Motorkou po Rumunsku 2008 1/10

Niekedy na jeseň v roku 2007 som si po prečítaní zopár článkov na motoride o cestách niektorých chlapcov po Rumunsku povedal, že by som si to tiež rád prešiel. Ešte nájsť niekoho do partie a po nejakých nevyhnutných prípravách sa môžeme do toho pustiť. Hm,hm, lenže nájsť niekoho do partie...ľahšie sa to predstavuje ako realizuje. Jednému nevyhovoval termín, druhému to, že idem na jar do hor na divoko pod stan a ja ani neviem čo ešte. Nakoniec som nahovoril dlhoročného priateľa z Čiech Petra. Pravdu povediac ani s tým nebolo veľa roboty. Je totiž podobná dobrodružná povaha ako aj ja. Akurát nastal „menší“ problém, lebo momentálne nemal motorku v takom stave aby sme mohli vyraziť. Ale veď predsa mám ešte HQ 450. Je to síce najlepšie enduro roku 2006, ale tiež na iné použitie. Lenže čo s tým, keď vlastne iné riešenie na poslednú chvíľu ani moc nebolo.

Uvedomoval som si, že budem musieť vziať olej a filtre a robiť výmenu na Huske po ceste. Tiež som vedel, že prvé hodiny budú pre Petrov zadok trochu kruté. Na druhej strane som predpokladal, že po pár dňoch aj netrénovaný zadok si chtiac - nechtiac privykne...Obidve mašiny som pred cestou pripravil podľa najlepšieho svedomia a schopností a nakoniec všetko dobre dopadlo.

Peter prišiel deň pred odchodom a dali sme nejaké zoznamovacie km s mašinou na akej ešte predtým nesedel. Pretože nie je žiadny moto nováčik, tak si rýchlo s Huskou porozumel. Veci na cestu sme pobalili do mojich kufrov a Peter mal ešte jeden vodotesný loďák ktorý mal pripevnený za sebou. Všetko sa pomestilo, dobre držalo a hlavne nijako neobmedzovalo relatívne pohodlie a jazdu. Využili sme dátum keď bolo voľno v práci a tak odchod sme naplánovali na 1.5.2008.

1. 5. 2008 – štvrtok, 1. deň Nové Zámky - Slovenské Ďarmoty - Eger - Hortobágy

Tak dlho som sa už nevedel dočkať odchodu a naraz to tu bolo. Ráno po raňajkách a po rozlúčke s našimi doma sme vyrazili na prvé kilometre. Išli sme smerom na V. Krtíš a na hraničnom prechode v Slovenských Ďarmotách sme Husku dotankovali. Vystriedali sme si po dohode mašiny a Peter pre zmenu na mojej Afričke rozťahoval ústa dokorán od radosti...Predsa len, ochrana proti vetru, posed, vibrácie a vôbec to mal na nej lepšie. Ja som si na užšie a tvrdšie sedlo na Huske už dávno zvykol a mal som za sebou aj deň keď som na nej spravil Kokavu n./Rimavicou a späť do NZ. Alebo syn Michal / Nebio /na nej ťahal až do Slovenského raja a späť. To boli ale extrémy s ktorými som sa nechcel príliš v budúcnosti priateliť. Aj preto potom Africa.

Po ceste cez Maďarsko sme mali viacero zaujímavostí, tak sme ho len tak preletieť nechceli. A tiež sme si chceli spestriť cestu rovinami aj cez pohorie Mátra ktoré je najvyššie a považuje sa za „ Strechu Maďarska „ Cez Balassagyarmat, a Salgótarján sme prišli do Mátrafuredu. Je to kúpeľná oblasť na úpätí pohoria.

Oblasť pohoria je dlhá 40 km a široká 13 km. Mátra je chránenou krajinnou oblasťou. Najvyššími vrcholmi sú Kékes (1015 m nm) a Galya (964 m nm). V oblasti sú husté prevažne dubové lesy, vo vyšších bukové. Nájdeme tu aj rôzne skalné útvary a darí sa tu zveri. V zimnom období je pohorie vyhľadávané lyžiarmi. Mátra je pretkaná turistickými trasami. Najvyhľadávanejšie miesta v oblasti sú horské osady Galyatetö, Mátraháza a Parád. Na území chránenej oblasti rastú vzácne a cenné druhy rastlín.

V čase nášho prejazdu mali aj Maďari voľno a bolo to aj v tejto oblasti vidieť. Ako keby sa vrece roztrhlo s turistami pešími,či na bicykloch a veru aj nejaký motozraz tam bol. Všade hordy motorkárov. Zdravia sa v pohode podobne ako u nás. Cez celú Mátru sme prešli vlastne hadiacimi sa serpentínami raz hore a potom zase dole. Dali sme si krátku prestávku na občerstvenie z vlastných zásob a ťahali sme ďalej smerom do historicky zaujímavého mesta Eger.

Tak toto mesto som po prvý krát navštívil ešte ako chlapec a mladý gymnasta súťažiaci v Maďarsku v Slovenských farbách s rovesníkmi s oddielového družobného mesta Debrecen. Už vtedy sa mi veľmi páčilo. Na rozdiel od dnešného dňa sme mali vtedy kopec času si ho prejsť. Náš harmonogram to v takej miere nedovoľoval. Ale aj tak krátke zastavenie v ňom stálo za to. Tu sa tiež točil známy film Egerské hviezdy s obrannou protitureckou tematikou.

Maďarské mestečko Eger na južnom úbočí pohoria Bükk, je známe najmä svojimi termálnymi kúpeľmi a moderným wellness centrom. No málokto vie, že Eger ukrýva mnohé tajomstvá histórie, niektoré z nich dokonca treba hľadať pod zemou.... Napríklad starobylý hrad nad mestom, ktorý zažil turecké vpády a nájazdy, má pod zemou rozsiahly systém chodieb a tunelov. Okrem nich môže turista nahliadnuť aj do stredovekého väzenia a mučiarne. No oveľa príjemnejšia je iste prechádzka po vonkajších hradbách, odkiaľ je nádherný výhľad na okolie. Najväčší rozkvet mesto Eger zažilo v 15.storočí za vlády kráľa Matyáša. Neskôr tam vládli Turci, po ktorých zostali v meste a v okolí nezmazateľné stopy dodnes. Jednou z nich je minaret, ktorý je dokonca najväčší v strednej Európe.

Okrem neho tureckí vezíri postavili ešte niečo – vlastné kúpele priamo na termálnom prameni. Tie sú dnes údajne zrekonštruované, prebudované a zmodernizované.

Atmosféru Egeru dotvárajú typické reštaurácie s pravými maďarskými špecialitami a najlepším červeným vínom, ktoré sa dorába priamo v tejto oblasti. Škoda, že sme na toto pekné mesto nemali viac času.

V pomerne hustej premávke sa nám v centre mesta podarilo bez problémov dotankovať Husku a ideme ďalej smer Hortobágske stepy. Avšak ešte predtým kúsok pred mestom Tiszafured prechádzame známu Maďarskú rieku Tiszu. Ešte sa s ňou neskôr stretneme, keď ju budeme istý úsek v Rumunsku kopírovať v smere našej jazdy do Maramurešu kde je hraničnou riekou.