Ako sa plnia detské sny - Suzuki DR 650 SE 2003

Bolo to dávno, snáď v dobe, keď som si ani šnúrky na topánkach nevedel zaviazať, no už vtedy som bol jasný. Od kedy sa pamätám, priťahovalo ma všetko, čo vrčí a valí sa na kolesách. Asi som niečo podedil po pradedovi, ktorý mal vraj stále plný dvor vrčiacich tátošov, alebo snáď po mame, ktorá má jazvu na kolene z pádu z Pioniera (otca nikdy vraj motorky neťahali a ani teraz to nechce skúšať, aby na mojej „Ajočke“ nemusel jazdiť do práce).

Ale dosť bolo hlúpych rečí o mojom detstve. Chcem sa podeliť so svojimi skúsenosťami so Suzuki DR 650. Je to už moje druhé DR-ko a verte-neverte, nedám naň dopustiť. Najprv som sa stal šťastným majiteľom Suzuki DR 650 R r.v. 1993.

Jednovalcový motor s vzduchovým a olejovým chladením s výkonom 33,6 kW a krútiacim momentom 56,6 Nm. Jedinú chybu, ktorú som musel odstraňovať bola šmýkajúca spojka, ale s ňou som ju už kupoval. Sprísňujúce sa zákony a narastajúce sankcie ma ale donútili predať ju a kúpiť opäť niečo iné. Keďže skúsenosti so Suzuki som mal dobré, rozhodnutie padlo pomerne ľahko. Chcel som len niečo novšie, ľahšie, so štartérom a papiermi. Tak som bádal internetom a našiel som: Suzuki DR 650 SE, ročník 2003, dovezená z USA, prihlásená na Slovensku.

Motorka má od mojej predchádzajúcej maličké zmeny. Motor ostal takmer bez zmeny, len je priškrtený na 32 kW a krútiak na 54 Nm, má elektrický štartér a iné drobné úpravy. Nakoľko je dovezená z USA, nemám problém s celoročným svietením. Je ľahšia, minimálne rovnako pekná, v originálnom stave. Má ale aj drobné nevýhody od svojej predchodkyne. Je modrá a oblečenie som si pokúpil červeno-čierne, nepohodlnejšie sedadlo sa ozve hlavne čo pri dlhších výjazdoch, chýba tu otáčkomer a nedá sa zastaviť prísun paliva do karburátora (len polohy ON, ON a RES).

Napriek tomu, že sedadlo nie je až tak pohodlné, posed je veľmi dobrý. Prispôsobený viac na jazdu v teréne, akurát sú pre mňa nízko umiestnené riadidlá, čo sa mi podarilo upraviť ich výmenou a pridaním redukcie. Spätné zrkadlá majú trochu krátke tykadlá, takže si v nich vidím plecia a lakte, ale s týmto nedostatkom sa dá jazdiť, alebo sa to dá odstrániť drobnou úpravou. Estetický nedostatok je podľa mňa zadné svetlo, ktoré je oproti európskej verzii ako hmlovka zo škodovky, ale na druhej strane, snáď ma je lepšie vidieť.

Jednu nevýhodu takéto enduro má. Je síce univerzálne, stvorené ako na cesty, tak aj do terénu. Tomu zodpovedá aj obutie, aby sa s tým dalo jazdiť v lesoch aj na cestách. Tento problém som vyriešil po svojom a dokonca som si splnil aj detský sen.

Nedávno som svoju motorkársku výbavu obohatil o motardové kolesá, takže teraz originál kolesá mam obuté do terénu a na cestu si prehodím tie druhé a mam funbike.

Pokladám za potrebné ešte dotiahnuť niektoré veci, ktoré ma v čase snívania o supermote nenapadli. Upraviť treba náhon tachometra, aby ukazoval reálnu rýchlosť a reálnu odjazdenú vzdialenosť, prestaviť svetlá a zlegalizovať aj rozmer supermoto kolies zapísaním do technického preukazu.

Plánované úpravy, ktoré by som ešte chcel realizovať je zmena originálneho výfuku a zmeniť počet najazdených kilometrov(prirodzenou cestou)...