Suzuki SV650R - tuning po slovensky

Dobrý základ, zmeny nevyhnutné

Mal som pocit, že základ nie je zlý, len tam treba zmeniť zopár detailov. Ked' som začal zháňať informácie na internete, tak som zistil, že nie som jediný s podobným pocitom. Na moje veľké prekvapenie práve Amerika sa hemží ľud'mi, ktorí sa pustili aj do náročných modifikácií motoriek. Zdá sa mi, že v tejto oblasti by práve SV650 mohlo byť na čele - nenapadá mi žiadna iná motorka, ktorá by bola do takej miery a tak často upravovaná.

Po 2 sezónach a vyše 30 tisíc km s SV650S prišiel čas presedlať na superšport. Lenže z motoriek sa padá... Nič vážne, ani poriadnu modrinu som nemal a motorka len ošúchané plasty a prevalenú nádrž. V takomto stave však už nebola súca na predaj.

Nemal som srdce ju teraz takú predať. Najazdila so mnou tisíce km, tak som ju nechcel len tak odhodiť. Niežeby som bol až taký sentimentálny, len som hľadal hocičo pre odôvodnenie nenávratnej investície, ktorú som sa chystal urobiť. Hlavne som bol zvedavý, či zvládnem aj náročnejšiu prestavbu ako len vymeniť stupačky alebo výfuk, a teraz sa naskytla príležitosť. Veľmi ma lákalo vlastniť dvojválec so superšportovým podvozkom.

Ako sa to začalo

Chystal som sa na výlet do Škandinávie s kamarátom na “litrovej Repsolke”, tak som potreboval niečo, čo mu bude stíhať. Nič lepšie ako GSXR750 si na takúto príležitosť neviem predstaviť. Strašne som ju chcel. Lenže kúpiť si novú motorku kvôli jednému výletu, to by som si pripadal ako “tuzexový” turista. Som motorkár a nie milionár. Postaviť stroj zodpovedajúci mojím predstavám, by som mohol zvládnuť

Nádrž

Prvá prišla na rad nádrž. Doma by som ju dal prestriekať, tu v Írsku je však lacnejšie kúpiť novú. Cez eBay som našiel nádhernú, novučičkú nádrž, bol tam však malý problém - bola pre verziu SV1000SZ. Rozmery su na chlp rovnaké, ale bojové sfarbenie v štýle GSXR logicky nemohlo ladiť. Nádrž bola taká pekná, že v momente sa z problému stala výhoda a v hlave mi skrsol nápad postaviť SV650R (bolo to ešte pred globálnou finančnou krízou, tak som s nadšením “vývojovému oddeleniu” priklepol rozšírený rozpočet a objednal ju). A tu to celé začína!

S týmto fantastickým nápadom som sa hneď pochválil kamarátom. Braňo (riskant) ako najskúsenejší motorkár sa zhostil úlohy šéfmechanika a poradcu ohľadom reálnosti mojich vývojárskych teórií. Richardovi - služobne najmladšiemu motorkárovi pripadlo zabezpečovať logistiku. Čo sa dosť hodilo, lebo ja ako ortodoxný motorkár som predal auto.

Plasty

Motorka bola od výroby čierna, tak zrazu bolo treba nastriekať aj plasty, ktoré neboli poškodené. Tu som trochu váhal. Mám rád pekné veci, mojím prvoradým cieľom však bolo postaviť rýchly podvozok. Počiatočná nedôvera v správnosť rozhodnutia zmizla, keď som zbadal výsledok - majstri odviedli naozaj dobrú robotu. Všetka česť! Ani som netušil, že sa to dá zvládnuť až na takú úroveň. Zvlášť tu v Írsku nemám veľkú dôveru voči zručnosti remeselníkov, tak som mal trochu malú dušičku.

Podvozok

Na rad prišla najťažšia fáza, bolo treba zistiť a rozhodnúť, ktoré tlmiče, brzdy, plus ďalšie diely s tým súvisiace budú najlepšie vyhovovať pre SV650S k6. Nekonečné študovanie príspevkov od ľudí, ktorí podobné projekty už mali za sebou a diskusie s Braňom a Richardom... Každé riešenie prinášalo nejaké výhody, ale v teoretickej rovine internetu bolo ťažko zistiť, ktoré z nich je pre mňa najlepšie. Pre dokreslenie problematiky - do úvahy prichádzali predné tlmiče z niektorých ročníkov CBR600 a ZX6R, plus všetky ročníky GSXR (600, 750 a1000), pre zadný tlmič platí viac-menej to isté, ale ponuka sa rozšírila o ZX10R modelov 06, 07, 08. Do toho treba ešte zarátať okulár, brzdy, riaditka, ovládače... Nešlo len o to, aby všetko spolu fungovalo podľa očakávaní, ale aj aby to zapasovalo do kapotáže SV. Navyše, aby som aj zvládol zapojiť elektriku.

