Korzika : Chorvátsko 0:1

Korzika ako perla stredomoria a motorkársky raj, tak tento ostrov opisujú v bedekeroch a motocestopisoch, bol pre mňa snom. Zaberal v mojom zozname kde sa ísť pozrieť medailové miesto. Plánovanie motodovolenky, mojej druhej sezóny na veľkej motorke, smerovalo na tento francúzsky ostrov.

Prišiel 21. august, poistka na trinásť dní vo vačku, zbalená plná poľná, manželka mi kryje chrbát, je tma, 03:30 ráno., 8° C, vyrážame z Jasenice smer Livorno. Slovensko, trochu kosa na leto, ale čo už. Na svitaní sme v Rakúsku. Vyšlo slnko, diaľnica Viedeň, Graz, Klagenfurt, Villach je pomerne prázdna, na cestovanie ťažká pohoda.

V Taliansku sme 11:00. Tarvisio - vysoké kopce, tunely, pekné scenérie, teplo - bundy idú dole. Na tvárach úsmev, nenáhlime, času dosť. Spúšťame sa do Udine smerom na Palmanova, Venezia, trochu pripeká, ale tešíme sa. Pri Padove zisťujeme, že teplota okolia nie je s kostolným poriadkom, často zastavujeme na Autogriloch a chladíme prehriate gebule.

Ideme ďalej, Ferrera, Bologna, teplota z nás cicia optimizmus. Studená fronta, ktorú sľuboval Dr. Iľko, sa konala niekde v inej časti zemegule. Pri Ferrere nás obiehajú traja Slováci na BMW a Varadere, čo nám osviežuje myseľ. Diaľnica je prepchatá a prehriaty vzduch páli na telo. Asi 20 km pred Bolognou sedíme na pumpe a premýšľame nad tým, či toto je tá mototuristika. V hlave sa rodí myšlienka či ideme správnym smerom. Stačilo otvoriť pusu a povedať nahlas: Čo takto odbočiť na Anconu a loďou ísť do Chorvátska za istotou milovanej Dalmácie? Čo povedala Ľubka nie je tu treba písať. Hlas ľudu, hlas Boží. V Bologni to točíme na východ smerom na taliansky Jadran.

Sme pri Rimini na veľkom Autogrile. Najazdené máme z domu cca 1100 km. Slnko zapadá, ležíme v tráve, pijeme chladnú minerálku - chutí vynikajúco, hlava je vyčistená. Teplota klesla na príjemné hodnoty, medzi stromy naťahujeme karimatky, posledná pusa a ostala tma.

Ráno varíme kávu, hygiena a vyrážame do Ancony, cca 100 km. Diaľnica kopíruje pobrežie, vidno more, čo nám robí dobre na hlavy. Na exite Ancona nord platím 32 € a mierime do prístavu. V prístave sme o 9:00, zisťujeme že o 10:30 ide do Splitu trajekt Blue line – super.

Naloďujeme sa za 138 €, trajekt je prázny, cca 30 áut a 4 motorky. Planováný príchod do Splitu 20:30. Talianske pobrežie mizne, čas trávime opaľovaním sa na palube, posedávaním v bare a... Ázijská posádka lode Split 1700 Panama, črty tvárí nám pripomínaju kamarátov Sandokana, je pre nás dostatočne exotická.

Exotické sú aj ceny vody, nanuky sú v pohode. Príjazd do Splitu pri zapadajúcom slnku je romantický. Romantický nie je odchod, keďže Slováci do Chorvátska chodia z iného smeru, budíme podozrenie. Dôsledná pasová kontrola, účel, cieľ a dĺžka pobytu – zrejme ešte žilinský syndróm.

Do cieľa cesty Bašky Vody je to 50 km, o hodinu už staviame stan v nám dobre známom maličkom kempe Niko.

Je dojazdené. Z plánovanej mototuristiky na francúzskom ostrove zostalo desať dní leňošonia na dalmátskych plážach. Stabilná klíma pod štítmi Biokova je pre náplasť na našu nevydarenú tohtoročnú rodinnú dovolenku na Costa Brave so zamračenou oblohou a upršaným Tour de France. Pečené morské ryby, Pelješatské a Korčulské vína, výborné počasie, čisté more a pláže Bašky Vody, Bratušu, Brely sú výborné miesta na relax a vyčistenie hlavy.

Aby ani náš V-Strom nevyšiel skrátka, darovali sme mu aspoň výjazd na sv. Jure a trošku jazdenia po okolitých letoviskách.

Nedá mi nespomenúť veľké množstvo motoriek v tomto regióne a tomu zodpovedajúce množstvo krížov a náhrobných kameňov s vytesanou motorkou popri ceste.

Valiť, čo to dá po stredovej čiare, po tme, bez prilby asi patrí k južanskému temperamentu. Je to pre nás motopozitívnych mementom a dôvodom aspoň na zamyslenie. Nadišiel 1. september a my dvíhame kotvy. Späť sme sa vrátili po chorvátskej diaľnici a maďarskej 86-tke. Pozitívna správa, diaľnica pre motorky v chorvátsku zlacnela o 40 %.

Najazdili sme 2500 km, prešli päť štátov. Nie je to veľa, ale aj zajtra je deň. Poznávaciu turistiku už budem plánovať asi na chladnejšie mesiace. Obdivujem vás, ktorí dokážete naháňať kilometre aj v horúčave a mať radosť z jazdy. Ja som z talianskeho tepla veľa radosti nemal.

Veľa šťastných kilometrov vám všetkým prajú Peter a Ľubka.