Ako motoamatéri došli k 15-im 2000+m alpským pasom ako slepé kura k zrnu 2/3

ďalej smer Silvaplana a slávny St. Moritz, po krátkej zastávke v centre smer Pontresina a ďalej na Berninapass (2328 m), opäť prechod do I, cez Forcola di Livigno (2315 m) do Livigna (tá bezcolná zóna už nie je čo bývala, benzín cca 1,2 EUR/l), a šup na Passo di Foscagno (2291 m) a dole do ďalšieho známeho lyžiarskeho strediska Bormio, a poďho opäť hore na Passo di Stelvio (2758 m).

Za chvíľu sme na najvyššom bode našej cesty

Tento pas bol náš najvyšši a podľa nemeckej príručky je 4. najvyšší s asfaltom v Alpách a 9. najvyšší ak rátame aj šotolinové pasy (mimochodom dá sa ísť aj tu ďalej - šotolina je do 3030 m a tým pádom sa dostanente na 3. najvyššie miesto pre bežných motorkárov v Alpách; inak tých Alpských pasov cez 2000 m/m je celkovo cca 100). No a my sme opäť prekročili hranicu do CH a zišli do výšky asi 1400 m do Sta. Maria kde nás čakalo ubytovanie v peknom hoteli.

Fajčiarska

Pokračovanie už poznáte z predchádzajúceho dňa – super večera (neskutočne fantastický čašník zo starej školy), obligátna lahvinka vína a spať. Máme za sebou opäť 12 hodín na motorke. Snáď ešte niečo: keď som parkoval pred hotelom prihovorila sa mi jedna dievčina že vidí tam nezvyčajnú ŠPZ a že ona je tiež z toho istého okresu a teraz žije v CH a že večer vo Whisky bare. Bar som výnimočne oželel i keď dievčina bola celkom k svetu vrátane krvnej skupiny, treba však povedať, že okrem nej a Gusta sme počas celého výletu videli už len jednu českú ŠPZ a inak úplne nikoho z našich končín! A vlastne ešte niečo: ak chcete vedieť kde sú všetky Ferrari a Lambá tak tam (na Jančiho R8 samozrejme nemajú), máte pocit že všetci švajčiari a taliani po 60-ke majú takú kondíciu že tie kopce možu jazdiť na bicykli - je ich tam na mraky, že Vy ste vlastne najmladší lebo priemerný vek tamojších motobikerov bol určite nad 50, a hlavne – že všetci jazdia neskutočne slušne a dodržiavajú všetky pravidlá (jedinou výnimkou bol chalan jazdiaci so sajdkou neskoro poobede, evidentne vyjazdený, ktorý bral všetky 180-ky šmykom a asi na niečo trénoval, rozhodne nikoho neohrozoval, i keď nechcel by som mu robiť vyvažovavača ;).

Deň štvrtý: Sta. Maria (CH) – Magglingen (CH), 420 km, samozrejme motorkou Gusto

No predsa len zmena, trochu sa nám posr... počasie, čo hlavne ja znášam dosť ťažko a s veľkým rešpektom a jazdím vtedy tiež ako posr... na malú radosť mojich kamarátov, ale zvykli si. Čiže v preklade – pol dňa v oblakoch a dážď a mokrá cesta, čiže vyrážame smer Gusto. Hneď na úvod pre istotu Oflupass (2149 m), smer Susch, vzápätí aby sme nevyšli z cviku Fluelpass (2383 m), smer Davos - aby sme si skontrolovali kde si zase zalyžujeme, ďalej Klosters a smer Chur ktorý by kľudne mohli premenovať na Chu., lebo to bolo jediné miesto kde sme blúdili napriek používaniu dvojkombinácie papierová mapa na tankvaku a GPS navigácia na volante (Janko ďakujem za inštaláciu el. zdroja a držiaku). Potom smer Flims, Disentis a Oberalpass (2044 m),

Tu už chodia aj vlaky...

po druhýkrát Andermatt a vzápätí známy Furkapass (2431 m) a po zídení do doliny

...čiže sem

okamžite Grimselpass (2165 m). Potom už len Interlaken, opäť 30 st a slnečno, Biel a ciel vo výške 940 m/m - Magglingen (alebo Gostopass).
Po 12 hodinách v sedle teraz nasledovalo opäť naloženie motoriek,

Tak už nakladáme

posedenie pri Raclette Cheese, zoznámenie sa s Gustovou manželkou Arou z Kolumbie, obligátna flaška vína a spať.

Deň piaty: Magglingen (CH) – Piešťany (SK), 1 000 km, autom

Tu už vážne nie je čo písať, naložili sme aj 4. motorku určenú pre Janove múzeum (starú ČZ-tu zapožičanú od Gusta), cestou sme si uvedomili, že sme opäť absolvovali jeden z najlepších výletov, že na rok ideme opäť – Gusto kresli ďalšiu trasu! že odviezť motorky na miesto určenia je dobrý nápad (aj napr. auto/motovlak), že optimálne by mohlo byť cca 250 km a zaradenie voľného dňa v prípade dlhších výletov aby z toho bola úplná pasija, že máme už ďalších záujemcov čo pôjdu s nami, že...
No a prišli sme domov (Jurko ďakujeme že si väčšinu odšoféroval), dali obligátnu lahvinku vína a šli sme spať.