Tour de France 2008

Cestopis som písala ja ako jediná baba vo výprave a zároveň vedúca zájazdu a Rado dopĺňal občas nejaké tie svoje pripomienky. Tie sú v texte označené dvojitými úvodzovkami.

1. deň: Sobota 26/07/2008 Trnava – Oestrich Winkel /D/

Stav môjho tachometra pri odchode: 13 184 km
Stav Radovho tachometra pri odchode: 9 301km
Prejdená vzdialenosť: 901 km
Celkový čas: 10h25
Čas jazdy: 8h40
Priemerná rýchlosť jazdy: 101 km/h
Maximálna rýchlosť: 168 km/h
Cena ubytovania /3 osoby s raňajkami/: 82€

Plánované stretnutie na 6:45 na Zlatých pieskoch nestíhame. Ale máme meškanie len 15minút, takže Rado bol celkom pokojný. Natankovali sme plnú nádrž, nalepili sme rakúsku diaľničnú nálepku a vyrazili smer Rakúsko. Hneď pri Viedni v jednom z tunelov nás čakalo nemilé prekvapenie.
Vchádzame do tunela a zrazu stojíme v zápche. Čo sa deje? Tak sa prepletáme s motorkami popri autách a nechceme veriť vlastným očiam. V strede tunela horí, áno, horí Porche 356. Čo teraz? Hneď nás napadá, že určite nechceme trčať v tuneli plnom dymu s horiacim autom a tak sa hráme na kaskadérov a po jednom obchádzame horiace auto po pravej strane. Keď sme vyšli z tunela hneď sme zastavili, adrenalín... a zrazu bum, začuli sme výbuch a tak radšej štartujeme našich tátošov a pokračujeme v jazde. Po ceste si vyčítame, že sme to neodfotili. A teda od druhého dňa máme foťák celu cestu vytiahnutý a po ruke.
Cesta bola charakterizovaná zápchami na nemeckej strane a sem tam dažďom – nepremoky sme obliekali 2x.
Do cieľa nášho prvého dňa sme dorazili niečo po 18:30 hod.
Domáci pán nás už očakával. Zaparkovali sme motorky do dvora, ubytovali sme sa, dali si spršku a dojedali ešte super rezne z domu na terase a zapíjali malými frťanmi. „Plus sme plánovali čo na druhý deň.“

2. deň: Nedeľa 27/07/2008 Oestrich Winkel – Bierne /F/

Prejdená vzdialenosť: 577 km
Celkový čas: 7h37
Čas jazdy: 6h17
Priemerná rýchlosť jazdy: 91,8 km/h
Maximálna rýchlosť: 171 km/h
Cena ubytovania /3 osoby s raňajkami/: 81€

Po vďačných nemeckých raňajkách sme zbalili naše veci, všetko hodili na motorky a vyrazili sme na našu druhú etapu s cieľom neďaleko Dunkerque /F/. „Ty si hrdinsky dala letnú bundu ktorú si potom menila.“
Cesta po diaľnici, takže bola dosť nuda. Ale prešli sme kúsok aj cez Holandsko a Belgicko. Diaľnice v Belgicku – jedna veľká rovina, že nevidíš na koniec, potom nasleduje jemná zákruta a zase rovina že nevidíš konca... Na hraniciach medzi Holandskom a Belgickom zastavujeme pri pumpe. Keď vidíme cenu benzínu 1,60€ a v nádrži máme ešte viac ako 1/3, pokračujeme ďalej smer Belgicko. Dali sme skoro 100 km a pumpa nikde, tak sme zišli s diaľnice a hľadali pumpu podľa GPS.
Je nedeľa, všetko je zavreté a aj väčšina púmp ide iba na kartu a bez obsluhy. Nakoniec sme na 3. krát našli pumpu a na moje veľké počudovanie tankujeme na kartu priamo pri stojane.
Moje počudovanie bolo oprávnené, keďže to bola jediná pumpa, kde boli akceptované naše kreditky.
Takže rada na ďalšie výlety do zahraničia – vybaviť si kreditku s čipom.

