Slnečné Dolomity

Za sebou mám už nejaké výlety po Chorvátsku, Čechách, Rumunsku no poriadne v Alpách na moto som ešte nebol a tak som považoval za povinnosť sa tam konečne ísť pozrieť.

Termín odchodu som si zvolil v piatok, vyrážal som od Trnavy niečo pred ôsmou ráno s tým, že som mal v pláne v ten istý deň večer zložiť kosti v kempe v dedine Canazei, ktorá je umiestnená v srdci Dolomitov. Cesta ubiehala rezko, krásne slnečné počasie lákalo na ľahké nedodržiavanie povolenej rýchlosti, no keď som začiatok Rakúska na dĺžke cca 80 km videl asi päť policajných hliadok, z ktorých niektoré merali rýchlosť, radšej som začal prekračovať povolenú rýchlosť len veľmi zľahka.

Jazda cez Rakúsko bola bezproblémová, trasu som si zvolil cez Kittsee – Eisenstadt – Leoben – Liezen – Zell am See. Potom nasledoval horský prechod cez pohorie Hohe Tauern, pozrel som si Grossglockner, počasie prialo a tak sa ukázal aj najvyšší vrchol Rakúska v plnej kráse, trošku som oddýchol, niečo nafotil a pokračoval ďalej.

Prechod cez mesto Lienz mi už ale začal naznačovať, že môj cieľový rezort sa nezadržateľne blíži a Dolomity sa začali ukazovať vo svojej plnej slnečnej kráse. Do kempu Marmolada som dorazil niečo pred deviatou večer, rozložil stan, hodil sprchu, niečo uvaril a šiel spať s nedočkavým pocitom čo ma zajtra čaká...

Ráno som sa prebudil do slnečného rána, naraňajkoval a len tak naľahko som vyrazil do vskutku nádherných dolomiťáckych passov. Ako prvý som volil passo Sella, ktorý je známy ostrými vracákmi, až vás začne mraziť po chrbte, keď tade prechádzate hlavne prvý krát v živote. Z tohto passu sa nám ponúka jedinečný výhľad na okolitú panorámu a ak nám počasie praje tak vidíme i zaladnený vrchol Marmolady 3348 m.n.m..

Výhľad na Marmoladu

Výhľady z tohto passu som si zopakoval niekoľko krát počas môjho výletu a bolo to úchvatné. No najkrajšie sa objavovali pri západe slnka okolo ôsmej večer, kedy na passe už takmer vôbec neboli ľudia a ja v nemom úžase som dlho pozoroval tento nekonečný prírodný kolobeh.

Skalné Oko

Počas celých dvoch dňoch jazdenia v Dolomitoch som prejazdil všetky známe i menej známe passy, no ak by som si mal vybrať tri, ktoré ma najviac zaujali boli by to passo Sella, Gardena a Giau. Všetky ktoré som prešiel boli krásne, na každom sedle som vždy zastavil, niečo pofotil a išiel ďalej. Za jeden deň som stihol najazdiť niečo cez 250 km s úsmevom na tvári. K výjazdovej pohode prispievalo i to, že takmer kedykoľvek som si mohol zastaviť, trebárs kvôli fotke alebo len tak, nechať na moto všetky veci a len tak naľahko si odbehnúť na neďaleký kopec, keď som sa večer vracal do ,,základne“ tak plexi na prilbe som mal úplne čisté, ani s jednou prilepenou muškou...., celý výjazd som proste pociťoval takú dokonalú výjazdovú pohodu.

Takýmto štýlom som si v Dolomitoch užíval jazdenia plné dva dni a bola to jednoducho čistá paráda, ktorú nezažíva bežný slovenský motorkár každý víkend. Po celý výjazd mi počasie moc prialo (ani raz nezapršalo). Teploty cez deň boli i cez 25ºC, proste až moc teplo.

Keď som bol vylezený v jednom passe ( 2236 m.n.m.) o ôsmej večer, tak teplomer ukazoval krásnych 16ºC.

V pondelok ráno sa nezadržateľne priblížil čas odjazdu, pobalil som stan, všetky veci som hodil na moto, rozlúčil sa so susedom a zamieril k rodnej hrude. Cestou späť som si samozrejme ešte dal najobľúbenejšie passy, v rámci spestrenia výletu som sa ešte lanovkou vyviezol na jeden z mnohých kopcov, dal obed a niečo pred druhou poobede som už nadobro opúšťal krásne Dolomity. Jasne, že som ešte nešiel najkratšou cestou domov, ale do itineráru som hodil ešte jeden pass na pomedzí Taliansko/Rakúskych hraníc.

Natankoval plnú a hor sa smerom na diaľnicu Villach smer rodná vieska. Domov som dorazil niečo pred pol nocou, trošku unavený (ten deň som najazdil 880 km), ale veľmi šťastný že sa vydaril tento krásny výjazd. Vďaka mojej skvelej mašine som si Dolomity užil plnými dúškami a opäť sa mi potvrdil aký vynikajúci kompromis v sebe skrýva táto výnimočná motorka.

Celkový štvordňový výjazd do Dolomít hodnotím vysoko pozitívne a tak vy čo ešte stále premýšľate či sa tam vydať, tak odkazujem že určite, je to nádhera!

Celkový výlet ma vyšiel na cca 250€, nabehal som celkových 2200 km a k celkovému jazdeckému komfortu prispela i spotreba, ktorá mi vyšla za celý výlet na 4,2 l/100km.