Nový šat pre Zuzanu (Suzuki GS 550 L 1980)

Vlastne v globále mi to nepriamo hralo do karát, túžba prerábať a stavať – dávať nový šat na motocykle vo mne vrela už od mladosti, kedy sme s chalanmi túžili postaviť si stroje podobné zahraničným motorkám. Mali sme šestnásť, socialistický svet nám prial, ale na nešťastie iba fichtle, simsony, mustangy a samozrejme babety. Objavila sa tam aj jedna Yamaha, ale pravdu povediac to nebol ten najrýchlejší stroj spomedzi našej plejády, no bol to dobrý lepič na baby. Vtedy sme si vraveli, že každý bude mať takú motorku a bude frajer s riflami od uja TUZEXA. Svojím pohľadom sme aj boli. Krásne časy. Ale trochu som uletel od pointy tohto článku.

Takže ako som spomenul , minuloročný motovýlet ma dotlačil dať mojej Zuzane nový face. Babičku som kupoval od týpka zo stredu našej krásnej krajiny a pravdu povediac to bola nepodarená prestavba. Ale zaujala ma. Asi tým, že som kypel túžbou mať motocykel, ktorý vyzerá trochu čoprovsky, trochu caferejsrovsky a v strede rámu mu bije radový štvorvalec. Nie moc drahý, lebo aj tak chytím karbošku a CO- čku a kde čo upravím. Všetky atribúty tento stroj spĺňal a tak prečo ho nekúpiť. S výfukmi ako na traku smerujúcimi do nebies, bez predného blatníka a brzdy, s úbohým svetlom, so zadným blatníkom neplniacim si svoju funkciu a predkopmi, ktoré len tak-tak vydržali cestu domov, vlastne asi by ju nevydržali lebo....

Prvá otázka, ktorú som chlapovi položil bola „a čo policajti a STK“. Ubezpečil ma, že všetko OK a tak som začal trochu závidieť benevolentnosť policajtov v danom regióne. Hneď som vytriezvel, keď mi naparili pokutu v trnavskom okrese, asi 2 hodiny po kúpe tohto stroja. Uhrali sme to aj s Robom na 60 € s tým, že už to na cestu v takomto stave nepôjde a ani nešlo.

Doma som zistil, že pravá stupačka je ulomená a jedna nie moc silná rana polkilovým kladivom spôsobila váľanie sa stupačky po zemi dielne. Od Zelenča si až domov fešanda odkrútila cestu na luxusnom prívesnom vozíku a hneď na druhý deň skončila na stojane v pivnici. Karboška pracovala, CO-čka zvárala a ako tak som dal dohromady stroj na ktorom sa dalo vybehnúť na cestu.

Prvá fáza spočívala v namontovaní zadného blatníka, odstránenia výfukov, úprava zvodov, namontovanie smeroviek, zmena predného svetla, namontovanie nových stupačiek. Je vidieť tá zničená predná vidla a koleso bez brzdy a blatníka.

V podstate ma to skoro nič nestálo, využíval som všetko čo som našiel v pivnici a jedine predná vidla sa musela kúpiť lebo predošlý majiteľ zbrúsil úchyty na brzdové strmene a tak iná šanca nebola. Tú som zohnal z Blavy spolu s motorom z bandita a kopou ďalších vecí len za 150 €. V tom čase som kúpil ešte aj suzuki GS 650 G z Košíc za ďalších 160 € a už ma žena začala vysťahovávať z domu. Táto motorka mi moc nepomohla s náhradnými dielmi, lebo to je kardánová verzia a tým pádom úplne iná koncepcia stroja. To som zistil až prišla domov.

Otázka prečo som si to nepozrel predom je na mieste, ale pri hľadaní katany som narazil na suzuki katana 550, to je verzia reťazová a tak som myslel, že 650 je to isté, ale iný objem. Omyl, no nevadí. Aj tak materiálu bolo dosť a tak vyšiel prvý prototyp mojej predstavy dokonalej motorky. Z časového horizontu som začal s kúpou v novembri 2011 a ten prvý prototyp vyšiel na skúšobnú jazdu až na jar 2012. To ma tlačil čas, veď treba jazdiť a aj duševne som sa rozhodol, že v lete sa ďalším prestavbám nebudem venovať .

Plánovali sme cestu do Chorvátska, bola pojazdná a schopná prejsť STK-čkou. Možno keby sa neudiala tá nešťastná kolízia v Croatii, Zuza by vyzerala tak ako vyšla z pivnice ešte teraz. Tá možnosť je malá, ale pripúšťam ju. Lenže z Chorvátska sme prišli obaja dokatovaní a tak sa uskutočnila prestavba č. 2 a tá sa niesla v duchu vyrovnávania rámu, opravy motora, striekania všetkých dielov a opäť brúsenia a CO- čkovania.

Dilemou bola farba rámu. Tu mi pomohla žienka - magdalienka. Kolegovia stavači a reštaurátori a tí ktorí majú v danom momente dizajnérske okno, obráťte sa na svoje polovičky, vidia to inak ako my a veľmi často správne. Táto kombinácia farieb sa mi s prvoti vôbec nepozdávala, ale pozrel som sa na to po zložení a výsledok nechám na Vaše posúdenie.

