Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 28535

Intenzívne brzdím oboma brzdami: 60% (16995)

Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 40% (11540)

Hodnotenie:

(18 hodnotení)

Diskusia k článku (43)

Tlač

Kto boli Mods?

Zdieľať

Pridané: 20.02.2008 Autor: loobo
Čitatelia: 11085 [História]

Štýloví, ultracool, ultramoderní s nadmerným záujmom o svoju osobu, jedným slovom „Mods“!

Asi najvýraznejšia a najvplyvnejšia britská subkultúra, ktorá vznikla začiatkom 50. rokov v Londýne. Pojem „MOD“ je odvodený od anglického slova „modernist“ (modernista). Označoval všetko, čo bolo populárne alebo moderné. Práve "Mods" spopularizovali skútre po II. svetovej vojne.

Modernisti boli pôvodne britskí mladí fanúšikovia džezu, obliekajúci sa podľa trendov talianskej módy. Pochádzali z juhovýchodnej časti Londýna. Dospievajúca mládež (16 - 17 r.) z robotníckej triedy, ktorá sa snažila správaním a obliekaním napodobniť britskú strednú triedu. Elementami charakterizujúci životný štýl modernistov bola tanečná hudba, módne oblečenie šité na mieru a samozrejme skúter Vespa či Lambretta.

Rozmach priemyslu, obchodu a služieb ponúkal povojnovej mládeži uplatnenie v rôznych firmách a výrobných podnikoch. Počas dňa pracovali ako pomocné sily v kancelárii. Asistenti, poslíčkovia či nosiči v hoteloch pre strednú a vyššiu spoločenskú triedu. Mods zvyčajne zarábali viac peňazí ako ich rodičia. V nejednom prípade s nimi zdieľali aj spoločnú domácnosť. Zarobené peniaze utrácali na obleky, topánky, klobúčiky a na chrómované príslušenstvo svojho jednostopého miláčika, ktorým bol skúter.

Boli posadnutý elegantným oblečením. Chlapci nosili obleky či saká, čisté úzke nohavice a špicaté topánky s opätkom. Účes vo francúzskom štýle nikdy „nekrčila“ prilba, ktorú považovali za „zbytočnosť.“ Pred nepriazňou počasia sa chránili vojenským kabátom, ktorý bol dostupný a praktický. Dievčatá sa snažili o chlapčenský imidž. Populárne boli okuliare, tmavé očné tiene a odfarbené krátke vlasy.

Cez noc vymetali tanečné podniky. Aby vo forme vydržali čo najdlhšie, „dopovali“ sa liekmi obsahujúcimi benzedrin. „Lieky“ mali psychostimulačný účinok a zvyšovali činnosť životne dôležitých orgánov, slovnú aj pohybovú aktivitu, vylepšili náladu, navodili pocit sily a všemohúcnosti, znížili ospalosť a pocit hladu. Amfetamíny sa stali súčastou nočného života. Tabletkám sa pre ich farbu hovorilo „purple hearts“. (Ich užívanie priznalo Beatles, Rolling Stones a mnoho daľších.)

Každý „Mod“ jazdil skúter Lambrettu alebo Vespu. Stal sa praktickým pomocníkom pri každodennom transporte za prácou aj za zábavou. Lambretta sa predstavila v roku 1947 na parížskej „Motor Show“ a v tom istom roku sa začala vyrábať v Miláne firmou Innocenti (1947 - 1971). Na výber boli modely Special 125, 150, SX a GT200. Pri konštrukcii sa myslelo na jednoduché ovládanie a prijatelnú spotrebu paliva. Skúter spoľahlivo ochránil posádku pred prachom, špinou či blatom. Piaggio & Co. SpA začal s výrobou Vespy o rok skôr. Modelový rad Vespy sa časom rozrástlol.

Skútre sa stali hlavne módnym doplnkom ľudí, ktorí považovali klasické motorky za odporné, špinavé a spiatočnícke. Skútre "modernistov" boli vylepšené o chrómové zrkadlá a doplnkové svetelné rampy. Samozrejme čím viac chrómu a zrkadiel, tým väčší rešpekt v komunite. Mods považovali skúter za moderný a progresívny dopravný prostriedok.

Mods vs Rockeri

"Mods" neboli jedinym "gangom", ktorý počas noci obýval mestské ulice Anglicka. Rockeri sa vytešovali z ilegálnych závodov a vyznávali hudobný žáner rock and roll. Rocker bol Café Racer.

Ich „uniforma“ pozostávala s rifiel modrej farby, jazdeckých čižiem, ktoré lemovali biele hrubé ponožky a čiernej koženej bundy ovešanej cvočkami. Rockeri vykonávali zväčša manuálnu prácu a pochádzali z robotníckej triedy. Na narozdiel od modernistov, módou pohŕdali.

Veľkú pozornosť venovali jazde na motorke preto sa stránili alkoholu a drogám. Motorky boli prerobené a vždy pripravené na príležitostný závod, takže si radi vychutnávali každý skúter o ktorý na ceste „zakopli“.

Mods ani Rockeri neboli organizovaní, no mali svoje miesta kde sa združovali. Provokačné “tlupy” vznikali spontánne a členovia sa „naberali“ hlavne počas úteku. Vzájomná provokácia "hrou na počet". Vždy "vyhrala" početnejšia „tlupa“. Veľakrát dochádzalo k stretom v rámci presunu skupín z jedného miesta na iné. (Pamätným sa stal hromadný konflikt v Brightone roku 1964.)

Mods a rockeri nemali najlepšiu reputáciu v médiach. Majitelia podnikov aj čašníci ich vďake negatívnej medializácii odmietali obsluhovať. Vďaka rôzným potyčkám a priestupkom posudzovali celú komunitu ako kriminálnikov. Bulvárny novinári zvykli kvôli fotografiám uplácať malé skupiny, aby parodovali bitku na pláži. S nadsázkou prinášali “svedectvá” spôsobujúce morálnu paniku a rozčarovanie verejnosti.

Aj napriek vzájomnej odlišnosti a s toho plynúcej rivality častokrát organizujú členovia klubov oboch kultúr spoločné jazdy napodobňujúce ich správanie z minulosti. Kultúra modernistov aj rockerov je stále populárna.