Našťastie v Amerike sa na malých SV-čkach veľa preteká, takže som našiel zopár ľudí, ktorí rôzne modifikácie vyskúšali v ostrých podmienkach, vedeli porovnávať a ochotne odpovedali na moje otázky. To ma dosť posunulo dopredu, lebo v jednom momente som mal nahromadených toľko informácií, že bolo veľmi ťažké rozhodnúť, ktorou cestou sa vydať.

Lákavé bolo dopasovať všetko z litrovej k8, mne však išlo v prvom rade o funkčnosť a tu bolo treba veľa improvizovať. V súčasných podmienkach to bolo príliš riskantné. Nepoznám tu ľudí, ktorí by vedeli vyrobiť potrebné súčiastky namieru a v dostatočnej kvalite. Nechcel som niečo, čo bude iba vyzerať hitech. Musel som preto kombinovať z originálnych dielov. Chcel som si byť istý, že to bude ako z výroby, bez kompromisov čo sa týka funkčnosti a bezpečnosti. Už som mal dostatočný prehľad, tak som vedel, že veľa zoženiem cez internet a rysovala sa mi už pomerne presná predstava, čo to asi bude obnášať (nielen času a úsilia).

Najlepšie riešenie sa javilo zobrať okulár z GSX-R 600, 750 k4-k5. Pasuje na moje SV650S k6 bez väčších úprav, starosti mi však robilo, že sklon okuláru je iný oproti pôvodnému. Vyvstával problém, či v amatérskych podmienkach budem schopný vyriešiť zmenu geometrie a naladiť podvozok na požadované vlastnosti. Originál podvozok na SV mal minimálne možnosti nastavovania, takže moje skúsenosti boli obmedzené, viac menej teoretické.

Keď už som mal pocit, že viem presne, čo potrebujem, pripravil som si zoznam, ktoré tlmiče, brzdy... môžem kombinovať s už spomínaným okulárom z GSXR k4-k5.

Bol mi však takmer nanič, dokonca to teraz vyzerá, že mravenčia práca so zbieraním informácií bola zbytočná. Cez eBay som totiž narazil na okulár s tlmičmi, brzdami z GSXR750 k5. Komplet! V to som ani nedúfal, dokonca to zašlo až tak ďaleko, že tam boli aj riaditka, vypínače a hlavne nádherná páčka s radiálnym brzdovým válcom. Bola to ťažká rana pre moju ješitnú dušu - zoznam som vypracovával s vedeckou dôslednosťou. Dlho som aj tak neváhal. Ani som nepozeral na cenu a rovno som to kúpil. Keď dorazila zásielka z Ameriky, tak aby sa nepovedalo, dodatočne som ešte musel zaplatiť daň 170 EUR. Neviem ako vyrátali túto čudnú sumu, len sa mi marí, že bez dohadovania som pokračoval vo svojich plánoch... Doma som sa nevedel vynadívať. Ak som mal doteraz nejaké pochybnosti, tak práve vyprchali. Vyzeralo to akoby tlmiče ani nikdy neboli použité. Do reality ma trochu vrátil fakt, že jeden tlmič slzil, tak som to odniesol na repas. Keď som však vedľa seba postavil nové a staré tlmiče, hneď som vedel, že je to presne to, čo chcem.

Zmena predného kolesa

Na rad prišlo zháňanie predného kolesa. Teoriticky stačilo dať brzdové kotúče s 300 mm priemerom a dopasovať ich na pôvodný disk. Ten je však užší, takže by to bolo treba ešte vymedziť. Do úvahy pripadala aj možnosť prispôsobiť uchytenie brzdových “prasiatok” originálnym kotúčom s menším priemerom. To sa mi už vôbec nepozdávalo. Keď sa jedná o brzdy, ješitnosť musí ísť bokom. Je to už na prvý pohľad majstrovské dielo a úcta (ani strach) mi nedovolili “vylepšovať” to. Kúpil som teda predný disk s kotúčmi z GSXR. Dohodol som s predávajúcim, aby nevyzúval gumu, tak som mal ku kolesu aj slick Michelin v dostatočnom stave na testovaciu jazdu.

Test ride #1

Bol som plný očakávaní a s malou dušičkou som sa vydal na prvú jazdu. Hoci bol projekt len v polovičke, tak už bolo jasné, že ten podvozok je o triedu lepší. Každý kto má SV-čko, vie, ako ťažko sa brzdí na rozbitej ceste - o zatáčaní sa radšej ani nebavme. Toto bol problém, pre ktorý som sa rozhodol urobiť prestavbu. S novým predkom toto všetko zmizlo akoby šibnutím čarovného prútika. A to zatiaľ bez akéhokoľvek nastavovania tlmičov, či dokonca geometrie. Čo sa týka radiálnych bŕzd, tak som pochopil, ako krásne sa dá brzdiť aj s jedným prstom. Nemyslím, že by SV malo zlé brzdy, ale tieto nové sa dajú fantasticky presne dávkovať a podvozok ustojí aj tvrdé brzdenie a dokonca zmeny smeru na nerovnom povrchu. To bolo doteraz nemysliteľné.

