojou srdcovkou tuším v 12 rokoch, neskôr samozrejme prišli „tony „ nakúpených časopisov (Motofan) a iné zaujímavosti a postrehy. Samozrejme pravidelné návštevy motosalónov atď. Pod rukami som mal ako každý triapolu, nejké 50ccm skútriky a pár zvezení na KTM 525, diky Robo :-) Ale jedna stará dáma ma drží stále... Toľko k úvodu. Prejdem hneď k veci.

Jar sa nám už približuje a neviem ako ostatní, ale ja mám už veľmi dlho „abstinenčné príznaky“. K predstaveniu mojej krásavice spomeniem rok výroby, 1965, a zrod Považské strojárne na Slovensku. Áno presne o tej, alebo o ňom je reč - Tatran 125.

Detail

Koncepcia tohto stroja je navrhnutá na príjemnú jazdu či vo dvojici alebo o „vyšantenie“ sa sólo. Samozrejme ochrana pred vetrom a vodou je na nezaplatenie. Takto ju nejako prezentovali v Svete motoru v rokoch 60-tych. Moja skúsenosť jasne hovorí: ak niekoho za mňa, tak len štihle baby :-)), pretože sa motorček pri silnom zaťažení dosť trápi. Motor jednobuch, je chladený vzduchom prostredníctvom ventilátora - núteným chladením. O výkone dnes už smiešnych 7 koníkov, pri 5300 ot./min, ktoré ale plne postačujú na rýchlosť v bezvetrí tesne nad 80 km/h. Odskúšané! Inak ma motor krásny zvuk, na voľnobehu skoro ako 350-tka, hrubý, dunivý...

V plnej kráse

Pruženie je naladené príjemne mäkučko, vzadu sú to (u tohto typu) 2 x pružiny a jeden tlmič na ľavej strane, vpredu je to kyvné rameno s hydraulickým tlmičom. Prednosťou Tatrana bolo a stále je elektronické zapaľovanie - dynamoštartér, smerovky a relatívne „veľké“ 14-palcové kolesá. K výbave tiež patrí hlavný stojan, nosič a veľké plexi, s ktorým máte pocit, že idete v aute. Prevodovka je 4-stupňová, prispôsobená skôr na relatívne čipernú akceleráciu. Celková stavba Tatrana je na dnešnú dobu relatívne „mladá“ a nikomu sa nechce veriť, že už ma dávno za 40-tkou...

Môže byť?

Jazda je príjemná, i keď si prevodovka žiada aspoň päťku, pretože motor vo vyššej rýchlosti a hlavne obrátkach dosť reve. Podobne ako 350tky. Ale zasa nič netreba preháňať, nie je to superšport. Ovládateľnosť je výborná, a aj na bubnové brzdy sa dá spoľahnúť, len to treba vedieť, inak zadná ide do šmyku. Spotrebu som nikdy nemeral, ale ako výrobca spomínal, mala by sa pohybovať okolo troch litrov. Potom to ide už hore - podľa štýlu jazdy, vetra a tak... Samozrejme štartuje na prvé pootočenie kľúčikom. Čo sa týka stavu, tak verte či nie, všetko je originál, na karosérii sa po pár rokoch robili len mierne omladzovacie kúry. Nutná bolo výmena tlmičového oleja, motorového oleja, brzdového obloženia, spojky, ďalej lanká, poistky, sviečka, reťaz, nové pneumatiky a podobné veci... Inak dokopy nič.

Ešte jeden

Sám som veľmi spokojný, že je mašinka teraz v stave ako keby vyšla z výrobných pásov, k tomu nerátam ani to, že ma nikdy nesklamala a nenechala niekde trčať. Veď posudok nechám na vás. Už sa neviem dočkať leta a snáď sa mi podarí aj nejaká tá veterán relly.

Pri Pezinku