Ubytovanie v Bierne sme našli celkom v pohode. Bola to veľká domáca farma, trošku zastrčená od cesty, ale keďže pri ceste bola tabuľa GITE DE FRANCE, našli sme to. Rado mal izbu s názvom Campagne (vidiek) a až do večera si myslel že to je Champagne. My sme mali izbu na poschodí s názvom Marine. Už teraz frfleme, že máme ubytko na poschodí a že sa musíme so všetkými vecami trepať po schodoch. A to ešte netušíme, že až do konca našej výpravy budeme spávať na poschodí.

Po osviežujúcej sprche a prezlečení sa do riflí, dávame malú prehliadku Dunkerque. Videli sme a nôžkami okoštovali Atlantický oceán. Unavení sa vraciame späť, rozkladáme sa na stolíku v záhrade, rozprávame sa, píšeme zážitky a dohadujeme čo zajtra. „Padol aj návrh na návštevu Anglicka,kedže sme boli kúsok od prieplavu do GB.“

3. deň: Pondelok 28/07/2008 - Bierne – Dieppe

Prejdená vzdialenosť: 238 km
Celkový čas: 5h24
Čas jazdy: 4h26
Priemerná rýchlosť jazdy: 53 km/h
Maximálna rýchlosť: 120 km/h
Cena ubytovania /3 osoby s raňajkami/: 110€

Od začiatku naviguje Rado, na GPS má zapnuté krátke trasy a tak celá cesta aj vyzerá. Namiesto cesty 940-ky sa presúvame po úplne zapadnutých cestách, dokonca jedna sa mi zdala iba ako pomocná cesta pre traktory a kombajny pre domáce farmy. Ale zato sme obdivovali skutočný francúzsky vidiek, všade samé kravy.
Cestou sme sa zastavili v Calais, kde sme chceli riešiť prechod do GB, ale pri pohlade na šóry pred nalodením na trajekty sme si pofotili pristav, lode a išli sme ďalej.

Naše ubytovanie v Dieppe, vo vile Floride sme tiež našli bez väčších problémov. Do vily vchádzam prvá, hneď ma prekvapí smrad zapálených vonných tyčiniek. Už z obrázkov na internete vieme, že táto vila má svoj zvláštny štýl. Ale to čo som tam ja a chalani videli nám doslova vyrazilo dych. Samé sloníky po celej vile, indický štýl, domáca je vyznávačka jogy – no proste chce to zažiť na vlastnej koži.
Domáci pán bol ohúrený, že sme prišli. Dnes nás nečakali. Vyhováral sa na pokazený počítač. Teraz si začínam vyčítať, že som si nezobrala všetky moje maily s potvrdením rezervácie.
Domáci sa ma pýta, či som francúzska, keďže na mňa skúša vtípky a ja na ne reagujem. Tak skúša vyzvedať či žijem vo Francúzsku, po 2 zápornej odpovedi zas vyzvedá či som pracovala vo Francúzsku, keďže mi franina celkom ide. A ja som rada, lebo po dlhom čase môžem moju milovanú franinu používať.

Nakoniec sme mali izbu akú sme mali rezervovanú. Bola to izba s názvom Yoga a bola poschodová.
Večer sme spravili nákup v miestnom Auchane a s nakúpenými zásobami sme išli na miestnu pláž sa s nimi popasovať. Večer sme strávili na terase našej izby pri francúzskom vínku. Chlapi pili červené a ja som si vychutnávala môj obľúbený Gewurztraminer.

4. deň: Utorok 29/07/2008 Dieppe – Le Val André

Prejdená vzdialenosť: 415 km
Celkový čas: 7h28
Čas jazdy: 5h20
Priemerná rýchlosť jazdy: 77 km/h
Maximálna rýchlosť: 150 km/h
Cena ubytovania /3 osoby s raňajkami/: 165€ /3noci/

