Práve pre toto žijem

Otváram dvere garáže ale veľmi potichu aby som nezobudil spiacu princeznú. Podídem k nej bližšie a niekoľko minút pozerám ako spinká a aká je pri tom nevinná, ale vo svojich vnútornostiach je to 98 koníková beštia. Snažím sa o prvý dotyk ale neviem na akom mieste. Končekami prstov prechádzam od nádrže cez sedadlo až po zadné svetlo. Manželka otvorí oči a nádejne dúfa, že ju vyberiem z postele.

Pichám kľúčik do zapaľovania a odomknem jej krk. Pevne ju chytím za ruky a vyberám ju von z garáže aby uzrela svetlo sveta. Kľúčik dám do štartovacej polohy. Manželka si ešte nieje istá či prejde brány domu. Jemným tlakom stláčam tlačítko pre naštartovanie. Chytá na druhé pretočenie motora a ešte má kolísavý voľnobeh taký neistý. Tak ju nechám nech si pradie a trochu sa zohreje. Ja sa stratím vo dverách domu a pobudnem tam tak 10 minút. Otváram dvere voľnobeh ustálený a už sa pohla aj ručička čo meria teplotu. Manželka už tuší, že to nebude len jazda po uličke.

Sadám na ňu a troška klesne akoby chcela aby som sa cítil pohodlne a lepšie dočiahol na zem. Dávam stojan na miesto, ktoré mu patrí. Stláčam spojku a radím jednotku. Reťaz sa napne a je pripravená preniesť všetok výkon na zadné koleso. Púšťam spojku a pomaly sa rozbehneme smerom ku bráne. Zas musím dať dole stojan aby som zavrel bránu a dúfam, že ho budem dávať zas dole až po 250 kilometroch na tomto istom mieste. Rozbehneme sa na 50 km/h lebo vieme, že v meste sa viacej neoplatí chodiť a to preto lebo chceme aby nám to dlho vydržalo. Míňame tabuľu s názvom dediny a doprajeme si 100km/h. Samozrejme len v malých otáčkach lebo obidvaja vieme, že je ešte studená. Z diaľky sa na nás usmieva ďalšia tabuľa tak púšťam plyn a preradím na 4 stupeň a zas 50 km/h.

Pozriem na počítadlo kilometrov a klesne mi úsmev lebo viem, že v nádrži sa tej zázračnej tekutiny moc nenachádza. Manželka sama vyhodí smerovku na pumpu. Otvorím viečko nádrže chytám pištoľ a strkám ho do hrdla. Manželka sa teší, že sa jej nádrž plní ale ja nie som moc nadšený lebo sa vyprázdňuje moja peňaženka. Ale čo nespravím pre svoju lásku. Prichádzame na križovatku za mestom a tu sa až rozhodne kam chceme ísť. Ja si nie som istý kam chcem ísť ale manželka sa jemne nakloní na pravú stranu smerom na Nitru tak dávam smerovku doprava. Už asi aj viem kadiaľ pôjdeme pod Bielou Horou smerom na Topoľčany. Možno sa zastavíme u kamaráta v Bánovciach nad Bebravou. A tak sa aj stalo. Kamarát my ukázal Bánovce.

Prichádzam k manželke a vidím jej v očiach smútok. Čo sa deje. Snažím sa nájsť čo ju trápi. Pozriem na zadnú pneumatiku a viac je zodraný stred ako kraje pneumatiky. Už viem kde je problém. Oblečiem sa a plesknem ju po pneumatike ako ženu po zadku. Moja trasa vedie na Skýcov. Cesta kľukatá ako opitý had a to sa nám páči. Pravotočivá, prehadzujem do dvojky, vyjdem zo zákruty, rovinka, hádžem trojku a zas ľavotočivá, zase podraďujem do dvojky a takto radím celý kopec ako kamionista.

Keď už sme tu chcelo by to nejakú fotku. Niekde v strede kopca je po pravej strane nejaká plocha kde je cesta do lesa a pár stromov na zemi s výhľadom na kopce. Tu si spravíme fotku, ktorú si neskôr nechám zarámovať a dám si ju nočný stolík. Po ceste domov ešte stretáme jej kamarátky a to Yamahu, Kawasaki a Suzuki ale aj sesternicu Hondu CBR a na koniec jej sestru CB 600vku.

Tak zastavíme pri krajnici a sestry debatujú o ženských veciach a my muži zas o tých svojich. Po príchode domov ju nechávam vychladnúť a ukladám do postieľky alias garáže, poklepem ju po nádrži a tím jej dám najavo, že jej ďakujem za jazdu a že ma zase raz nesklamala. Prikryjem ju duchienkou alias plachtov aby sa vyspinkala na ďalšiu jazdu.

One body, one soul