Cesta na koniec Slovenska

Cestu som si naplánoval na štyri dni preto, že som si chcel pozrieť aj malebné zákutia Slovenska. Nebudem sa nijako rozpisovať, pretože aj tak dlhé články asi nikto nečíta.

Keďže zatiaľ nemám medzi motorkarmi nejakú spriaznenú dušu čo by sa dala na výlet, tak som šiel single. Batožina mi zaberala veškeré ostatné miesto na sedadle za sebou tak ani prípadný stoping nebol možný. Cesta BA - Počúvadlo Jazero pri Banskej Štiavnici cez Levice bola v celku nudná, v podstate nie je na čo pozerať, až v posledných 50 km sa terén trochu vlní a zaradí sa aj iný stupeň ako 5-tka. Camping bol v podstate normálny, voda aj teplá, kľudné miesto a hlavne som nechtiac do neho došiel po lesnej ceste tak som sa akosi nevedomky vyhol spoplatneniu čo bolo cca 150 Sk. Zatiaľ a to som sa čudoval som na mieste nestretol ani jedného mototuristu.

Banská Štiavnica

Na ďalší deň som absolvoval trasu na Oravskú priehradu cez Kremnicu a Martin to už bola cesta ako má byť. Zákruty, vysoké hory, konečne aj mototuristi. Dĺžka tejto etapy 213 km. Čas udávať nebudem preto že som sa zastavil ako v banských mestách tak aj na úsekoch kde bolo čo na obdivovanie. Camping na Oravskej bol už na inej úrovni všetko bolo čisté, teda aspoň keď to teta upratovačka upratala, cena 160 Sk a prostredie, ktoré sa nedalo zaplatiť. Tu som stretol konečne partu CZ motorkárov, s ktorými sme si padli do oka a hneď mi bolo veselšie.

Na ďalší deň ma čakala etapa na 300 km do KE cez Poprad, Vernár, Dobšinú, Rožňavu, Poproč. Bola to síce okľuka, ale stálo to za to. Doprava v celku kľudná na to že pracovný týždeň. Vďaka jemnej ruke na plyne a cestovnej rýchlosti sa mi moja kráska odvďačila nádhernou spotrebou len !!! 3,8 l na 100km!!! t. j. na plnú nádrž 17,2 l som ubehol 466 km.

V KE som spal u starých rodičov tak že výdaje žiadne a navyše domáca strava starej mamy.

Ďalší deň to bolo skôr len presunutia sa na Domašu, kde však bol zrušený camp, teda žiadne WC ani voda. Ešte že som mal zásoby aspoň tej vody. Tu som sa druhýkrát stretol s partiou veselých mototuristov z CZ s ktorými aj na Oravskej priehrade. Teda po prebdenej noci ma čakala posledná etapa na koniec resp. z geografického hľadiska na začiatok Slovenska. Cesta Humenné, Snina no, ľutujem tých ľudí čo tam žijú, pripadalo mi to tam až moc tiché a zabudnuté, ale cesta bola asi kvalitnejšia ako v BA na výpadovkách, a ľudia milí, ochotní pozdraviť rukou motorkára cez obec tak som si pripadal ako by som všetkých poznal.

Nová Sedlica je väčšia dedina ako som si pôvodne myslel a aj rozvinutejšia, teda domy tam sú pekne upravené a záhrady tiež. Prekvapilo ma že tam bolo veľa turistov preto že som sa pýtal na cestu kade sa dostanem na hraničný bod. Až jedna babička sa mi ako štvrtá v poradí vedela povedať cestu. No stihla ma upozorniť, že je tam ťažký terén pre motorku. „Mala pravdu“, keďže sa stále učím ako jazdiť v teréne, nechcel som riskovať že mi motorka padne do 30 cm bahna alebo do rokliny, navyše som bol sám a vyslobodiť 250 kg by bolo nad moje sily. Teda som spravil vec ktorú v živote nezvyknem robiť a to vzdať sa svojho cieľa asi 10 km pred ním.

Teraz s odstupom času to ale hodnotím za správny krok. Lebo na tej ceste nebolo ani živej duše a Sedlica bola už dobré 4km v doline.

Záver tejto etapy bolo isť na pohraničnej ceste medzi Ukrajinou a SK trochu som sa bál o moto ale ani tam som nevidel nikoho ani len utečencov. Bola to ale kamenistá a rokmi zodratá cesta lll. Triedy ak vôbec triedu mala. Nasledujúca zastávka bola cez Sobrabce na Zemplínsku šíravu tu som spal u rodiny a potom už rovno domov. Do BA. Celková dĺžka trasy 1555 km.