Po raňajkách sa lúčime s domácimi a pripravujeme motošky na odchod smer Le Val André, kde máme zostať ubytovaní 3 noci. Po včerajšej dlhej etape, ale dlhej len na čas sa rozhodujeme prejsť dnešnú etapu čo najrýchlejšie a blokovať krátke cesty. Prvé kilometre boli po diaľnici, kde sme vysolili 3,20€ za motošku a taktiež sme obliekali nepremoky. Veľmi som sa tešila na most Pont de Normandie /neďaleko Le Havre/ a aj stál zato, nakonci som sa chcela otočiť a dať ho ešte raz.
Potom sme nakukli do Honfleur a Deauville a potom zas šup na dialnicu a cesty pre motorové vozidlá, ktoré boli bezplatné. Na diaľnici bol neskutočný vietor, niečo také som ešte nezažila. V 130-ke to s nami lomcovalo ako s nejakou handrou. „A obišli sme NORMANDIU – pláže,vylodenie! Ktorú som pre zmenu chcel vidiet ja.“

V Lamballe /17km od Val André/ sme sa rozdelili, pretože každé GPS ukazovalo inú trasu a dali sme si závody, kto bude prvý v mieste ubytovania. V prvej časti bol Rado rýchlejší, potom sme ho dohnali, ale zle odbočil do slepej uličky. Tam sa on otočil veľmi rýchlo, ale ja som potrebovala hodne času, kým som ten náš kamión aj s Majom otočila. Tak sme sa zmierili s tým, že to prehráme, ale o to viac som sa smiala, keď sme Rada zazreli na stopke na začiatku dediny a ako sme vedľa neho na hlavnej ceste len prefrčali. Ale Rado použil svoje nekalé praktiky, jemne prekročil povolenú rýchlosť a predbehol nás. „Aké výhovorky – to že ideš ako slimák je tvoj problém.“
Na záver, keď už sme zaparkovali, si dal dole prilbu a usmieval sa ako slniečko na hnoji, že vyhral.

Zase nás nemilo prekvapili domáci, že nás nečakali 3 ale len 2 osoby. Nakoniec sme to ešte celkom dobre zariadili. Máme 2 izby so spoločnou sprchou a WC a parkovisko pred domom na diaľkový ovládač.

5. deň: Streda 30/07/2008 - Le Val André – Le Mont Saint Michel – Le Val André

Prejdená vzdialenosť: 245 km
Celkový čas: 4h40
Čas jazdy: 3h00
Priemerná rýchlosť jazdy: 59 km/h
Maximálna rýchlosť: 142 km/h
Cena ubytovania /3 osoby s raňajkami/: platené v utorok za 3 noci.

Cieľ dnešného dňa bolo Saint Malo a Mont Saint Michel. Počasíčko nám prialo už od rána, bolo krásne slnečno. Motošky boli odľahčené od našich tašiek a hneď sa išlo lepšie. Saint Malo ma nesklamalo, ako vždy úžasné mesto. Preto som chcela aby ho videl aj Majo a Rado. Bol odliv, takže sme sa mohli prechádzať aj popri hradbách na pláži. Keď som videla aké mali autá problémy s parkovaním, tak som bola veľmi rada, že sme tu a práve teraz na moto. Zaparkovali sme neďaleko vstupu do opevneného mestečka a šup ho na hradby pozrieť všetko, čo toto mestečko a výhľad z hradieb za pekného dňa ponúka.

Rado si spravil pohodlíčko pri hradbách a tam sme sa aj rozložili na obed. „Vyzerali sme ako takí bezdomovci.“
Ja s Majom sme sa prešli až k pevnosti, ktorú je možné navštíviť len za odlivu a vychutnávala som si atmosféru Saint Malo. Hoci som tu bola už asi 3x, teraz to bolo najlepšie.
Hneď z rána som spravila dobrú voľbu a dala som si letnú bundu. Chalani zostali v klasických a bolo im aj riadne teplo. Po obede pri hradbách sme sa vydali nakuknúť do pevnosti Le Mont Saint Michel. Cestou sme sa zastavili v požičovni motokár a spestrili sme si náš výlet trochou adrenalínu.

Ak vám vyjde v Bretónsku a Normandii počasie, je to úžasný kraj a my sme mali to štastie. Po obede sme sa vrátili do Le Val André a na mňa čakalo pranie. Dokonca domáci nám dali k dispozícii svoju kuchyňu a tak sme mali na večeru teplú polievočku. Chalani sa vytešovali ako malí, že konečne niečo teplé.

