Anketa:
Na motarde v Chorvátsku
ZdieľaťPridané: 13.12.2013 Autor: cezarko
Čitatelia: 6782 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Sezóna sa končí, prvý dlhý upršaný večer a tu zrazu sa vynorí čosi ako úsmev na mojej tvári a v pamäti mi behajú nezabudnuteľné spomienky a zážitky z tohto leta. Výletov bolo veľa a každý jeden vo mne zanechal veľa pekných spomienok. No najväčšiu spomienku vo mne zanechala dovolenka v Chorvátsku samozrejme ako inak ako na motorke. Nie je nad to prejsť a spoznať krajinu na dvoch kolesách.
![]() |
nabalená moto |
Rozhodovať som sa začal v marci tohto roku a v júli sme vyrážali. Po dohadoch s kamarátmi a ich veľkým nadchnutím a neskôr nespočetnými výhovorkami som vyrážal nakoniec sám s ladvinkou. Samozrejme aj moto si musela prejsť svojím nakoľko motard nie je cestovná moto (GPS-ko, elektrika, svetlá, bočné kufre a bandasky s benzínom). Po poslednom piatkovom vybavovaní poistení a podobných záležitostí a predvídavosti sme vyrážali v sobotu skoro ráno. Obavy čo i len z defektu so sprejom na defekty v kufri ktorý je skoro neúčinným pre dušové pneu. Keď tu zrazu všetky starosti a obavy opadajú naštartovaním moto počúvajúc blabotanie otvorených výfukov. Naprieč Maďarskom cez hraničný prechod v meste Letenye sme sa okolo obeda ocitli konečne v Chorvátsku. Cesta bola dlhá a na nás čakal dlhší, ale krátky obedný oddych a cesta do národného parku Plitvických jazier. Cestou som zahliadol tanky a ozvalo sa vo mne dieťa, tak šup-šup pozrieť a pokračuje sa v ceste.
![]() |
Na podvečer prichádzame k národnému parku kde som si všimol kemp asi 10 km pred cieľom. Nasledoval výber miesta s krásnym výhľadom na prírodu, rozloženie stanu a zaslúžený oddych.
![]() |
kempovaie prvý deň |
Na druhý deň v nedeľu nás čakal krátky dojazd do cieľa, počas ktorého som si lepšie všímal tabule pri domoch a zistil že sa dá ubytovať aj za tretinovú cenu v podstate skoro kdekoľvek. Po odstavení moto a kúpení si lístku nasledovalo 5 hodinové obdivovanie plitvických jazier spolu s prevozom autíčkom a plavbou lodičkou. Odporúčam každému spoznať krásy týchto jazier.
![]() |
plitvické jazerá |
Po spoznaní sme sa vydali do prístavného mesta Zadar. Na podvečer prichádzame do spomínaného mesta, kde po odstavení moto nás obkľúčili domáci s úsmevom na tvári, pozdravom a po ,,dobro došli“ nasledovali otázky či máme ubytovanie a či niečo nepotrebujeme. Po rýchlo obzretí mesta sa vydávame popri pobreží a ubytuvávame sa v kempe pri ceste v mestečku Sukošan za smiešnu sumu. Stan 20 metrov od mora, ani sa mi nechce ísť ďalej.
![]() |
Sukošan |
Pondelok a ďalší krásny slnečný deň pred nami. Balíme sa rýchlo, štartujeme moto a ponáhľame sa za známymi, ktorí nás čakajú v mestečku Omiš. Ich cesta bola s autom a motorkou na prívese. Pred obedom prichádzame do mesta a šťastne sa stretávame a ubytuvávame v apartmáne asi 30 metrov od mora. Po vybalení a spoznaní okolia smerujeme do večerného mesta na domácu kuchyňu. Po dobrej večeri prechádzka "pieskovou plážou“ nechávam motorku zaparkovanú a zamknutú v garáži a nechápajúc hľadiac na skútre s kľúčami v zapaľovaní a prilbou položenou na sedanke som si po dvoch dňoch rýchlo zvykol.
![]() |
Omiš |
Krásny utorok ostávame v meste Omiš so snahou chytiť nejaký ten dovolenkový bronz. Hľadajúc trochu súkromia vidíme deti ktoré skáču do vody z betónovej kocky. Po 5 minútovom váhaní skáčeme aj my a ostávame na mieste celý deň. Jašíme sa ako malé deti a popíjame v blízkom bare ožujsko. Deň ubehol ako voda a večer nastáva spoznanie nočného života v malom mestečku.
![]() |
V stredu ráno nevydržiac sadáme na motorky a ideme na malú jazdu cez mesto a okolie, nevydržalo nám to samozrejme dlho a vo štvrtok ráno vyrážame popri pobreží južnejšie až do mesta kde sme sa mali stretnúť s ďalšou partou, avšak zlyhala komunikácia a bez stretnutia sa chladíme v mori na pobreží mesta Baška voda. Po obede pokračujeme smerom na všetkým známu Makársku. Tu odstavujeme moto a s veľkou chuťou schladenia sa nás rýchlo prechádza chuť pohľadom na preplnené pláže volíme pešiu turistiku. Po turistike sa večer vraciame na apartmán spálení a vyjazdení. Spomínajúc na krásne serpentíny a pekné cesty bez výtlkov, šotoliny a rôznych nečistôt.
![]() |
V piatok ostávame v mestečku Omiš a s pocitom dokonalej dovolenky nastáva pocit obavy z predpovede počasia na víkend s možnosťou nedeľňajších prehánok. So strachom, že nemôže byť všetko dokonalé a malou výbavou na ceste v daždi sme sa rozhodli v sobotu absolvovať cestu domov 900 km podľa možností v jeden deň. Krásne sobotné ráno a s ladvinkou vyrážame domov. Prechod Chorvátskom krásna balada, keď si držím rýchlosť na diaľnici okolo 110 km/h keď tu pred Zagrebom vidím tabule s oznámením na 8 km kolónu pred nami. Vtedy som sa celý zatriasol aj so svojím vzduchom chladeným motardíkom. Pomalým prechodom kolónou sa dostávame až po clo kde v rade vypínam motor z ktorého sála teplo na dva metre a pomaly sa posúvam nohou. Samozrejme to isté nás čakalo na prechode pred Letenye, kde sa situácia opakuje. Moto dostala trochu zabrať a šup cez Maďarsko konečne domov. Necítiac si zadok, ale s úsmevom na tvári vidiac tabuľu Bratislava som sa vrátil do reality a uvedomil si že je po dovolenke a prechodom cez Bratislavu sme ešte len pochopili, čo je to bolesť zadku, nestíhajúc sa vyhýbať výtlkom na cestách. Po dobrej večeri v hlavnom meste večer prichádzame domov.
Prichádza nedeľa a prezeranie fotografii a spomínanie na pekné prežité chvíle. Po skvelej dovolenke ktorá vyšla presne ako mala zisťujúc, že nám stačila polovička peňazí z rozpočtu plánujeme ďalšie dovolenky na budúci rok s trošku bohatšími skúsenosťami s cestovaním na moto.
Body a Trasy v tomto článku:
Nové moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!