Mojich prvých 2000... (aneb dve kolesá aj na snehu)

Prvý deň na motorke pri priehrade zo Žiliny do Mojša

Príbeh začína v októbri, keď sa kolega a super kamoš v jednej osobe rozhodol predať svoju mašinku – Suzuki Bandit. Táto čierna kráska mi hneď učarovala. Už som sa na nej párkrát viezol ako ľadvinka a vedel som, že aj na svoj vek je vo vynikajúcom stave. Po vybavení potrebných vecí – úver, prihláška do posledného tohtoročného kurzu autoškoly a podobne, som sa stal šťastným majiteľom a splnil som si svoj sen. Musím podotknúť, že som takto pomohol aj kamarátovi, ktorý si hneď na to kúpil nádherný supersport.

Hneď prvý víkend ma kamoš vytiahol prevetrať motorku. On už na svojej Honde CBR 1000RR a ja na Banditke. Prvé metre boli neisté, však som nemal odjazdené nič, ale popri priehrade som si veľmi rýchlo zvykol na hmotnosť a radenie a už sa jazdilo. V ten deň som na mojej starej dáme vytiahol cez 150km/h a bolo mi jasné, že sa jedná o moju novú lásku. Moja prvá jazda sa skončila blízko Žiliny v pizzerii (lepšie ukončenie ani nemohlo byť).

Prejazd z Višňového do Turia – skoro ma zrazilo auto keď som to fotil.

Nasledujúci týždeň bol proste fajn. Vždy keď sa dalo na motorke a spoznávanie jej a okolia Žiliny. O pár dní nato som sa vybral smer Chrenovec pri Prievidzi. Jazda bola super, výhľad, ako je vidno aj z foto, z Fačkovského sedla proste úžasný. V ten deň ďalších 150 kilometrov a môj splnený sen sa pomaly menil na rozprávku.

Fačkovské sedlo – proste nádhera...

Bohužial sa mi podarilo medzičasom položiť motorku pri rozbehu, keď som moc pridal plyn a studené zadné koleso prešmyklo a ja som skončil pod motorkou. Prvé škody na motorke (oškretý predný blatník a hlavne prasklina na bočnom plaste), ktoré ma doteraz mrzia viac ako výron členka sa trochu podpísali na mojej sebadôvere, ale len do chvíle kým som znova nasadol na svojho tátoša.

Nasledovali výlety po okolí. Ako napr. do Trenčína, kde som sa ocitol dokonca 2x, Stará Bystrica a orloj a hneď aj Nová Bystrica a vodná nádrž, ako aj výlet do Liptovského Mikuláša za kamkou Mimkou a moja (plánovane posledná jazda) do Terchovej, Zázrivej, Kraľovian a cez Martin, Turčianske Teplice, Nitrianske Pravno a Rajec späť do Žiliny. Ľutujem, že som vtedy nestihol vyraziť o hodinu skôr, inak by som išiel z Turčianskych Teplíc cez Šturec do Banskej Bystrice a odtiaľ cez Žiar nad Hronom, Handlovú a Prievidzu domov. Nevadí, mám aspoň námet na ďalšiu sezónu kade sa pôjdem rozjazdiť keď sa oteplí aspoň na 10 stupňov. Na druhú stranu som aj celkom rád, lebo počas mojej fajčiarskej pri ceste cez Fačkovské sedlo som sa zakecal s jedným z majiteľov chaty čo je na sedle a keď som zistil, že je nula stupňov a stromy o 50 metrov vyššie od sedla sú zasnežené nebolo mi všetko jedno.

Po tejto jazde som moju lásku odparkoval do garáže s tým, že sa uvidíme pri vyberaní baterky a dôkladnej očiste wapkou a potom až v roku 2010. Čo čert nechcel, dnes ráno pri pohľade vonku a zistení, že je tam nádherne slnečno mi takpovediac preplo a aj napriek päťstupňovému mrazu som si povedal dnes sa ide fotiť. Pôvodný plán bol hlavne dostať sa na Fačkovské sedlo a do Čičmian. Bohužiaľ vzhľadom na stav hlavných a hlavne vedľajších ciest som sa dostal len do Rajeckých Teplíc, ale aj to stálo za to.

Toto bolo fakt príliš, ale nakoniec sme to zvládli.

Hlavne 10-percentné stúpanie pokryté súvislou vrstvou snehu a ľadu od Stránskeho smerom do Teplíc bolo zaujímavé. Na prvý pokus ma nenapadlo sa nejako extra rozbehnúť a v polke kopca som sa musel otočiť lebo zadné koleso začalo prešmykovať. Cesta dole bola oveľa nebezpečnejšia ako cesta hore, ale zvládol som to. S rešpektom, ktorý sa však nechytal na moje silné odhodlanie som trochu nabral rýchlosť a hop bol som hore. No hore ako hore, zostal som visieť 10m pred vrcholom kde už bolo len mierne stúpanie ale aj tak mi tých 10 metrov trvalo možno aj 10 minút. Zadné neustále prešmykovalo a neraz sa stalo, že som sa aj pohol o 20-30cm dopredu ale pak ma šmyklo o ďalších 30-40cm späť. Po vypätí všetkých svojich síl a ponamáhaní mojej šesťstovečky som sa vyštveral na vrchol. Ten pohľad po okolí stál naozaj za to, tak som trocha začal šibrinkovať aj s foťákom na mobile. Ako statív poslúžili rukavice a šup – fotka pri motorke. Druhá strana sa síce na strmosť tej od Stránskeho nechytala, no bola rovnako zasnežená a zmrznutá. A tak sa aj stalo, že moja banditka skončila na snehu(a mojej nohe). Zaujímavé bolo dvihnúť tých 220 kíl zo zeme – ešte sa teraz smejem ako som sa trápil a nakoniec s vypätím všetkých síl dvihol motorku. Nasledovala cesta do Rajeckých Teplíc na čaj a potom domov do garáže.

Proste nádhera.

pekná momentka z Poluvsia

Rybník v Rajeckých Tepliciach.

Tohtoročná posledná jazda a aj tie predtým stáli za to. Teším sa na február a prvé suché cesty keď prebrázdim Slovensko a blízke okolie a k tým 2000 kilometrom možno pridám nulu na konci...