6.deň: Štvrtok 31/07/2008 - Le Val André – Perros Guirrec – Le Val André

Prejdená vzdialenosť: 208 km
Celkový čas: 5h28
Čas jazdy: 3h47
Priemerná rýchlosť jazdy: 55 km/h
Maximálna rýchlosť: 142 km/h
Cena ubytovania /3 osoby s raňajkami/: platené v utorok za 3 noci.

Na raňajky majú chalani konečne šunku a syr, k tomu máme croissant. Po raňajkách sme išli na izbu a chrneli sme do 10tej. Moc sa nám „mne a Majovi sa nechcelo, Natália stále niečo splietala o červených kameňoch, ktoré chce vidieť“ nechcelo, lebo už od rána boli veľké mraky.

Nakoniec sme sa ale obliekli a vyrazili. Keď sme štartovali motošky, začali padať prvé kvapky. No nepremoky sme dávali až po 60km. Zase má Majo nastavené krátke trasy v GPS a teda tá cesta aj tak vyzerá. Ale zase sme videli pravý francúzsky vidiek. Celú cestu pršalo, nie moc, dalo sa, ale aj tak. Dosiahli sme cieľ dňa Perros a išli sme cez Paimpol naspäť. Po ceste nás predbehli policajti na motorkách a nohou nás pozdravili. To sú policajti...

Rado sa mi dnes vysmieval, že som dnes prvý krát pri predbiehaní podradila. „Doteraz si predbiehala ako s Š-120“. Po príchode hľadáme ovládač od brány. Narýchlo prezerám vrecká a nič. Domáci nie sú doma, tak sa pýtam kto prelezie bránu a pôjde do izby pre ovládač. Ako sme tam tak špekulovali, dobehol sused, že čo je. Tak som mu vysvetlila o čo sa jedná a on že má náhradný ovládač doma, že ho ide zobrať. Za 2 minúty prišiel aj s ovládačom ale nefungoval. A ja len tak zrazu dám ruku do vačku a vytiahnem ovládač a chalani do výbuchu a sused sa len tak uškŕňal...

Pred večerou sme s Majom zaľahli, ale Rado nelenil a išiel sa ešte povoziť na zákruty za mestom /dal si to 2x/a potom sa stavil v obchode a kúpil nám zmrzku.

7. deň: Piatok 1/08/2008 - Le Val André – Arzano

Prejdená vzdialenosť: 130 km
Celkový čas: 1h49
Čas jazdy: 1h45
Priemerná rýchlosť jazdy: 73 km/h
Maximálna rýchlosť: 124 km/h
Cena ubytovania /3 osoby s raňajkami/: 190€ za 2 noci

Ráno sme sa zbalili, dali raňajky a vyrazili smer Arzano. Majo šoféroval a ja som po dlhej dobe bola vzadu, ale teraz na Radovej moto. Cesta prebehla bez problémov. Zastavili sme sa cestou aj v meste Deauville, aspoň pre ten pocit, že sme tam boli. Naše ubytko s názvom Nivien, ktoré nemá presnú adresu, sme našli celkom v pohode.

Domáca sa čudovala, že sme prišli tak skoro ale zase nás očakávala 3 a nie len 2 ako sa nám to už stalo. Na parkovisku /štrku/ nás vyčkávala domáca mačka, celkom prítulná. Toto ubytko sme si vybrali aj preto, že má bazén s vyhrievanou vodou. Ale keď sme prišli bazén bol zakrytý. Tak som hodila krátky pokec s domácou a sľúbila, že na večer ho odkryje a zajtra ho budeme mať k dispo celý deň.

Izba aj prostredie domu bolo úplne perfektné /však uvidíte na fotos/. Nie zadarmo majú 4 klásky v GITES de France.
Poobede sme pospali a na večer sme išli pozreť Lorient a kúpiť niečo pod zub. V Loriente sa práve konal nejaký festival, takže počas jazdy cez mesto to bolo trochu o držku. Na večeru sme kúpili pečené kuriatko, ktoré chalani dojedali aj na druhý deň a karty na žolíka, ktoré sme doma zabudli.

