Môj príbeh a Hero Puch #2

Prvý diel: Môj príbeh a Hero Puch.

Keďže som tu nový, celkom ma milo prekvapilo, že login "kilecko" bude i môj pseudonym s ktorým budem s vami komunikovať, a tak mi bolo trochu divné, keď ste ma vo svojich komentároch - za ktoré vám skutočne ďakujem - častovali týmto menom. Ja sa za svoje nacionále nehanbím a s nimi som podpísal i minulý e-mail. Teda som Jožko a som z Turzovky - to je také mestečko medzi Čadcou a Makovom nachádzajúce sa v krásnej, národnej, chránenej, krajinnej, prírodnej, oblasti Kysúc pod skromným patronátom priaznivcov drapákov, benzínu a podobných vymožeností, ktorí svoje majstrovstvo predvádzajú v špeciálnych sektoroch na tento spôsob určených a vyčlenených ako autonómnych celkov. Motokros-čistá energia. To ale aby zas ochranári nenadávali, nech sa radšej pozrú na tých drevoturistov, ktrorí denne ládujú benzín i naftu do týchto končín v neporovnateľne väčšom množstve! Enduráci len vyvíjajú športové aktivity, ktoré osviežujú telo i ducha a s porastom sú len zadobre a ten je chránený - nie hlina, blato a umelé kopčeky!

Vážení! Toto vyššie uvedené berte len ako opis života okolo mňa. Mám tu schopnosť vcítiť sa do ich citových pochodov. Takže zase žiadne či som čistý. Toto pre liqida jedenástku.

Dôvod, prečo som si kúpil skútrika a nie terenečku je ten, že ja som ani doteraz nemal možnosť sa čo i len na 5 minút previezť na nejakom japoncovi, aby som vedel, načom som. Tá Číza 175 bola na mňa široká, a keď som chcel v zákrute ju trochu sklopiť až opíšem menší kruh okolo vystrčenej nožičky a tým spôsobom i zákrutou rýchlejšie preletím, bál som sa, že mi spadne na nohu a doláme ju. Tak som šiel naširoko, no a to už som videl kríčky, pníčky, koperfilďácku levitačku a natiahnuté svaly na stehnách a nemusel som ísť ani do fitka, tak ma boleli nohy. Ľavá so škrabančekom, pravá čistá.

Druhý dôvod bol ten, že sa mi podarilo vyviesť poriadny trapas na motokrose v Predmieri. Mal som vtedy asi 16 a bol som tam s otcom. Nejaký klub tam vystavoval Hondy CR-ky 125 či 250. Bolo ich 5, z toho jedna na podstavci. Chcel som hodiť foto, tak som si na jednu sadol, no neustál- bola privysoká, a tak nasledoval domino efekt, pred ktorým ma museli ratovať, čo sa neobišlo bez zvedavých očiek okolostojacich. Vtedy som si povedal, že už na to nesadnem.

Tretí dôvod je ten, že som sa na motorku díval ako na celok, teda na tých 80 kíl. A podľa toho som súdil, že by som ju mal lepšie v ruke, keby som mal 60 kíl ako 45.

Za vaše komentáre skutočne ďakujem. Mal som sa na Vás obrátiť o radu skôr, kým som mal prachy v ruke, lenže v tej dobe u nás možnosti netkaviarní boli obmedzené a ani som nemal prehľad o nejakých v okolí a ani tí vzdialenejší spolususedia, o ktorých som písal minule, mi nič neporadili, čakali, že čo zrobím, aby mali z toho super zábavu a aj mali, žiadné čo ma k tomu viedlo. Nejak som ani moc nebol s nimi v kontakte, bol som ako piate kolo u voza. Takí kamaráti. To by som musel asi zbiť nejakých turzovských mafiánov, aby o mňa zakopli. Jednoducho nemal kto poradiť. A až potom boli všetci múdri. Som individualista a na strednej som radšej čítal niečo o kvantovej mechcanike, UFO ako hral futbal. Vtedy mi to nevadilo a ani nikomu inému. Nikto ma neprefackal a nezhodil z oblakov. Motorky som poznal len z časákov a motokrosu. Som zvedavý, čo zas na toto popíšete.