Žiaril som spokojnosťou. O to viac, keď mi začalo dochádzať, že aj napriek nemalému úsiliu to mohlo dopadnúť ako rozmar chlapca, čo fušuje japonským konštruktérom do remesla. Pretekári, čo sú zvyknutí laborovať s geometriou, meniť rázvor, uhol prednej vidlice a robiť podobné zásahy do podvozku, sa na tom zasmejú. Ja som však obyčajný človek, čo sleduje MotoGP v televízii, preto vyskúšať si ladenie podvozku, hoci aj sériovej motorky je pre mňa zážitok.

Niektorí ma od tejto prestavby odhovárali s odôvodnením, že pokiaľ sa mi nepodarí nastaviť tlmiče presne na moju hmotnosť a štýl jazdenia, tak to budú len vyhodené peniaze a vraj jazdné vlastnosti sa môžu zhoršiť. Teraz sa na tom už len smejem. Skôr môžem dať za pravdu ľuďom, ktorí tvrdia, že akýkoľvek iné ako originálne tlmiče urobia z SV lepšiu motorku.

Výmena zadného tlmiča

S radosťou som sa teda vrhol do druhej fázy. Zohnať a vymeniť zadný tlmič by mala byť už hračka, na predaj ich je habadej. Natrafil som na chlapíka, čo staval zo ZX10R pretekársky špeciál, takže mal tlmič, na ktorom sa vôbec nejazdilo. Toľko som kombinoval, že mi úplne vypadlo, či je to model 08 alebo 07. (Pružina je strieborná, ak sa ročník dá určiť podľa farby).

Dlho som zisťoval, aký tlmič sa mi bude najviac hodiť. Hlavnou výhodou použitia z Kawasaki je, že pružina má rovnakú tvrdosť ako pôvodná na SV a dĺžka tlmiča je len o pár milimetrov väčšia, takže sa to dá pomerne ľahko dorovnať. Okrem toho nádržka je otočená tak, že krásne zapasuje. Oproti tomu tlmiče z GSXR majú ináč otočenú nádržku a bolo by treba vyrezať dieru do priestoru na náradie a ešte aj premiestňovať baterku... Pridalo aj to, že tlmič zo ZX10R bol podľa recenzií kvalitnejší, s väčším rozsahom možností nastavovania.

Na moje veľké prekvapenie, vymeniť zadný tlmič bola len otázka pár minút. Zostávalo teda už len doladiť geometriu.

Použitý predný tlmič je oproti pôvodnému kratší a tým, že zadný som mal teraz dlhší ako sériový, potreboval som trochu zneutralizovať príliš “racingovú” geometriu. Skúšal som rôzne dĺžky ramien pákového mechanizmu. Posúval som sa po 5 mm a už pri treťom som dosiahol neutrálne správanie. Túto fázu som preto ukončil a ďalej sa hral už len s klikmi na samotných tlmičoch. O tom som si myslel, že rozdiel sa dá spoznať len na okruhu. Toľko som však laboroval, až som sa poriadne zamotal. Nakoniec som mal ťažkosti nájsť nastavenie, s ktorým by sa dalo jazdiť po cestách. Zas prišlo na rad trochu internetovej teórie, plus metóda pokusov a omylov a vyriešilo sa to...

Posledný detail - tlmič riadenia

K úplnej spokojnosti s podvozkom mi chýbal ešte tlmič riadenia. Kvôli možnosti okamžitého nastavovania som sa rozhodol pre rotačný tlmič Scotts-Ohlins. Výborná vecička. Chcem ho odteraz už na každej motorke. Odhliadnuc od toho, že mi párkrat zachránil život, tak motorka v zákrutách ide ako po koľajniciach. Tým, že sa dá rýchlo prestaviť počas jazdy, tak sa s ním bez ťažkostí jazdí aj v meste. Neviem ho porovnať s inými, ale tento funguje podľa mojich predstáv, takže nejdem ďalej skúšať.