Cesta medzi Arzanom a Lorientom bola samá zákruta, tak sa Rado jančil ako malý chlapec.
Na večer sme boli všetci 3 v bazéne. Domáci nechápali /strašné mračná na oblohe, fúkal vietor/, tak sa na nás boli pozrieť. Oblečení v svetroch a bundičkách.
Večer pijeme dobré červené a mastíme karty o sto šesť „a ešte popri tom pozeráme v TV pevnosť Boyard, ktorá u nás na Slovensku už nechodí“ a príjemne unavení zaspávame.

8. deň: Sobota 2/08/2008 - Arzano – Quiberon – Carnac - Arzano

Prejdená vzdialenosť: 145 km
Celkový čas: 5h23
Čas jazdy: 4h35
Priemerná rýchlosť jazdy: 60 km/h
Maximálna rýchlosť: 153 km/h
Cena ubytovania /3 osoby s raňajkami/: platené v piatok za 2 noci

Ráno domáci dodržali svoj sľub a ráno o 7:30 za mrholenia odkrýval bazén a asi po včerajšku asi nechápal z akej sme krajiny. Rado si ráno zdriemol, takže sme meškali na raňajky. Po raňajkách sme zaľahli ešte do postele a na cesty sme vyrazili až po 12-tej. Dokonca aj počasíčko vydržalo – nepršalo. Cieľ dnešnej etapy bol nájsť menhiry (kamene) pri Carnacu.

V Quiberone sme okukli miestnu pláž, urobili pár foto. A zostali sme len chvíľku lebo dosť fúkalo a to vadilo chalanom „presnejšie Majovi, ktorý si dal aj prilbu na hlavu.“ Dnes sa im vôbec nechcelo ale ukecala som ich na menhiry z Carnacu. Tie sme v Carnacu nenašli ale hneď v ďalšej dedine sme mali tú česť. Menhiry sú veľké kamene (vo veľkom množstve) o ktorých nikto nevie ako sa tam dostali. Rado mal na konci jazdy uštipačné poznámky, že celú cestu som mala zatiahnutú ručnú brzdu a občas mi preskočilo a predbiehala som cez plnú. „Večer som ešte dal pár dĺžok v bazéne, Natália a Majo sa iba vyvaľovali pri ňom a nemali odvahu tam skočiť.“

9. deň: Nedeľa 3/08/2008 Arzano – Méssemé

Prejdená vzdialenosť: 293 km
Celkový čas: 4h03
Čas jazdy: 2h38
Priemerná rýchlosť jazdy: 83 km/h
Maximálna rýchlosť: 132 km/h
Cena ubytovania /3 osoby s raňajkami/: 75€

Dnes je asi najhorší deň zo všetkých, od rána mrholí a vôbec to nevyzerá, že prestane. Ja som si dnes dala prestávku a šoféruje Majo, ja sedím za ním. Cesta bola v poriadku, rozdiel v prostredí je hneď cítiť, už to nie je Bretónsko. Ubytovanie sme hľadali 15 minút, pretože číslovanie domov bolo hrozné, preto aj to hľadanie. Ale nakoniec sa to podarilo. Dorazili sme na farmu a do starej maštale zaparkovali motorky.

Dali sme spršku a išli sme natankovať. Zase máme problémy s navigáciou. Hnevám sa na Maja skrz navigovanie, nie je to prvý krát a tak to po chvíľke rozdýchavam. A k tomu máme klasický problém, nájsť otvorenú pumpu s obsluhou. Skúsili sme ešte raz naše kreditky, ale keďže nemáme čipy na kreditkách, neboli akceptované /terminál na stojane/. Keďže bola nedeľa, nebolo toho veľa otvoreného a tak sme dali klasickú francúzsku večeru v McDonalde.

Večer sa vraciame do Messemé „zase zle odbočíme a ideme opačným smerom“ a domáci nám ponúkajú posedenie pri vínku. Otvoria biele z oblasti Saumur a trochu kecáme. Som rada, lebo oprašujem moju francúzštinu.
S domácimi bolo celkom veselo. Nevedeli kde sa nachádza Slovensko a tak domáca vytiahla mapu a naučili sme ju. Potom sme sa ešte nasmiali, keď sa snažili vysloviť Trnava.