Osobne mám ten stroj rád vyžaruje z neho sila aj keď maximálka je okolo 150 km/h. Papierová je 196 ale dosiahnutie tohto parametru by obnášalo nasadenie iných zvodov, pretryskovanie, generálku motora, úpravu hlavy, lapovanie ventilov, úpravu amerického airboxu, zmena celého reťazového kitu, tým nastavenie podtlakov a pravdu povediac zatiaľ o tom neuvažujem. Ani sa nejedná o náklady na dané opravy, ako o význam zvyšovania rýchlosti a výkonu. Som v štádiu spomaľovania a to platí aj o rýchlosti, čo potvrdzuje aj moja polovica niekde inde a za iných okolností.

Čiže prvoradá je funkčnosť. Zatiaľ si pradie a vrčí, niekedy reve inokedy nie. Žerie spriemerovaných 4,2 l. Záleží či jej potiahnem plynové lanko alebo nie. Ďalšie investície smerujú do Košickej katany s ktorou vás zoznámim v inom článku, pri inej príležitosti. Svoje pocity k Zuzke som vyjadril aj bočnými lepkami. Na pravo je mustang - kôň, ktorý je nenáročný, zdolal prérie divokého západu, prispôsobil sa a slúžil. Na ľavej strane je kvet – dokonalosť. Prednú vidlu zdobí ženský anjel – niečo čo ma má držať na ceste v svojej stope a v jednom sedle. Trocha melanchólie nezaškodí.

K tomu americkému boxu. Bola to odozva na lenivosť motora, ktorý nechcel zo seba dať viac ako 125 km/h a pri danej rýchlosti už kašľal ako by mu dochádzal benzín. Opäť ďakujem susedovi Petrovi, ktorý sa na to pozrel z iného uhla ako ja, lebo ja som riešil benzín a on to vyriešil vzduchom. Sranda. Takže som vyhodil hlúpe športové šišky a podomácky urobený airbox a hodil sa na ebay a za pár týždňov sa mi dokotúľal americký origoš airbox plný myšacieho pelechu a hovien. Toto je realita a ani trochu si nevymýšľam. Vážne mi to takto poslali z perfektnej AMERIKY. Priamo z USA. Za 100 € to aspoň mohli vysypať. Ale o svojej inteligencii ma už dávno presvedčili. Takže nič nové.

A práve tento box zvýšil rýchlosť motocykla o takmer 25 km/h. Možno mnohí so mnou nebudete súhlasiť, ale nič som nezmenil len namontoval originál airbox a výsledok je tu. Pozitívum tohto stroja je aj to, že je dorobený presne na mňa. Výška stupačiek, pohodlné uhlovanie dolných končatín, vzpriamený posed. Veľmi ma mrzí to, že veľmi často sa takéto zásahy pokladajú za zásah do konštrukcie vozidla a je to spojené s problémom udeľovania STK–čok. Aj keď ja som s tým problém nemal. Ale iný áno.

Na záver chcem dodať, že nie som a nikdy sa nebudem pokladať za perfektného staviteľa, veľa toho nie je puntičkársky dotiahnuté. Prečo, neviem. Možno by sa mi to tak nepáčilo. Ale bez problémov píšte aj kritiku. Pre mňa to bude ďalšia inšpirácia. A o čom som tu vlastne písal? Toto je moja Zuzana – SUZUKI GS75X, narodená roku pána 1983, má za sebou veľa prestavieb a zásahov. Na Slovensko bola dovezená v roku 2005 s prihlásenými 37 000-ami kilometrami na tachometri, ktorý asi už neexistuje a s najväčšou pravdepodobnosťou to bola búračka (tak a teraz ju už nikdy nepredám). Je to stroj, ktorý mi spôsobuje radosť, starosť a veľa zážitkov. S prestavbou mi pomáhal Maky, Peter alias Kecal, Róbert, syn Juraj, dcéra Viki, Jaro – lakovač, manažérka môjho života Radvana a stále zapnuté rádio a v ňom hrajúce country a horkýže. Dúfam, že tento rok so mnou prejde plánované Poľsko, navštívime Duklu atď. Ak nás uvidíte len zamávajte a fičte bezpečne ďalej. Ak nezdvihneš ruku nič sa nedeje ,práve preraďuješ a to sa chápe.

Je moja, moja , moja, aj keď srdce bije pre V-maxa. No na toho nie je. A u mňa hrozí karboška a co-čka. Prvé kilometre sa niesli v znamení pretečenia skoro celej nádrže do motora, ulomenia držiaka cugrunt novučko nastriekanej nádrže a iných maličkostí, ako je zasa elektrika. Proste viac svetielok znamená väčší odber. znamená vybitie baterky, znamená roztláčanie, znamená hanba. Teraz mám už 2 000 km bez problémov a to ma utvrdzuje, že sme pripravení na ďalšie dobrodružstvá. Keby bolo viac voľna, viac príležitostí sa utrhnúť, nechať za hlavou problémy roboty, mať otca presýtené deti a zdravú babku a dedka ako víkendových náhradníkov, to by bola ideálna situácia na uskutočnenie našich chlapských snov. Už teraz mám vyše 25 destinácií na Slovensku, ktoré chcem prejsť. O zahraničných ani nehovoriac. Veď to poznáte.

Posledné vety: Momentálne toto je najlepšia prestavba, ktorá vyliezla z mojej pivnice. To je môj názor. Uvidíme, či to katana pretromfuje, ale to bude dlhšia story, lebo sa tiahne už vyše roka a aj keď je už celá zložená a bez problémov štartuje aj nádherne pradie, pri prvej a aj druhej skúšobnej jazde nešla zaradiť 2-ka a 3-ka , čo ma posúva do roviny rozobratia celého motora až do posledného šrófika. Ale to až v zime ! Neviem, či to vydržím.

Veľa šťastných km.

Nairam