Som individualista. Tí parťáci Maťo a spol. si založili klub a jazdia ako hobbíci. Staré, zlaté časy spoznávania a oťukávania sú preč, kopec skvelých zážitkov,...; teraz to už je vážne. Žiadná amatérčina, na to už nie je čas. Tí už majú svoje odjazdené, a ja si budem zas len na terenečke niekedy pod horou pinkať. Sám. Jak pri štarte maratónu. Zaspal som dobu.

Tak aby som zbytočne neznervózňoval, prejdem rovno na vec:

Skúter je motorka a to mi stačilo. Bol som šťastný, že ho mám. Keby som naň nadával od začiatku, tak asi nenajazdím 4800 kilometrov. Štve ma len to, že ho zatiaľ nikto nechce. Z toho vyplýva, že som rozdvojená osobnosť. Obdivujem na zrazoch trhače asfaltu a vysoké otáčky i fandím slovenskej motokrosovej elite. NO A ČO! Keď som sa rozhodol predať skútrik, tak sa vo mne prebudilo druhé ja. Prepol som na inú frekvenciu. A je tu i chuť po silnejšej motorke a najbližšia vyššia je 125-ka a to je v kategórii kros. Život je zmena. Mojím snom je mototuristika - prejazdiť Európu i Slovensko ako môj tatko - lenže na nejakom veľkoobjemovom endure.

A zas na druhej strane všetky moje výjazdy boli sólovky a priznám sa, prekvapilo ma, keď som raz na nete našiel osobu, čo predávala ten samý skúter. Skutočne neviem koľko exemplárov sa pohybuje po Slovensku a ten prvý článok asi nebol najlepší spôsob hľadať si kontakty. Ten jeho názov nešiel cezomňa, bola to len upútavka na fotku - si myslím. Pripájam teda aj druhú fotku, ktorú som splašil koncom apríla - na konci tuhej zimy:

Priznám sa, taká jazda pri troch nad nulou nie je sranda: spodky, tepláky, šušťáky, tielko, tričko, rolák, sveter, dedkov zimník,...To nie je k obrázku. A vyjsť Semeteš na štyridsiatke pod plným tiež nieje sranda, ale dá sa - a šak že čo. Tých 70 skutočne vytiahne - to som raz sa takto hnal okolím a ešteže som si periférne všimol ako si to na príjazdovke odparkovala biela felda a v nej sediaci príslušník, si to po mojom fičáku zamieril, poď ho za mnou! - lenže ja som šikovne ubral na 40 a len ma obehol. :-)

Pre úzke kolesá dosť často tancuje po vozovke, najmä po štrku - pri odbočke je to dosť nanože, i po blate, piesku a pri prudších výjazdoch z driftu - tam to mám fakt problém občas ustáť. Takto sa porúčala i brzdová páčka, lačíček, stojaníček dostal miernú krivicu a zrkadielko mi zas verne ostalo v ruke, keď som si ho celý natešený šteloval chcejúc sa ísť previesť. Nezabili by ste sa??

Spotreba, tak 2l na stovku je sen. Raz si to tak ládujem krajinkou a akurát na Podvysokej pri kostole v šikane - to s tým kostolom nemá nič spoločné - a dokonca cez plnú čiaru si to okolo mňa strúhol nákladiak a za ním van až ma skoro na chodník vytislo - reku otca ti naháňam!! To nebolo nič! To keď som išiel z Čadce, pri nemocnici V ZÓNE na rovinke v 40-tke, ktorú som išiel a cez plnú čiaru ma obehli až tri autiaky, ale všetkých som vytrúbil; ha-ha. No neviem či v ten blbý deň, skôr než som prišiel do chalupy začalo liať. S tým by sa malo niečo robiť, veď skútristi sú rovnocenní vodiči - na objeme nezáleží! - v tomto prípade. Za ich riaditka by mali sadnúť policajti, inkognito - to by bolo vzrúšo! 5 000 namieste a rok bez papierov - sú drzí jak opice.

Neviem, čo by som ešte nakecal o skútri. Toto sú asi tie naj- zážitky, ktoré som s nim zažíval. Ak ma ešte čosi napadne, ozvem sa.

