Ako som kupoval motorku

Z pohľadu priemerného motorkára som skôr týpek bavkajúci sa takými nudnými (rozumej neadrenalínovými) zábavkami ako fotografia, či počítačová grafika. V mojom živote sa z jednostopákov mihla kedysi dávno len Babeta a potom som ešte pár rokov "týral" Mustanga (JAWA 50). Ale ak som na nich dohromady najazdil 3000 km, tak to je aj veľa.

Z rôznych dôvodov, ktoré tu nebudem rozpisovať, som sa toto leto rozhodol kúpiť motorku. No vzhľadom na to, že sa do motoriek vyznám asi ako kamzík do raketoplánu, musel som pred kúpou začať od nuly. Prvou aktivitou bol teda akýsi súkromný prieskum trhu, aby som vedel čo, kde, ako, kedy, na čom a za čo. Podľa mňa dajú človeku výborný úvod internetové zdroje. A samozrejme listovane v moto časopisoch. Tých motoriek zas nie je tak veľa, preto človek získa pomerne slušný prehľad už za pár dní. A keď som si sám ujasnil účel na aký ju chcem používať, repertoár modelov sa výrazne zúžil. Aby som bol konkrétny, skúsim popísať svoje predstavy. V prvom rade viem, že nechcem čisto cestný stroj. Zrovna tak ako asfaltové, ma priťahujú aj lesné cesty, či lúky. Tam by pochopiteľne sadlo nejaké fajn cestné endurko. No lenže, keď si pozriem ceny takýchto nových strojov, iba sa mi zahltí karburátor... Teda zahmlie pred očami. A takisto prevádzkové náklady (spotreba) nie sú zrovna najnižšie.

Preto druhé kolo výberu bolo hľadanie jazdeného stroja. Známi od motoriek mi odporúčali niečo nie staršie ako tri - štyri roky. A vraj najlepšie ak by to bola Honda, Suzuki, prípadne Yamaha. Tomu roku výroby so dal väčšiu toleranciu a latku som nastavil na rok 2000. Dúfajúc, že šesť a pol ročná motorka ešte nemusí byť natoľko rozbitá. Počas asi mesiaca som prelistoval snáď všetku dostupnú inzerciu a hlavne denne prebrowsoval internet s ponukami. Vás čo ste z brandže asi neprekvapí, keď poviem, že nič vhodné a hlavne mladšie ako 6 rokov sa nevyskytlo. To najlepšie, z najlepšieho, čo som odchytil bola až jedna Honda NX650 - Dominator, naozaj v perfektnom stave. Ale aj to len z roku 1998. Napriek tomu som si urobil výlet a šiel ju do iného mesta omrknúť.

Dominator vyzeral skvostne. Ako by desať minút pred mojím príchodom zliezol z výrobného pásu. Subjektívne by som povedal, že na tachometri mal umelo natočené kilometre, ale v tomto prípade naopak - do plusu :-) Kúsok som sa na ňom zviezol. Priadol ako kocúr a nepochybujem o tom, že keby som mal viac priestoru na "rozlet", pekne tigrovsky zareve :-) Proste paráda! S majiteľom som sa viac menej dohodol, že ho beriem. On navrhoval postup, pri ktorom by sme spísali zmluvu, ja mu hneď odovzdal peniaze a on by to potom šiel odhlásiť na Dopravný inšpektorát. Ja som však trval na tom, aby sme sa stretli na inšpektoráte a zmluvu a peniaze "otočili" až tam, v momente odhlasovania.

