Motorkou po Rumunsku 2008 2/10

Rieka Tisza

Ešte pred Hortobágskym národným parkom si dávame výdatný a veľmi chutný obed. Maďari majú naozaj dobrú kuchyňu s vychýrenými špecialitami. Ani tentokrát som sa v nej nesklamal. Horšie to už bolo s prvými kilometrami a plným žalúdkom.

Puszta na Hortobágskej stepi

Krátke zastavenie na fotenie a natáčanie na Hortobágskej Puszte / stepi /

Puszta je jedna z najväčších trávnatých stepí v Európe, je súčasťou Národného parku Hortobágy. Pustá rovina a kde-tu studňa s vahadlom trčiacim k oblohe a pri nej stádo dobytka. Najznámejšou čárdou je tristo rokov stará čárda Hortobágy vybudovaná na ceste, po ktorej voľakedy kupci vozili soľ zo Sedmohradska do Budína. Na pohľadniciach ju často reprezentuje aj most s deviatimi oblúkmi, ktorý má takmer dvesto rokov. Atrakciou sú vystúpenia čikóšov, teda pastierov koní. Oblečený v širokých modrých plátenných košeliach a nohaviciach, predvádzajú bravúrne kúsky jazdeckého umenia a drezúry koní. Práve Hortobágy je strediskom známeho Hortobágskeho chovu. Ďalšou zastávkou na Puszte býva stádo sivého dobytka, typického pre maďarskú pustu. Spustil sa dážď, tak na chvíľu zastavujeme a využívame možnosť na urobenie nejakých fotiek.

Pohľad z rozhľadne na voľne pasúci sa dobytok

Cesta naprieč Pusztou dlhá a rovná ako slíž

Dážd po chvíli prijateľne ustal, nepremoky ostávajú v kufry a za krátku chvíľku sme pre dedinkou Hortobágy. Sú tu nejaké hody alebo čo, kopec kočovných cigáňov na kočoch aj autách a mi si ešte po svetle nachádzame kemping ktorý bol na mape vyznačený s uvedenou prevádzkou v tomto období. Je na okraji dediny, veľmi sparťanský, ale mi sme radi, že nemusíme byť niekde na poli s hordou cigáňov za chrbtom. Na recepcii dohadujeme s chlapíkom miesto pre stan a nestrácame čas a rozbaľujeme.

Nocujeme v kempe v Hortobágy

Torzo termálnych kúpeľov

2. 5. 2008 – piatok, 2. deň Hortobágy - Debrecen - Satu Mare - Huta Certeze

Pred nami bolo mesto Debrecen v ktorom som bol na športovom sústredení ako mladý chlapec v nejakom roku 1975. Mám naň len hmlisté spomienky a aj teraz sme ním vlastne len prešli, lebo ľahko pršalo. Akurát sme stihli dotankovať Husku a mastili smerom na Mátészalku. Na tomto úseku bolo vidieť, že tu žije silná cigánska komunita. Bolo ich na každom kroku. Mali sme radosť, že sme neschytali defekt ani nič podobné v týchto miestach. Ľudia v tejto Maďarskej východnej časti susediacej tesne s Rumunskom tu žijú oveľa skromnejšie ako v iných častiach. Nakoniec takéto markantné rozdiely sú vidieť stále aj u nás. Keďže raňajky boli len suché a narýchlo, tak sme sa na chvíľku zastavili kúsok za Debrecenom a na čerpačke sme rozbalili náš stolček prestri sa. Darmo sme hľadali nejaké odpočívadlo.

Raňajky spojené s desiatou pod šírim Maďarským nebom

Domáci pumpár si krátil dlhú chvíľu vymysleným kvízom otázok a donekonečna sa na všetko možné vypytoval. Nakoľko maďarsky viac rozumiem ako hovorím, debata sa zvrhla na jeho monológ a naše občasné pritakanie a moje zdvorilostné narýchlo polepené frázy. Na pumpe pri Zelenči by na to mal sotva čas. Zjavne mal málo kunčaftov a skutočne za možno polhodinku čo sme tam boli, by sa ich dalo spočítať na jednej ruke. Ale aj tak sme boli radi, že nám ochotne ponúkol vodu na varenie čaju a umytie nášho nádobíčka.

Ani sme sa nenazdali a boli sme na Maďarsko-Rumunskej hranici a pár km pred mestom Satu Mare. Keď sme prichádzali k hraničnej kontrole ktorá pozostávala z Rumunského policajta a colníka, Petrovi odrazu spadol z chrbta príručný ruksak. Rumun nemal najmenší problém zohnúť sa poň, aby Peter nemusel zosadať a ochotne mu ho nielen podal, ale aj pomohol dať na chrbát. S hrôzou som si spomenul na chovanie ich Českých a Slovenských náprotivkov ešte pár rokov dozadu u nás. Tento náš prvý kontakt naozaj potešil. To sú momenty ktoré sa navždy vryjú do pamäti. A pritom to bola len obyčajná stará dobrá ľudská ochota.

Po prechode hranice po krátkom kuse cesty sme naďabili na zmenáreň kde sme s pumpárkou na divoko zamenili rumunské LEI a dotankovali. Mesto Satu Mare sme nemali v pláne prehliadky, keďže sme o ňom nič zaujímavé nevedeli. Bez problémov sme ho prešli a niekde na konci sme trafili správny smer na severo východ smer Livada a Negresti Oas. V týchto miestach sme mali v pláne prespať.