Yamaha YBR 250

Skúsim svojou troškou prispieť pre tých, ktorí sa chcú o tomto stroji dozvedieť aj niečo viac, najmä subjektívny pohľad majiteľa je mnoho krát lepší ako "strojovo", ale profesionálne napísané review v časopisoch.

Moje motorkárske začiatky sú štandardné ako sa na slováka patrí - v 15 rokoch, za v lete ťažko zarobené koruny, som kúpil Simson, na ktorom som behal po okolí skoro do 18. Sem tam mi kamarát požičal jeho Jawu 350 a to vám poviem, že vtedy to pre mňa bola riadna udalosť, silná, ťažká mašina, čo poriadne hučala a dymila, cítil som sa na nej ako kráľ ciest. Po skončení strednej školy som Simsona predal a kamarát Jawu tiež, takže mi ostávalo prepotené MHD a raz za čas plechovka požičaná od rodičov. Keď niekto raz sedel za riadidlami motorky (aj keď simsona alebo jawy), nikdy ho to tak úplne neopustí. To bol aj môj prípad.

Nad motorkou som rozmýšľal od svojej prvej normálnej výplaty v normálnom zamestnaní, ale keďže som býval v BA a nemal kde parkovať, tak pri tom rozmýšľaní aj ostalo celý ďalší rok. Aspoň som to poriadne premyslel. Keďže peňazí nie je nikdy dosť a chcel som sa spratať do sumy cca 3-4 tisíc Eur, možnosti boli - niečo staršie a silné, alebo niečo nové a slabšie. Pravdupovediac to prvé som ani nebral ako možnosť, 100 koňová mašina, 100 tisíc kilometrov, 100mm vôľa v riadení, veľmi ma to nelákalo, mať takú prvú moto. Z menších strojov nakoniec vyhrala Yamaha YBR250, Honda CBF250 v 2007 roku mala stále karburátory, malá ninja sa mi nepáčila, na jogurty ja nie som stavaný. Nad 125ccm som ani nerozmýšľal. Chcel som pôvodne novú, ale našiel som na stránke bratislavského predajcu Yamahy takmer novú, polročnú, s 5000km najazdenými, a o 30% lacnejšiu oproti novej. Ráno sme sa dohodli, večer som ju mal doma, vysmiaty ako lečo.

V deň kúpy

Dizajn a tak podobne

YBR250 je klasický naháč s okrúhlym svetlom vpredu, okrúhlymi ručičkovými budíkmi, žiadne dizajnérske eskapády sa nekonajú. Tak to mne aj vyhovuje, tak sa mi to páči. Ak budem kupovať niekedy ďalšiu moto, tiež to musí byť naháč klasických tvarov. Motorka na svoju kubatúru ani veľmi nevyzerá, keď k nej človek príde, vyzerá naozaj plnohodnotne, čo asi spôsobuje veľká 19l nádrž s plastovými náznakmi kapotáže po bokoch. Línie podsedadlového plastu pekne hrajú s líniami kapotáže na nádrži a líniami na tlmiči a ako celok vyzerá naozaj veľmi dobre. Teda aspoň podľa mňa. Trochu lacnejšie prevedenie vidno pri bližšej obhliadke, napríklad medzera medzi nádržou a trojuholníkovým plastom za motorom je asi 5mm. Ale to je len tak na okraj, aby som mal aj nejaké negatíva, možno to tak má byť.

Yamaha YBR250

Do priestoru pod sedadlo sa sprace tak akurát sada náradia od výroby, motolekárnička a jedna handra, ktorou čistím sklo na prilbe, alebo svetlo. Na motorke sa sedí celkom dobre, teda pokiaľ nie ste basketbalista, posed je uvoľnený a fajn, pohodlný. Horšie je to už so sedadlom, neviem, či je molitan k***a drahý, alebo čo, ale na sedadle ho teda veľa nie je. Síce je pravda, že riť si zvykne, ale to zvykanie je bolestivé. Keď robím dlhšie cesty, tak dobré je dať si každých cca 100km pauzu, to pomáha. Zatiaľ najviac som na nej za deň spravil cca 450km a prežil som to, s pauzami sa dá.

