Anketa:
Nová interaktívna motomapa - www.motobed.eu.
ZdieľaťPridané: 10.03.2014 Autor: keduska
Čitatelia: 6029 [Novinky - PR článok]
“Moto obed?””To čo je?” opýtal sa Awia, keď som mu do mobilu diktovala s malou dušičkou názov môjho šialeného projektu, ktorý som dávala dokopy vyše pol roka popri práci a stál ma nemálo času a chechtákov.
“Aký moto obed?” “Motobed!” odpovedám nevrlo. Nie celkom mu sedí názov stránky popri tom ako mu vysvetľujem o čom to asi je a z čoho to vzniklo. Sto ľudí, sto názorov. Ale aj tak v duchu váham, či som urobila dobre, nazvať web motobed.eu.
Drahý ma celý večer presviedča, že áno. Ide predsa o medzinárodnú vec a motoposteľ sa isto iste ujme.
Celý nasledujúci deň rozmýšľam, ako to motorkárskej komunite vysvetlím a opíšem, aby to bolo zrozumiteľné hlavným používateľom. Lebo Awia má pravdu, že ak ľudia hneď nezistia o čo kráča, tak odídu bez povšimnutia. Hold, doba je rýchla a času je málo.
Preto sa tu pokúsim vysvetliť myšlienku, zámery a smerovanie motobed.eu.
Na začiatku bol sen. Vychádzal z dobrých skúseností, kedy nám na našich cestách na motorke ponúkli podobne moto postihnutí (a nielen takí) spoľahlivý nocľah. Sen bol vytvoriť sieť ľudí, čo sú ochotní si takto vzájomne pomôcť, spoznať iných cestovateľov a podeliť sa o zážitky.
A ak už človek sedí na cudzom mieste s fajn ľudmi, akosi prirodzene mu začnú opisovať úžasné miesta v ich okolí, alebo také, čo videli vo svete, dajú súradnice, ukážu foto, poradia cestu.
Sedím v Bosne a Hercegovine pri stole s dokonalou whiskey, ktorá jediná dokázala opraviť môj žalúdok z nedobrého obeda, motorku máme v garáži a vedieme rozhovory s našimi vojakmi, ktorí nás “prespia” na ceste domov. Síce sa smejú, že aha, typická slovenka, vygrcia sa a pije ďalej, no ja už pomedzi úsmev na bielej tvári dumám, aké by to bolo very fasa mať takéto ubytovanie všade po ceste.
Alebo vedieť, kde je servis, zašitý romantický vodopád, historické pamiatky s dušou, či výhľady na pomaly usínajúce mestá a dediny.
Viem, že na motoride je mapa bodov záujmu, ale je trochu skrytá, predsalen je motoride multifunkčný portál.
A tak začínam hľadaním vhodnej webovskej témy, pokračujem štúdiom Wordpressu a vyčerpávajúcim hľadaním kóderov, keďže som len laik a tie haky-baky mi veľa nevravia..
Nebudem opisovať všetky moje peripetie pri tvorení, plnení, opravovaní webu, dôležité je, že motobed.eu konečne funguje!
Ešte to bude veľa práce, ale je tu. Juhuuuu!
Naša vizáž:
A čo to teda sme? Jednoducho - interaktívna celosvetová motomapa, kde každý užívateľ nájde nocľahy, miesta, zaujímavosti, pomoc, všetko samozrejme šité pre cestovateľov na dvoch kolesách a je jedno, či cestujú pár kilometrov, alebo zdolávajú intergalaktické trasy:) Nie sme fórum, ani rozsiahly novinársky motoweb.
Motobed.eu je o ľudoch. O komunite, čo je ochotná pomôcť, prispieť, lebo verím, že ak sa ja o niečo podelím, vráti sa mi to dvakrát - v tom dobrom slova zmysle. Obsah webu by mal byť tvorený užívateľmi, samozrejme s kontrolou admina, nech je všetko naporiadku.
Aj napriek Awiovmu skepticizmu (nečudujem sa mu po rokoch praxe) tiež verím, že sa nájdu prispievatelia, užívatelia, tá už veľakrát zatracovaná motorodina. Nie pozéri. Nie ignoranti. Ale tí, čo zastanú, keď vidia motorku pri krajnici, tí, čo o motorkách snívajú, tí, ktorým nevadí dážď, či škrabance na nádrži. Tí čo niekedy ani na jar nečakajú...
Jednoducho motorkári.
Registrácia je pre každého bezplatná. Taktiež pridávanie zaujímavostí, prírodných úkazov, neplateného nocľahu, historických pamiatok, cestičiek.
Platí sa len pridávanie komerčných položiek do zoznamu a mapy a to v sume 35 ,- € na rok pre ubytovacie zariadenia, reštaurácie, shopy a servisy.
Ak máte tip na dobrý hotel, či reštiku, stačí napísať a odporučiť ich nám a my ich budeme kontaktovať. Radi uverejníme aj príjemný článok. Komukoľvek.
Nechala som aj miesto na reklamu. Áno, chcem z toho aj niečo mať a nevidím na tom nič zlé.
Peniaze vykryjú náklady na údržbu stránky, jej inováciu a neustále zdokonaľovanie.
Inzerent bude viditeľný a ľahko vyhľadateľný pre svoju priamu cieľovú skupinu.
35 ,- € ročne za onedlho celosvetovú (zatiaľ slovenskú a českú) propagáciu nie je zas tak veľa. Hlavne, ak viem, koľko stojí tlačová inzercia a jeden klient vám investíciu vráti.
Som marketér, čo má rád motorky a tak robím, čo viem a hlavne, čo ma baví. Výsledok je motobed.eu.
Ak som vás zaujala, kliknite, poobzerajte sa. Napíšte, pýtajte sa, zlepšujte, pridávajte položky, kritizujte.
Sme tu pre vás. Nie sme ešte úplne dokonalí, no pracujeme na tom. Odhodlanie a nadšenie nám rozhodne nechýba. Kde je vôľa, tam je cesta. A my všetci predsa cesty milujeme:)
Vaša Keďa a Marek.
![]() |
Pridané: 10.03.2014 Autor: keduska Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:
Galéria ku článku:
Nové moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!