Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29840

Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17633)

Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12207)

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Diskusia (0)

Taškent, Uzbekistan - Bod záujmu - Tip na Výlet

Taškent (Toškent -Тошкент v uzbečtine či Ташке́нт v ruštine) je hlavné mesto Uzbekistanu a správne stredisko provincie Taškent.

V oblasti dnešnej uzbeckej metropoly existovalo súvislé osídlenie už v dobách pred naším letopočtom. Osada mala názov Šaš a v 8. storočí ju dobyli Arabi. Neskôr ju zničil Džingischán a nájazdy kočovníkov. Mesto bolo vybudované na novom mieste, severozápadne od pôvodnej lokality.

Taškent bol súčasťou niekoľkých ríš a bol opakovane zničený. Obnova nasledovala za Tamerlánovej vlády v 14. storočí. Od začiatku 16. stor. mesto patrilo uzbeckému štátu Šajbánovcov, následne Bucharskému chanátu. V polovici 19. stor. Taškent ovládol Kokandský chanát, no táto vláda nebola obľúbená a obyvatelia sa proti nej opakovane vzbúrili.

Významným zlomom v histórii mesta sa stala nadvláda Ruskej ríše, ktorá začala roku 1865 a určila budúci osud dejín mesta. Taškent bol vybratý za centrum Turkménskej gubernie a začal sa rozvíjať ako moderné mesto. Stredoveké hradby odstránili na prelome 80. a 90. rokov 19. stor.

11. novembra 1917 tu došlo k vyhláseniu sovietskej moci, nie však pokojnou cestou (pri nepokojoch bola zničená veľká časť historického mesta). Od apríla 1918 nahradila Turkménsku guberniu Turkménska ASSR, ktorá sa neskôr začlenila do ZSSR. Roku 1930 sa Taškent stal hlavným mestom, čím vystriedal dovtedajší Samarkand (Uzbekistan vznikol následne).

24. jún 1966 sa zapísal do histórie mesta čiernym písmom, pretože ho zničilo silné zemetrasenie so silou 7 stupňov Richterovej stupnice. Okolo 300 000 ľudí zostalo bez domova. Prestavba zmenila urbanistický plán mesta – vznikli široké bulváre a veľké domy, typické pre vtedajší ZSSR. Veľkou zmenou v doprave sa roku 1977 stalo otvorenie metra, roku 1985 zasa vznikla moderná dominanta mesta – 375 m vysoká televízna veža.

Po roku 1991 sa stal Taškent metropolou nezávislého Uzbekistanu, no masívna výstavba (metro, továrne, sídliská) bola zastavená.

Články:

Pamir Trip 2017 - 1. časť - Stredná Ázia

Fotogaléria:

27.09.2017 - erbe

Detaily:

Stiahni si bod:

LOC súbor (*.loc) - pre rôzne GPS programy
KML súbor (*.kml) - pre Google Earth

Krajina:	Uzbekistan
Región:	Taškent
Typ:	Mesto
Pridal:	erbe 26.10.2017 (10:08)
Poloha:	N 41.299 E 69.240
Približná poloha:	nie
Čitatelia:	5878
Nadmorská výška:	440.0 m n.m.
Povrch:	asfalt

Adresa, Kontakt:

sk.wikipedia.org/wiki/Ta%C5%A1kent

Mapa: Zobraz miesta v okolí na Dynamickej Mape

Body v okolí:

Body vo vzdialenosti do 50 km. Zobraz body v okolí na mape.

Č.	Názov:	Typ:	Vzdialenosť:
1.	Hotel Safar, Uzbekistan	Hotel	1.9 km V

Najnovšie videá:

HIGHLIGHTS from a nail-biting Race 2 at Portimao...

03:11

Ako vznikajú motorky Royal Enfield - prehliadka...

00:00

Enduro Slovensko oldies roky 1975 a 1976

54:25

▼ Zobraz viac ▼

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!

Ďalšie vtipy »