Yamaha YBR250

Budíky vyzerajú tak troška lacnejšie, plastovo, ale úlohu plnia fajn, sú čitateľné, prehľadné a najmä ručičkové, čo je pre mňa najpodstatnejšia vlastnosť. Veľmi fajn je malý displejček pod budíkmi, zobrazuje stav paliva, celkové kilometre, hodiny a má dve denné počítadlá kilometrov.

Budíky

Motor a veci okolo toho

Motor je 250ccm štvortakt, jednovalec, dvojventil, s priamym vstrekovaním paliva. Motor štartuje úplne bezproblémovo v zime, v lete, v daždi, v suchu, stačí ťuknúť do štartéra. Po zime stačí ťuknúť a podržat asi 2 sekundy. V 250ccm kategórii je však najslabší oproti konkurencii: Honda VTR250 má 23kW, malá ninja asi tiež tak a tento má iba 15.5kW. Možno tým pádom bude mať väčšiu životnosť? Ak to soudruzi z Brazílie nepoplietli niekde, tak možno aj hej, uvidíme. Áno, YBR250 sa vyrába v Brazílii, aj keď je to Yamaha.

Čo sa týka sily motora, tak mne to vyhovuje, 99% času jazdím sám a nikam sa neponáhľam. Cestovná rýchlosť je okolo 100-110kmh, keď chcem ísť viac, mám pocit, že už ju začínam trápiť. Dokonca čím ďalej, tým jazdím pomalšie, asi starnem. Pri dlhšej ceste je aj tých 110kmh veľa, lebo mám pocit, že mi vietor vyvalí hlavu z pántu. Navyše, väčšinu času trávim aj tak v meste, prípadne na okolí, na čo sa hodí mašinka ideálne. Zrýchľuje omnoho lepšie než plechovky a je obratná a ľahko ovládateľná. So spotrebou som sa nikdy nedostal nad 3.5l/100km, takže s tou 19l nádržou je to skoro turistická motorka. Dojazd by mohol byť niekde okolo 600km, rezerva začína blikať pri zostávajúcich piatich litroch paliva.

Prevodovka je 5-stupňová, radí presne, aj keď dosť hlučne. Ale vraj Yamahy radia hlučne, tak asi to tak má byť. Podľa môjho amatérskeho názoru by mohla byť päťka trošku dlhšia, aby bola cestovná rýchlosť okolo tých 120-130kmh pri 6000 otáčkach. Takto je pri 6000 ot. rýchlosť asi 105kmh, čiže na diaľnici väčšinou iba zavadziam. A možno by to pri dlhšej päťke už nevládalo. Nevadí, to nie je moto na diaľnice. Nikto si predsa nekúpi dvestopade aby na tom jazdil ako šarkan, na to sú iné stroje. Toto je pohodová motorka, ktorá odpustí veľa amatérskych kiksov (napr. raz som sa nejak debilne natiahol za prednou brzdou a nechtiac som pridal, na 600ccm by som sa asi vyváľal, tu ma to iba upozornilo), ale zároveň akurát silná na to, aby nebola nudná.

Yamaha YBR250

Záver

Som s ňou spokojný, spĺňa na 100% to, na čo bola kúpená - z väčšej časti úžitková moto na jazdu po meste, z menšej časti moto na zábavu. A navyše je aj pekná. Veľa krát mi motorkárske srdce vraví - "kúp niečo väčšie", ale rozum to vždy zmetie zo stola - nie je prečo kupovať niečo väčšie, nič mi tu nechýba, všetko funguje ako má. Možno neskôr kúpim nejakého cruisra, ten sa hodí k mojej povahe na cestách - nikam sa neponáhľať a užiť si jazdu.