Izba je veľká priestranná, ale na kúpeľni chýbajú dvere, sú tam iba také povrázky, tak sa na tom zabávame. „Treba spomenúť ešte jednu vec: takú tmu akú mali tam sme ešte nikde nezažili – ani štipka svetla, hviezdy, mesiac ani nič.“

10. deň: Pondelok 4/08/2008 Messemé - Trainou

Prejdená vzdialenosť: 287 km
Celkový čas: 7h47
Čas jazdy: 4h40
Priemerná rýchlosť jazdy: 61 km/h
Maximálna rýchlosť: 130 km/h
Cena ubytovania /3 osoby s raňajkami/: 80€

Ráno nás čakajú sladké raňajky, kto by ich čakal? Doobeda ešte pršalo, ale cesty boli v pohode. Dosť prázdne ale samá rovina. Rovná cesta 5km, potom malá zákruta a zas rovná cesta v úseku 5km.
Keďže sme v okolí rieky Loire, ktorá je známa svojim nespočetným množstvom hradov a zámkov, na dvoch sme sa aj na chvíľku zastavili.

Na pumpe sme mali celkom zábavu. Rado tankoval ako prvý, ešte ani nezačal tankovať a hneď z búdky vybehla panička-pokladníčka a celú cestu stále pri ňom až kým nenatankoval a potom sa spolu vybrali zaplatiť do búdky. Asi si myslela, že chceme zdrhnúť bez platenia. „My tak občas vyzeráme.“ Rado sa čudoval, čo sa mi stalo, že dnes predbieham ako o život a maximálku mám na háku. Rado sa tiež nezaprie a na diaľnici s obmedzenou rýchlosťou a zákazom predbiehania si kráti čas jazdou medzi deliacimi kužeľmi – aký šialenec.

Zase sme prešli nespočetne veľa kruhových objazdov, len škoda že ich nepočítame, bolo by to celkom zaujímavé číslo. Takže kruháče mám na motorke celkom dobre nacvičené.

Na večeru sa veľmi teším, keďže máme objednanú večeru. Ako aperitív dávame s domácim 2x Porto a k jedlu s Majom stiahneme fľašku červeného z oblasti Saumur. Takže vo veľmi dobrej náladičke ešte ochutnávame syr a nakoniec to zavŕšime koláčikom. Potom celý vysmiati ideme na izbu, kde nás čaká Rado a hneď vie, že nám bolo veľmi dobre. „Musel písať denník lebo my sme nevládali.“

11. deň: Utorok 5/08/2008 Trainou - Gueberschwihr

Prejdená vzdialenosť: 549 km
Celkový čas: 10h01
Čas jazdy: 7h30
Priemerná rýchlosť jazdy: 73 km/h
Maximálna rýchlosť: 200 km/h
Cena ubytovania /3 osoby s raňajkami/: 95€

Po raňajkách, asi najlepších za posledných 10 dní, sme vyrazili smer Colmar /oblasť Alsaska/. Budeme bývať nejakých 50km od Mulhouse. Tu som tiež strávila nejaký ten deň pred 2 rokmi. Je to oblasť preslávená svojimi vinicami a hlavne mojim obľúbeným bielym vínkom Gewurttraminer.

Konečne sa vyčasilo a od rána nám svieti slniečko. Rado navigoval, takže cesta bola celkom dobrá, až na niekoľko výnimiek. Šoférovať začal Majo ale po 200km sme sa vymenili a on prijal úlohu fotografa na zadnom sedadle našej Hondy CBF 600SA.

Do Colmaru sme prešli cez malý horský prechod, ktorý Rado využil a šúchal svoje bočné tašky.
Ja som išla dosť opatrne, kedže za sebou som mala Maja a k tomu sme boli aj plne naložení. Ubytko sme našli bez problémov. Ubytovaní sme boli v dome u Schneiderovcov – výrobcov vína. Izbu máme perfektnú, skladá sa z 2 miestnosti, k tomu kuchyňa full vybavená a ako bonbónik máme terasu s prekrásnym výhľadom na vinice.

Na večer s odľahčenými motoškami dávame obhliadku Colmaru z motorky „Priznaj, že sme hľadali supermarket a po dosť veľkom blúdení navigoval Majo a viedla Nátalia sme prišli pred obchod kde mali za 10 minút zatvárať.“ Cestou naspäť nás na ceste diaľnici predbehol Rado. Išiel nejakých 180 a zabudol odbočiť na výjazde z diaľnice, potom sa točil až v ďalšom meste.

Po návrate na izbu si robíme večeru a od domácich idem zohnať domáce vínko. Využijem situáciu a na ráno si objednávam fľašku Gewurzt, neskorého zberu, ročník 2001.
Radujem sa ako malá, bože ako ja mám rada Gewurztraminer. Rado sa rehoce a Majo krúti hlavou, ako mi to môže robiť takú radosť.

12. deň: Streda 6/08/2008 Gueberschwihr - Neufinsing

Prejdená vzdialenosť: 480 km
Celkový čas: 6h56
Čas jazdy: 5h20
Priemerná rýchlosť jazdy: 89 km/h
Maximálna rýchlosť: 150 km/h
Cena ubytovania /3 osoby s raňajkami/: 90€

Po francúzskych, čiže sladkých raňajkách (hoci sme už dúfali, že vplyv nemeckých hraníc sa prejaví) sme sa zbalili (hlavne môj Gewurtztraminer) a vyrazili sme smer Štrasburg.

Dnes začal šoférovať Majo a ja som oddychovala vzadu. Hoci miestami som myslela, že tam zaspím. Za Štrasburgovom sme spravili malú cikpauzu a vymenili sme sa v šoférovaní. Ale moc som si to neužila, lebo v úseku asi 100km bola rýchlosť obmedzená na 90 km/hod.

Posledných 170 km sme išli bez prestávky, hoci to bola jazda s akrobatickými prvkami, keď som sa snažila uvoľniť si ruky a nohy. Mali sme síce stáť na pumpe, ale žiadna nebola na polovici trate. Tak som to rúbala „až tak rúbala že sme prebehli odbočenie z diaľnice, ktoré navi avizovala už asi 20km dopredu a potom sme sa museli točiť za ďalších 5km“ až do cieľa etapy. Rado ma nepredbehol, že chce prestávku, tak som to teda dojazdila na čele.

Keď sme konečne našli náš penzión a zosadli z moto, Rado bol ako zdutá koza. Prečo som nezastavila na odpočinok?
Po osviežujúcej sprche sme išli s Majom zohnať niečo pod zub a popri tom sme nakukli do predajne BMW, pozrieť jedného môjho miláčika ST800. Keď sme sa vrátili Rado bol ešte stále bez nálady a ja sa ho pýtam ešte dokedy a on, že to potrvá 2 dni. Videl niekto tak dlho bez nálady chlapa? Ja ešte nie. A navyše odmietal jesť – na večeru nezjedol nič.

13. deň: Štvrtok 7/08/2008 Neufinsing - Trnava

Prejdená vzdialenosť: 528 km
Celkový čas: 6h39
Čas jazdy: 5h20
Priemerná rýchlosť jazdy: 95 km/h
Maximálna rýchlosť: 154 km/h
Cena ubytovania /3 osoby s raňajkami/: 90€

Dnes je posledný deň nášho dobrodružstva. Doteraz som to fyzicky zvládala celkom v pohode. Ale posledných 500km bolo pre mňa veľmi, ale veľmi ťažkých. „Sa čuduješ? Keď ti hučí v hlave z tvojej šumienky - rozumej Schubertky a jazdy ako z detského kolotoča“. Od začiatku šoférujem ja a Majo si to ’užíva‘ vzadu. Rado je ešte stále trochu bez nálady ale už je to lepšie ako včera.