Tachometer

Ďalšia fáza sa dá nazvať tachometer. SV-čko má úplne iné čidlo, umiestnené v náboji predného kola a to sa nedalo umiestniť na nový disk. Zas pomohol virtuálny svet. Našiel som dokonca aj modelové číslo čidla, ktoré potrebujem použiť. Finta bola ale v tom, že súčiastku som podľa toho vedel zohnať len z USA, čo by nebol až taký problém, keby nešlo o elektroniku. Musel som vyplňovať formuláre, posielať referencie a vysvetľovať, že naozaj nerobím na vývoji ruských nukleárnych zbraní. Tá troška byrokracie však stála zato. Čidlo by som síce zohnal aj v Európe, ale pri tomto som presne vedel farby káblov a ako ich zapojiť na originálny tachometer. Čo je pre elektrikára mojich kvalít neoceniteľné. Podľa návodu som potreboval 4 magnety, aby to fungovalo. V mojom živote však veci nechodia podľa návodu, a tak som ich potreboval až 8. Brzdový kotúč je uchytený na 8 miestach a zrovna do nich som umiestnil miniatúrne magnetky. Čidlo sa dalo pekne umiestniť zvnútra blatníka tak, aby bolo dostatočne blízko pohybujúcich sa magnetov. Necítim sa vo svojej koži, keď ide o elektroinštaláciu, preto som bol veľmi rád, že sa mi podarilo nájsť takéto elegantné riešenie aj s manuálom.

Fáza výfuk

Z úprav, ktoré ešte stoja za reč, spomeniem karbónový výfuk. Dlho, predlho som sa tomu bránil s odôvodnením, že ma zaujíma ako motorka chodí a nie ako vyzerá, či hučí. Trošku ma nalomilo, že na hmotnosti sa tým dá ušetriť až 6-7 kg.

Suzuki a Yoshimura idú neodmysliteľne k sebe, ale ani trochu ma neoslovil zvuk. Až tak mi na tom nezáleží, ale tento mi vyslovene vadil. V tomto je youtube na nezaplatenie. Človek tam nájde čokoľvek, aj SV-čka s rôznymi výfukmi. Voľba teda padla na LeoVince. To som však ešte nevedel, čo ma čaká, keď dám dole dB-killer. Prvé, čo ma napadlo bol Messerschmitt B109. Ten zvuk ma úplne ohromil. Bez “killera” som jazdil len raz. Motorka ale pútala viac pozornosti než sa mi páči. Aj tak ho občas vyberiem a len tak si pre potešenie na stojane vrknem. Ozaj iba občas, lebo sa mi stalo, že susedove deti s plačom utekali domov.

Zmenil som aj prevod za ľahší - v predu o jeden zub menej, vzadu o jeden viac. Jednoduchá záležitosť, a pritom motorka ide zrazu akoby mala o 100 kubíkov viac.

Veľa pôvodného na motorke neostalo, zvyšok môžem ešte hádam kvôli poriadku vymenovať: pancierové brzdové hadičky, vzduchový filter K&N, racingové - nastaviteľné stúpačky, padáky, plastový kryt zadného sedla, gumy Bridgestone BT 016, reťaz D.I.D. Gold X- ring...

P.S.

Keď už som si myslel, že prestavba SV bude len v 3 fázach, tak som na potulkách Nórskom pridrel kľuku a po vybavení potrebných formalít s prevozom motorky som zvyšok leta strávil zháňaním nového motora. Pripadá mi ako bohapusté rúhanie sa, kvôli jednej súčiastke vyhodiť celý motor, ale všade, kde som sa pýtal, mi povedali, že oprava by vyšla drahšie ako kúpiť nový a ja sa nenáchadzam v podmienkach, že by som sa sám mohol pustiť do výmeny kľukovej hriadele. Ešte raz sa osvedčil eBay! V Anglicku som našiel nešťastníka, ktorý sa vysypal na novej motorke. Inzerovaných 200 km zaváňalo rizikom, že sa nechám nachytať. Nebolo ľahké presvedčiť samého seba. Keď sme na mieste videli, aké čisté mal výfukové kanály, tak som ho schmatol a celí šťastní sme sa ponáhľali stihnúť trajekt naspäť do Írska.

Zopár týždňov sa mi do výmeny motora vôbec nechcelo. Branko nie je galgan ako ja a nevládal sa už dívať, ako kvôli novej CRF-ke zabúdam na “starú” Suzuki. Okrem toho, motorkárski bohovia stáli vždy pri mne, tak som nechcel provokovať, aby nebodaj na mňa nezanevreli. Poslúchol som teda kamaráta, nahodil sa do pracovného a vďaka jeho šikovnosti sme to zvládli za jednu sobotu. Pomohlo, že sme každú hadičku a káblik mali poctivo označenú nálepkou s popisom.Večer som zaspával so skvelým pocitom, že nový motor sa podarilo natočiť na prvý pokus.

Podtrženo, sečteno - v pôvodnom stave ostala len elektronika a rám. Až sa mi to ťažko verí, lebo prvotný plán bol vymeniť len vybehané predné tlmiče.