Na záver mi nedá nezareagovať na komentár od motorkara1 a obsahovo podobné celky. Ja mám síce o 2-3 kilá viac, ale nemám 15 ale 23 a na tých 15 vyzerám a to podľa mňa nieje normálne. Vy by ste asi všetci boli spokojní, keby som v tridsiatke vyzeral na šiestaka, lenže to by som sa tej tridsiatky asi ani nemusel dožiť - a šak že čo to tu píše a nech, koho to zaujíma. No jasné, že s tým nič nenarobíte - ale MYSLÍM, MYSLÍM.

Aby som to na záver trochu odľahčil, zasielam foto:

No áno, naši spriatelení mimozemskí, motorkárski spolubratia a spolusestry z vyšších dimenzií, si to odparkovali rovno pred chalupou. Sú to naši prapraprapravnuci, ktorí si žijú svoj život v našej budúcnosti, čo je ich prítomnosť a naša prítomnosť je ich minulosť, a preto nieje vylúčené, že tento článok som písal i pred 30 miliardami rokov. Ako je to možné? Hovoríme tomu paralelné časové roviny a k tomu kvantová mechanika cestovania časom, TEÓRIA SUPERSTRÚN, inflačná teória, moderná astrofyzika a princíp tej druhej časti toho trojrozmerného a na druhú. Sú to samostatné časti, ktoré tvoria celok. Je to ako jeden riadok pazzle, ktorý sa nedá členiť, pretože by obrázok nepasoval. Stav, kedy budúcnosť a prítomnosť idú ruka v ruke, podľa pravidiel určených SYSTÉMOM.

Ten Systém je inteligentný, sú to vesmíre, a Tvorca je jeho súčasťou, šéfom a je vo všetkom. Každý systém má svoje pravidlá. Systém mafie, systém polície - systém škodcu, systém obhajcu. Pravidlá platia pre všetkých rovnako, vo všetkých systémoch, i v práci a každý, kto sa prieči Systému, bude Systémom zničený. To isté platí o Systéme Tvorcu. On je Sudca i kat. Podža teórie superstrún, ktorým je písaná Kniha kníh - jej staršia verzia i tá nová. Ako sa do Systému volá, tak sa zo Systému ozýva. A za tým si stojím a beriem na zodpovednosť.

Aj Jung sa v tom vŕtal, a dával človečinu do spojitosti so Systémom, lenže akosi nedovŕtal, keďže teóriu superstrún tak dobre nepoznal, ale keď dovŕtaval, povedal, že to za neho niekto dovyhrubníkuje a dovystrúžnikuje.

Z toho vidno, že mám rád motorky. Veď motorkári sú inteligentní ľudia s vysokoškolským vzdelaním, s ktorými sa dá pokecať o všeličom, i o terorizme:

Pamatáte sa, ako som písal o tých neprijatých hovoroch v nedeľu večer v kamošovom hausfitku? Bol to zámer, aby sa mi dodatočne ozvali. No neozvali sa. Všetci čakajú, že tí druhí zavolajú. Tak potom to bol jedine niekto z Europarlamentu, komu sa zapáčila moja koncepcia riešenia arabských, náboženských vzťahov. Iste zabralo aj to, že som písal o odpredaji autorských práv, na ktorých sa nabalíme obaja ( Nobelovka), keďže niesom diplomat s VŠ.

Keď som si na to spomenul, až mi slabo prišlo. V momente, keď sa lámu dejiny a ovplyvňuje sa tok budúcich udalostí, sa mi stane toto. Dotyk Systému, skúška vernosti, cesta kríža. Hmatatežný dôkaz. V neochvejnej nádeji isť stále ďalej a nepochybiť, lebo tak si to Systém želá a to považuje za správne. Tak mi nezostáva nič iné ako napísať do parlamentu znova. Francúzsky minister zahr. vecí nedávno povedal, že vyriešenie blízkovýchodného mierového procesu máme na dosah ruky. Koniec citátu. Ktovie čo tým myslel... Nuž tak ja sa porúčam a idem teda znovu inzerovať - aj to je dotyk systému - Dozmotokrosovania a dozdriftovania i dozgumovania !!!!!!!

P.S.: Ten systém je voči mne akýsi zaujatý. Asi so mnou čosi má zalubom.