V zásade nebol proti, no mne stále vŕtali hlavou slová jedného známeho, ktorý raz spomínal: "Ak kupujete motorku s neistou minulosťou, ľahko sa vám môže stať, že ju na dopravnom inšpektoráte jednoducho neprihlásite." Tak som pre istotu zavolal do Hondy v danom meste. Požiadal som ich, aby mi podľa VIN čísla zistili kde bola motorka kupovaná, prípadne aké servisné zásahy na nej robili. Z mojej požiadavky neboli nadšení, ale sľúbili, že to vyšetria a ozvú sa. Keď mi ani na druhý deň nik nevolal, ozval som sa opäť ja. Pán alibisticky povedal, že požiadavku odovzdal servisným technikom, ale že tí mu ju vrátili, lebo to vraj nedokážu zistiť. Vysvetlil mi, že ich pobočka funguje iba dva týždne a že ešte vlastne nevedia čo a ako. No ale asi som bol riadny otrava, lebo aby sa ma zbavil, posadil sa za nejaký počítač a skúsil v ňom čosi vyhľadať. Podľa jeho slov vraj prvýkrát. Veď OK, všetko je raz prvýkrát. Po pár minútach "súboja" človeka s počítačom mi čítal svoje zistenia. Stálo tam, že motorka bola predaná v Taliansku. A dal mi aj konkrétne meno a adresu dotyčného Taliana. Viac sa mu z tej databázy zistiť nepodarilo. Každopádne som mu bol vďačný aj za toto.

Opýtal som sa známeho motorkára, nech mi na to povie svoj názor. Podľa neho to bol jednoznačný podvod a silne mi odporučil neisť do toho. Nuž s krásnym Dominom som sa teda v duchu rozlúčil. A asi o dva dni mi ešte zavolal, čo zistil jeho známy na polícii: "Pán, ktorého meno sa nachádza na technickom preukaze údajne nie je oprávnený majiteľ." No super!

Dobre, tak začalo ďalšie kolo hľadania správneho stroja. Vzhľadom na skúsennosti s absenciou mladších cestných endúr v inzercii som výberový repertoár rozšíril aj na kategóriu naháčov. Opticky vyzerajú tak správne "motorkovo". Veď vlastne so strojom za vyše sto tisíc by som určite rád "zvrtol" aj nejakú tú dovolenku. A to je prácička ako šitá práve na túto kategóriu. Môj problém je však v tom, že sú obuté do viacmenej cestných gúm, preto si s terénom veľmi nerozumejú. Tak som sa zastavil v niektorej z miestnych predajní motoriek a skúsil sa opýtať, či je možné na konkrétnom naháčovi prehodiť gumy aj za niečo s hrubším dezénom. Predavač bez mihnutia oka môj zámer znalecky potvrdil. Mal som pocit, že keby som motorku chcel obuť aj do pneumatík z Boeingu, či dragstera, nebol by to pre neho v zásade problém :-) Okrem toho som si spomenul aj na jeden rozhovor s istým motorkárom - chopristom. Vtedy povedal, že nebyť raz stráže ochrany prírody, tak sa na chopri v pohode dostane z Kráľovej studne na Krížnu. Čo je už normálne horský terén. Nuž keď toto zvládne cestný 280-kilový choper, tak na naháčovi s ľahko "odezénovanými" gumami by som to mal vytlačiť aj "s prstom v nose". Potešený touto skutočnosťou som sa teda zameral skôr na ne, na naháče.

Letmý náhľad do aktuálnej inzercie opäť neprezradil nič zaujímavé. Ale po skúsennostiach to človek už vlastne aj čaká. Absolvoval som ešte myslím pár stretnutí s majiteľmi jazdených strojov. Jeden bol v takom technickom stave, že by som pri ňom strávil viac času opravami ako vozením sa. Druhý zas nemal papiere. Aký bol problém s ďalšími už ani neviem. No nič. Skúsil som teda popozerať nové mašiny a obtelefonovať lízingovky. Najlacnejšia motorka - naháč, ktorú som bol ochotný finančne akceptovať je Honda CBF 250. Váži 138 kilo, má dostatočný zdvih pruženia a z ne-endúr má najväčšiu svetlú výšku. Navyše je celkovo dosť malá. Som síce laik, ale aj sedliacky rozum mi hovorí, že po prezutí by s ľahkým terénom nemala mať problém. Myslím tým suché poľné cesty, prípadne nejaká tá lúka. Čo by však mohol byť problém, je jej výkon. Je to iba 250-ka a podľa špecifikácií má len 20 koní. A krútiaci moment zúfalých 22 Nm. Napriek tomu som ju išiel do Hondy pozrieť.

