Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 7454 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29961
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17695)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12266)
Hodnotenie: (17 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (20)  [Verzia pre tlač] Tlač

Môj moto príbeh. Od ľadvinky k Aprilii Pegaso

 Zdieľať

Pridané: 03.12.2010 Autor: alle
Čitatelia: 10741 [Vaše stroje - Moja motorka]

Tak ako to vlastne celé začalo. Ja a motorky cez ľadvinku až k Aprilii Pegaso.

Popravde k motorkám som nikdy blízko nemal. Žijem v meste, bol som síce vychovávaný skôr na dedine, kde som trávil dosť veľa času, lebo mesto mi nikdy nevoňalo ale k motorkám som sa nejako nedostal. Garáž nemáme čiže ani to nebolo kde dať a doma o tom nikto nechcel ani počuť. Ale všetko sa začalo postupom času meniť, keď "zelený", čiže aj môj otec, ktorý je už momentálne na dôchodku, dostali motorky, konkrétne ide o Hondu Deaville.

 Honda Deaville
Honda Deaville

A takto mal otec k motorkám čoraz bližšie až nakoniec na jar, keď v Poprade otvorili Hondu, si kúpil Transalpa. Chcel som sa povoziť aj ja tak mi zohnal prilbu a už sme jazdili spolu. Ja ako ľadvinka :) A aj keď som bol len ľadvinkou motorky sa mi začali páčiť čoraz viac a viac. K motorkárom som mal väčší rešpekt a reči ako "šialený motorkár" alebo dobrovoľný darca orgánov som už nechcel ani počuť. Samozrejme byť ľadvinkou ma už nebavilo a chcel som motorku aj ja. Keďže v októbri bolo už dávno po sezóne tak som čakal aj "zimné ceny". Tak sme hľadali nejakú moto. Na inzerátoch sa mi celkom zapáčila jedna KLE 500. Dvojbuch síce starší ale na foto vyzerala celkom ok tak sme sa išli na ňu pozrieť do Kežmarku aj s mechanikom (Diki Miško). Noo a tu platilo pravidlo na fotke nebo a dudy ale v reále na tom moto bola dosť biedne. Išla len na jeden valec, zastriekaný motor, teleskopy vytečené proste hrôza. Hľadáme ďalej a potom si otec spomenul na jedného kamaráta vo Svite. Predáva jazdenky a tak sme sa tam išli pozrieť a keď som tam vošiel, okamžite mi padol do oka pegasík, ktorý stál hneď pri vchode. Rotax, karbáč, 2001 na číslach, paráda. Tak asi o týždeň nato sa tato obliekol. Zaviezol som ho do predajne. Chlapci v servise v nej zatiaľ vymenili olej a filter na počkanie. Tato nasadol a hurá ku rodinke do drevenice.

 Pegasík pred drevenicou tesne po prevoze
Pegasík pred drevenicou tesne po prevoze

Takže motorku už mám. Teraz sa už len naučiť jazdiť. Tréner bol samozrejme otec, no priznám sa začínal som dosť s neistotou a strachom. Akonáhle som už trocha prekonával ten strach a mal nohy stále na stupačkách už som mal len úsmev na tvári. Iba som jazdil a jazdil, a potom z nej nie a nie zosadnúť. Na ďalší deň sme si spravili výlet na Vernár. Bola zima jak hovädo ale ako tréning ideálne. Len keď sme išli stále čoraz vyššie a videl som tú mokro-lesklú cestu a sneh pri ceste... Druhý deň na motorke a hneď toto. No išli sme opatrne. Výlet bol super a vďaka bohu sa nič nestalo a po ceste sme aj zakývali pár kolegom čo išli okolo.

 foto bývala pila vydrník
foto bývala pila vydrník

V piatok po škole už celý nedočkavý zase sadám na pegasíka, že si ho idem vyskúšať aj v teréne. Tak som sa vybral na bývalú pílu vo Vydrníku. Trošku sa s ňou viac zoznámiť. No až na tom blate a pilinách som si uvedomil jej kilečká, ale ináč poslúchala a ani raz mi neľahla na zem. I keď priznám sa pár krát nechýbalo veľa...

 Príprava na cestu do úlože
Príprava na cestu do úlože

Na tento výlet som sa tešil. Počasie bolo úplne ideálne. V Levoči na Shellke sme natankovali a hurá na Úložu. Škoda, že som nespravil zopár fotiek ale bolo tam neskutočne krásne. Všetko v jesenných farbách, žiadne plechovice, len naše mašinky, tiene a my. Bola to úžasná bodka za týmto rokom a už sa teším na ďalšiu sezónu. Joj nech už je Jar. Tak toto bol môj menší moto-príbeh dúfam že sa páčil.

Pridané: 03.12.2010 Autor: alle Zdieľať

Technické parametre z Moto DB:

Aprilia Pegaso 650 2001:

Foto:
Aprilia Pegaso 650 2001
Všeobecné informácie:
Výrobca:Aprilia
Model:Pegaso 650
Rok:2001
Kategória:Enduro
Motor:
Typ motora:jednovalec (4T)
Objem:651.8 ccm
Kompresný pomer:9.1:1
Vŕtanie x Zdvih:100.0 x 83.0 mm
Palivový system:karburátor(y)
Chladenie:kvapalinou
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:manuálna 5-stupňová
Zdvih vpredu:180 mm
Zdvih vzadu:165 mm
Brzdy vpredu:jednokotúčová
Priemer bŕzd vpredu:300 mm
Pneu vpredu:100/90-19
Brzdy vzadu:jednokotúčová
Priemer bŕzd vzadu:220 mm
Pneu vzadu:130/80-17
Hmotnosť / Rozmery:
Suchá hmotnosť:161 kg
Výška sedla:845 mm
Šírka:880 mm
Svetlá výška:250 mm
Objem nádrže:22 l
Hodnotenie: (17 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (20)  [Verzia pre tlač] Tlač
aci-03-main

Moto Guzzi

Aprilia-side-03-2025

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »