Yamaha Fazer, r. v. 2004

Určite to poznáte, v hlave mi vírilo veľa myšlienok, strašne som ju chcel, no boli tu veľké zábrany, mám rodinu – malú dcérku, šetríme na vlastné bývanie a tisíc ďalších dôvodov, prečo si ju nemôžem dovoliť. V podstate mi k nej doponohla moja manželka, keď videla ako slintám, vytočila číslo a dala mi telefón k uchu. Milo zaskočený týmto gestom som si dohodol stretnutie a na druhý deň som ju išiel pre istotu s prívesným vozíkom pozrieť. Keď som ju doviezol domov, stále som tomu nemohol uveriť. Zrazu som mal v garáži moju krásavicu – Yamahu Fazer 600.

Doviezli sme ju deň pred Vianocami – moje najkrajšie Vianoce. Chcem podotknúť, že som úplný začiatočník, naposledy som sedel na motorke pred 18 rokmi na Pionieri. Keď som sa prvý raz odvážil na ňu sadnúť, mal som obrovský rešpekt. Začal som pekne pomaly, jednotka len s veľmi miernym plynom, nemal som predstavu ako zareaguje. Na prvej jazde po ulici som si stihol vyskúšať rozbeh, jednotka, dvojka a zastavenie. Bol som nadšený, ako mašinka krásne reaguje na moje povely. Vzhľadom na to, že ju ešte nemám prihlásenú a vodičák si môžem spraviť až na jar, nechcel som sa veľmi ukazovať na ulici, ale túžba jazdiť je silnejšia. Párkrát som sa ešte povozil okolo bloku. Jedného dňa, keď som prišiel z roboty, som to už nemohol vydržať a musel som sa previezť za mesto. Bolo vcelku príjemne, suché cesty a teplota prijateľných 10°. Aj keď viem, že som veľmi riskoval a prípadné odňatie vodičského preukazu by mi spôsobilo obrovské problémy, pretože auto je môj veľký pomocník v robote a bez neho nič nevybavím, nakoniec som podstúpil toto riziko – JEDNODUCHO SOM MUSEL. Bola to šialená túžba, ktorej som nemohol oddolať. Poviem vám, bol to čistý adrenalín – strach z neistoty zmiešaný so vzrušením z jazdy. Už som si stihol kúpiť motorkárske oblečenie: bundu, nohavice, prilbu, rukavice, takže som bol komplet vyzbrojený na jazdu. Cez mesto pekne pomaly 50-tkou, kým som neprišiel na vedľajšiu cestu mimo hlavného ťahu. Spravil som nejakých 50 km, kde som si ju trochu otestoval.

To zrýchlenie nemá chybu. Keď som na jednej rovinke z pevného štartu vyťal za krátky okamih 130, bol to čistý adrenalín. Samozrejme, skúšal som ju v rámci mojich skromných možností. Budem sa musieť trošku ovládať, pretože keď som ju vytočil do otáčok, dosť mi trvalo primäť sa ku kľudnejšej jazde. Za tú krátku chvíľu som sa s ňou skamarátil a teraz, keď si na ňu sadnem, je to o niečom inom. Rešpekt zostal, ale akoby som ju dostal pod kožu. Celkom som najazdil mojich prvých 100 kilákov vďaka miernej suchej zime. Na jednej strane som rád, že nasnežilo a nemusím riešiť dilemu sadnúť si a ísť sa previesť, lebo viem, že by som nakoniec podľahol pokušeniu. Na druhej strane sa teším na jar a keď konečne budem mať vodičák, tak ma doma nikto neudrží a doprajem si štedrú dávku kilometrov. Každý deň hltám info na internete o motorkách, čítam články a cestopisy, kupujem časopisy a úprimne závidím šťastným majiteľom dvojkolesových tátošov, kde všade boli a čo pozažívali. Cítim akoby som ani nežil. Tento fascinujúci svet motoriek ma úplne pohltil. Stihol som už „nakaziť svoje blízke okolie“ a predovšetkým moju žienku, ktorej svet motoriek tiež učaril. Už spoločne plánujeme pár výletov na Slovensku a v zahraničí.