Dvojdňové pojazdeníčko – naša 1. väčšia turistika

V utorok som ešte menil reťazovú sadu na Varadere, deň na to mi mechanik volá že chýba diel – nervy, akcia padá... v štvrtok hneď do Hondy, objednal som diel, v piatok prišiel no mechanik ju nahodil až večer a keďže celý deň pršalo rozhodli sme sa vyraziť v sobotu skoro ráno a plán sme trošku poupravili.

Výsledok – sobota: 7:30 vyrazíme zo ZA smer Bytča, Púchov, Lednické Rovné, Beckov, Trenčín, Dolná Súča (14:00), nedeľa: 13:00 z Dolnej Súče? (nakoniec sme išli cez Bojnice), Žilina

Časovo nám vyšiel jedine odchod. V sobotu nám počasíčko prialo. Slnko kde-tu vykuklo spod malých mráčikov a tak ráno Ja (Maťo eddie94) - Honda Varadero 125 s Rudym (Bravewolf) - Honda CBF 125 odchádzame na náš 1.výlet.

Sobota 23.7.

Ráno 5.30 celý vytešený nemôžem spať, jednoducho ako dieťa s úsmevom na tvári chystám raňajky, dobaľujem posledné veci, lúčim sa s rodinkou (mama mi asi 1000 krát opakuje: opatrne choďte, radšej pomaly, aspoň pošli sms v každom meste, že ste OK). O pol ôsmej sa s Rudym stretávam pred kostolom v Rosine, dal mi ešte nejaké veci čo nepomestil a vyrážame na náš 1. veľký výlet.

Nákup v Tescu, zohrievame mašinky a ideme smer Bytča. Cesta do Bytče ubiehala rýchlo a pohodovo, obmedzené rýchlosti sme brali s úsmevom cca. o 20km/h viac väčšinu cesty. Pred Považskou sme si spravili mini offroadíkovú zachádzku k Považskému hradu avšak zákaz vjazdu nám nedovolil pokračovať k hradu preto sa otáčame a pokračujeme ďalej do Púchova. V Púchove riešime len horalku a ideme priamo na Lednické Rovné, no nie tak celkom priamo. Na kruháči sme trošku zle odbočili a ideme úplne iným smerom. Našťastie netrvalo dlho a pochopili sme razom, že nie sme tak celkom tam kde by sme chceli byť. No jeden mrk do mapy, otočka a ideme späť na kruháč a tentoraz aj na dobrú odbočku, na Lednické Rovné, kde sme pozreli kaštieľ, posedeli v neudržiavanom parčíku, ktorý miestami pripomínal zýbery z hororu. Samozrejme múzeum tam bolo zatvorené a preto sa plnou parou rútime dobiť Beckov.

Vďaka pomoci miestnych z TN sme sa na Beckov aj dostali, inak by naše boje s mapou pokračovali ešte nejakú chvíľu. V Beckove bolo parádne teplúčko, v terme a chráničoch až moc teplo. Na hrad sme sa nedostali lebo ho práve rekonštruovali tak sme sa aspoň pofotili pod ním a išli sa naobedovať na neďalekú lúku. Založili sme oheň vybrali ešus uvarili vifon, Trenčianske párky a pochutili si na teplom obedíku. To je život!!! S ničím sa nesereš. Vyvalený na lúke, jednoducho pohodička, parádička.

Najedení štartujeme mašiny a vyrážame do Trenčína kde sa máme stretnúť s Jožom. Samozrejme cestu sme zvolili cez dedinky a parádne zákruty. Joža sme v pohode našli tak nám mohol urobiť odborný výklad o Trenčianskom hrade a centre Trenčína. Trenčín bol preplnený ľuďmi s dresmi Bostonu – Chára mal doviesť Stanley cup. My NHL moc nemusíme preto Trenčínom len prefrčíme a ideme na Skalku.