Stojíme 2x na tankovanie a užívame si odpočinok pri krásnom slnečnom prostredí. Zase máme šťastie na občasné zápchy, nedá sa ani predbiehať a tak sa vlečieme spolu s autami. Keď už sa pred nami vynára horizont Viedne cítime blízkosť domova a hneď sa ide lepšie. Kúsok pred rakúsko-slovenskými hranicami policajti zastavujú Rada. Chvalabohu mu kontrolujú len papiere od motorky, nechceli vidieť ani jeho vodičák.

Po 5 minutách je Rado opäť voľný a tak pokojne prekračujeme hranice a tešíme sa domov. Na konci Bratislavy sa odpájame a ja s Majom pokračujeme po diaľnici smer Trnava. Z diaľnice schádzame na odbočke Voderady a keď vidíme nadpis Hrnčiarovce nad Parnou naznačujúci začiatok obce, je to úžasný pocit. Šoférujem stále ja, posledných 500metrov od domu mám pocit, že motorka má minimálne 500kg, tak idem pomaly a opatrne. A zrazu vidím náš domček a hovorím si – dokázali sme to.

Stav môjho tachometra na konci: 18 450 km
Stav Radovho tachometra na konci: 14 520km

Celkové zhrnutie:

Cestu sme plánovali dokopy nejaké 4 mesiace, samozrejme prvý bol nápad a potom na rad prišli stretnutia a úplne nakoniec rezervovanie konkrétnych ubytovaní. Pôvodne sme mali ísť min. 4 motorky /Dreamer a DLMario/ ale bohužiaľ tento rok to nevyšlo – možno nabudúce.

Ubytovanie sme vyhľadávali na stránkach www.gites-de-france.fr , www.bedandbreakfast.de. Potom už len konkrétne vytelefonovávanie s domácimi /vo francúzštine a nemčine/ a potvrdenie mailom. Aj keď 2x vznikli menšie problémy na mieste, vždy sme mali ubytko.

Najazdili sme cez 5200km za 13 dní. Odhadovaný rozpočet 50 000 /Ja a Majo/ sme neprekročili a minuli sme 1110 € v hotovosti a 10 873Sk platených kreditkou, takže dokopy niečo okolo 45 000Sk.
Na benzín sme minuli okolo 450€ a priemerná spotreba vychádza niečo okolo 5,6 l/100km. „Ja som mal priemer okolo 5,1 litra na 100km.“

Počasie nás vyšlo na 80 percent, čo je veľmi vysoké číslo vzhľadom na to, že sme strávili 7 dní v Normadii a Bretónsku.
Musím pochváliť Maja, ktorý ešte 1 mesiac pred výjazdom neveril, že by mohol niečo takéto absolvovať a radšej si chcel kúpiť nový foťák Canon EOS, že cestu zvládol v pohode.

Ja s Majom som bola na jednej motorke, čo bola na jednej strane výhoda, že sme sa mohli striedať (chudák Rado, ktorý si to odšoféroval všetko úplne sám) „a občas som vozil aj vás keď ste sa chceli fotiť,“ ale na druhej strane sme potrebovali viacej vecí a naša motorka sa s bočnými taškami a s tankvakom podobala skôr na menšiu dodávku.

Musím uznať, že sme mali problémy s balením. Hoci sme mali naozaj veľké bočné tašky (Bagster Touring), do ktorých, aj po zväčšení objemu, som mala problém nás upratať. Rado okrem svojich vecí viezol aj 5 sprejov na reťaz (2 čistiace a 3 mazacie), 1 l oleja a naše 2 veľké osušky.
Nakoniec sme minuli iba 1 čistiaci a 1 mazací sprej a oleja sme sa ani nedotkli. Moju motorku som si kupovala 20/06/2007 a k dnešnému dňu ma najazdených 18 660km. Dokonca som už absolvovala servisnú prehliadku po 18 tisíc km a počas zimy sa konečne chystám vymeniť zadnú pneu.

A čo nabudúci rok? Už sme o tom tak jemne rozprávali a určite to bude zase Francúzsko, ale tentokrát juh.

PS: S Majom sme začali pokukovať po ST 1300 Pan-Europan, ale tak skoro to určite nebude. „A ja zase pozerám po Varadere.“