Predavačovi som vyklopil svoje približné požiadavky. Musím povedať, že sa mi naozaj venoval. Niet sa čomu diviť, veď zacítil kšeft :-) Postupne sme prešli všetky prítomné motorky. Vyskúšal som si posedy, pruženia, všetko samozrejme iba tak "na sucho" v predajni. Nakoniec sme skončili pri Honde CBF 500. Očumoval som ju a ochytával snáď hodinu - ale pozor, nie som úchyl :-) Predavač svojími oslavnými ódami na ňu, poriadne "prikladal do ohňa". Navyše mi ešte dal zľavu, až ma nakoniec zlomil. Povedal som: "beriem" a zaplatil zálohu. Hneď som si dal doinštalovať imobilizér a pár ďalších doplnkov. Na odber sme sa dohodli až o tri dni, pretože mali obsadený servis a skôr by mi nestihli nainštalovať vybrané doplnky. Okrem toho som si kúpil aj riadne hrubú reťaz, ktorá sa jedným koncom priskrutkuje na podlahu garáže.

Nuž, poviem Vám takto som to pôvodne vlastne ani neplánoval. Myslel som, že najprv kúpim jazdený cárach, na ktorom sa čosi naučím a o sezónu, dve snáď niečo nové. Ale neľutujem. Budem mať novučičkú motorku. Veď načo sa zahlušiť na šrote, keď sa môžem na novej, no nie?

A už mi nerobí vrásky ani ten terén. Honda CBF 500 ťahá ako býk (57 koní, 44 Nm), aj keď váži 183 kilo. S takou hmotnosťou síce v teréne nebudem vrtký zrovna ako veverička, no motorkári ma ubezpečili, že turistická terénna jazda pri tom výkone nebude problém. A motocross neplánujem. Po zábehu z nej zložím "cesťáky" a nahodím niečo s použiteľnejším dezénom. Na druhej strane zas aj na asfalte budem stále ako doma. A prípadný spolujazdec (kyňa) si tiež užijú rozhodne viac pohodlia. Veď čo - život je predsa o kompromisoch...

Stav tachometra – 9 km

V deň kúpy som na nej najazdil skoro presne 100 km. Druhý deň som si urobil výlet. Z Banskej Bystrice do Zvolena a Kremnice. Tam som odbehol na Skalku a späť do Kremnice. Ďalej cez Kremnické bane a horský prechod Šturec návrat do B. Bystrice. V tretí deň som mal najazdené asi 320 km, no všetko maximálne do rýchlosti 100 km/h. A iba s miernyn pridávaním plynu. Otáčky som celý čas držal tak do 5000, ale aj to sa mi na zábeh zdá až-až. Stále mám trochu problémy s radením. Hlavne smerom nahor. Častokrát neviem odhadnúť, kedy tam tá rýchlosť už skočila a kedy nie. Neviem, či je to normálne, no mne sa oveľa lepšie (presnejšie) radí smerom nadol. Ale som nováčik, tak sa sám sebe ani nečudujem. Spomínam si len, že pred rokmi na Mustangu nebol s radením žiadny problém. Ako som tam do toho tak nejako kopol, ono to tak nejako samo preradilo. Hm, alebo žeby to bol Mustang - automat?

Moja CBF500

Opakujem, nemám skúsennosti s inými veľkými motorkami. No minimálne za Hondu CBF500 môžem s kľudným svedomím prehlásiť, že sa na nej vozí krásne. Má vynikajúci zvuk, plynulý chod, fajn posed a vyzerá veľmi príjemne. Mojím jediným a najväčším problémom sú len mraky mušiek nalepených na priezore prilby. Ale čosi mi hovorí, že za to Honda asi nemôže.

Novučičká