Cesta je prekrásna rýchle zákruty, prázdne cesty a počasie parádne. Na Skalke sme sa zdržali veľmi krátko – moc nás to nebralo, tak sme sa vybrali na cieľ soboty – Dolná Súča, kde Jožo býva a kde sme my mali prenocovať. Ale do noci bolo ešte veľmi ďaleko tak nás Jožo povláčil po najväčších lazoch ktoré tam sú až do Česka, kde sme si na pumpe dali čokoládu a šli naspäť. Jednoducho krásne prázdne cesty v spoločnosti hôr a lúk.

Pred spaním odchádzame ešte na maringotku zapáliť vodnú fajku a trošku pokecať.

Nedeľa 24.7.

Samozrejme naše ponocovanie do 2-hej rána sa odrazilo na našom rannom vstávaní. Vstávame okolo obeda s vôňou čerstvo vyprážaných rezňov. Nevadí na pláne je už len prísť domov. Ešte pred rezňami odchádzame do Trenčína na benzínku dočapovať a ešte raz si ideme vychutnať tie krásy lazov.

Lenže počasie nám až tak nepraje, je zamračené a kde-tu aj spŕchlo. Vyhladovaní uháňame na tie rezne, kvôli ktorým by som tam ešte noc zostal. Dojedáme zákusok zabaľujeme posledné pakšamenty a pozeráme trasu. Hmm Bojnice? Neviem spočiatku sa mi moc do toho nechcelo – zamračené unavený časový sklz ako hrom, nakoniec veď nie je to až taká zachádzka, čo budem doma, ide sa cez Bojnice!

Rozhodnuté a okolo 14tej vyrážame smer Ilava spolu s Jožom. V Ilave sa naše cesty rozdelili a každý išiel tou svojou. My na Prievidzu, Jožo na Trenčín. Cesta bola trochu miestami mokrá ale išlo sa dobre, opäť ideme cez dedinky a nádherné hory, cez dlhé tiahle zákruty, občas sa nám nejaké auto priplietlo do cesty ale väčšinou to bol rýchly proces. Až kým sme neprešli cez Nitrianske Rudno. Smutným pohľadom sme prešli okolo nádrže, pri ktorej sme pôvodne mali stráviť noc a išli sme ďalej. Pred Bojnicami sme chytili pár aút čo išli nejakých 20-30km/h, viem nie je tam cesta na 90tku ale aspoň keby nebrzdia do každučkej zákruty, miestami aj na rovinkách.

No niekedy nám to celkom zachránilo huby. Je tam celkom dosť vracákov ktoré by som tam nečakal a asi by som do nich vletel rýchlo no takto sme to prešli síce pomaly, ale prešli. V Bojniciach nás chytilo mrholenie, ale aj napriek tomu sa ideme prejsť a prevetrať do parku. Zjeme posledné kúsky koláča a ideme na Prievidzu a domov.

Cez Prievidzu to išlo pomerne rýchlo už sme mali toho celkom po krk tak sme svižne išli na Fačkov. Pred Fačkovom nás chytil dážď. Prvá zákruta pod Fačkovským sedlom hneď bralo zadné koleso do šmyku, ďalšie zákruty neboli o nič lepšie. Hore do sedla sa išlo oveľa lepšie ako dole zo sedla no museli sme ísť opatrne. V sedle dávame pauzu a pomaly vyrážame dole zo sedla. To bola hrôza. Sú tam vyjazdené koľaje v každej zákrute no šmýkalo to v nich ako o dušu. Miestami už som sa videl vo zvodidlách. No zliezli sme to šťastne a konečne sme vyšli na trasu, ktorú aj poznáme, od Čičmian do Rosiny.

Táto cesta bola úplne fajn už len taký oddych po tom Fačkove. Zastavili sme sa ešte v Rajeckých pozrieť slávnosti a išli sme s úsmevom na perách konečne domov. Neskutočne unavený som nahádzal veci z motorky do izby a ľahol som si, ráno ma čakal budíček do roboty.

Bola to paráda, cca. 450km na motorkách, nemalo to jedinej chybičky. Ten Fačkov sme si zopakovali za slnečného počasia a je to tiež pecka. Na Nitrianske Rudno sa ešte chystáme stanovať cez tieto prázdniny no možno skončíme na nejakej inej vodnej nádrži pri Tatrách. Ale to až na budúce.

PS.: viac foto tu.