Šlapacie záchody, minarety a pyramídy - v Bosne! 3/5

Očakával som, že batôžtek švihne helmu o zem, vynadá mi a pokračuje ďalej vlakom. Keď si dala dole helmu, s úsmevom na tvári mi vraví, že keď prídeme do Monte Negra, mali by sme si spísať zoznam ešte kvalitnejšej výbavy do dažďa, aby sme budúci rok išli viac v pohode. Podlomili sa mi kolená, cestovať s takýmto parťákom je fantázia. Ale chčije a chčije a už uvažujem, že idem hľadať ubytovanie...

Po cca 1,5 hodine dážď slabne a na ceste tečie „len“ 10 cm vody. Sadáme a pokračujeme. Z Bileča sa odbočuje do Monte Negro do kopcov, je nádherný výhľad na Bilečko Jezero, ale fotiť sa nedá a ani nie je veľmi chuť. Colníci robia dôkladnú kontrolu, technický preukaz kontrolujú v ofise 10 minút. Konečne Monte Negro. Cesty rozbité, kľukaté, za slnečného počasia by to bola zaujímavá jazda. Ako sa blížime k Vilusi dážď ustáva a cesty sa zlepšujú. Po Boku Kotorsku je to už perfektná 3-prúdová asfaltka s tiahlymi zákrutami. Ten prvý výhľad na Boku Kotorsku bol úžasný, kopce v mrakoch, už neprší a citeľne sa oteplilo.

Prvý výhľad na Boku Kotorsku, je teplejšie a hlavne neprší!

A prvý pohľad na moje ruky. Zmenili farbu, aj štruktúru povrchu

Prvé fotky na zátoku, pokračujem na kompu medzi Kamenari a Lepetine, potom už len kúsok cez Tivat do Radoviči.

Už len kúsok!

Z každej čižmy som vylial liter vody, Milan Šouc (náš ubytovateľ pochádzajúci zo Slovenska), keď videl v akom sme stave, ihneď vytiahol liter prvej pomoci. Po šiestej slivovici mokré gate na mne uschli, s batôžtekom sa rehoceme, čo za masaker sme zvládli. Toto si budeme určite pamätať do konca života... myslím, že som dnes spolu s batôžtekom urobil skúšky na vodičák A+...

17.-21.6.2014, váľanie šuniek, Monte Negro

Za 5 dní sme mali až 2 dni slnečné, aj to som sa stihol na slnku spáliť. Výhľad z apartmánu sme mali na Boku Kotorsku, nad ňou hory. Každé ráno som sa očami pretláčal s mrakmi. Ja som ich tlačil za hory, oni chceli nad Boku. Výsledné skóre bolo 3:2 pre mraky.

Tie mraky skúšali moju psychickú odolnosť 3 dni

Prešli sme Boku Kotorsku pekne dookola, je to cca 50 km, Kotor nádherné starobilé mestečko. Samozrejme cestou nazad sme zmokli. Na sebe trištvrťáky a riflovky, nepremoky na cimre.

Eskimáci majú pravidlo, že „nikdy nejedz žltý sneh“ Ja si ukladám do pamäte bajkerské ponaučenie: „Nikdy nenechávaj nepremoky doma!“

Kotor

Výlet cez Krasiči na výbežok nad Bokou- ozaj nádherné výhľady, úzke cestičky na jedno auto, vracáky idem na jednotke. Samozrejme dážď! Zastal som, že dáme nepremoky. Batôžteku spadla na zem prilba, rozbehla sa za ňou, že ju ratuje. V tom počujem zvuk vytočeného motora. Zo zákruty mladý chuj na golfe na plné gule. Brzdenie, pískanie pneumatík. Batôžtek minul o milimetre... Mohol zastať, ale načo, keď ju míňal znovu pridal na plné gule... Mrazí ma keď to píšem...

Normálna poloha na pláži: pobrežie-karimatka-človek. Naša častá poloha na pláži: pobrežie-človek-karimatka. Ale iba pri daždi :-) Kúpil som čistiaci sprej na brzdy, tie schytali slušnú porciu vody a bordelu, znovu čistím a mažem reťaz. To som netušil, že v Monte Negro to okrem pitia piva bude moja najčastejšia činnosť. Celkom som tam najazdil nejakých 200 km na kratších výletoch a čistil a mazal som 3x. Zakaždým, keď sme sa vybrali niekam na kratší výlet- čo asi? Žeby dážď? Pripadám si ako Forrest Gump, keď vyhlásil, že „trávu seču rád“. Ja si vravím „reťaz čistím rád“. Konečne slniečko, ideme pozrieť Budvu, vegetíme na pláži, super.

Super pláž pred Budvou

V Monte Negro policajti merajú rýchlosť na každom kroku, všade samá 50, 60-ka. Ale nie je kam sa ponáhľať, veď sme na dovolenke. Navyše správny gentleman nikdy nebeží :-)

Nastáva čas baliť a posunúť sa ďalej. Pôvodne sme chceli stráviť 2 noci v Medjugorí a Mostare. Keďže máme deficit slniečka a vyjasnilo sa, meníme to na 2 noci v Tučepi.

Bol som to v tom diskonte omrknúť, ale reklama je zavádzajúca, mali tam iba samé nápoje