Čierno biele počarenie - Suzuki V-Strom 650 2010

V roku 2010 si dlhoročný kamarát kúpil pre radosť Kawasaki ER-6f a pravdupovediac ma fascinovala z počiatku len na toľko, že som sa zmohol na ňu pozrieť, vzdať jej obdiv ale nemal som ešte zatiaľ žiadne bočné úmysly, teda tým mam na mysli uvažovať nad kúpou niečoho podobného.

Môj nebohý otec vravieval: “Auto ma 4 kolesa a motorka len 2”, čokoľvek čo ma menej kolies ako auto, tomu ja neverím. O tom som sa presvedčil sám niekedy v druhej polovici 90 rokov keď ma paradoxne otcov bratranec, zavolal, čí si nechcem prísť zajazdiť na malom Simsone 50 enduro.

On na rozdiel od otca bol veľkým vyznávačom motoriek, pamätám si ako uháňal dedinou ako James Dean so slnečnými na očiach, odetý do rifľového outfitu a výrazom T800 z nezabudnuteľného pokračovania filmu Terminátor. To sa v onom čase stalo na krátko mojim snom, ale nie na dlho, lebo všetko čo nebolo reálne v hlave dlho neostalo.
Cely natešený som teda prišiel za nim a tam už na mňa na dvore čakal naštartovaný Simson. Po krátkych radách som naňho vysadol, pomaly sa priblížil k výjazdu z areálu a v T-čkovej križovatke za veľkého revu som to ukážkovo vpálil do plota oproti, našťastie to bol perforovaný plech číže medzi 5 až 10 vlnou na ňom ma to odhodilo ako surfistu, kde som ešte chvíľu sedel s rukami formovanými pred sebou len mi čosi z pomedzi nôh ušlo a ostalo zvalené na ľavobok. No nič, vravím si, že druhýkrát si dám už pozor a pálil som benzín dobru hodinu dve a to len na kratučkom úseku 200 metrov v tichej ulici kde okrem zdesených vtáčích pozorovateľov nebol nik iný. Viac som nepotreboval.

Späť do roku 2012 kedy som už držal v ruke doplnený vodičák o veľké A. Čo som si zároveň odškrtol aj z bucket listu, že keď ma raz vystriem tak ešte tesne pred tým doňho s pokojom pozriem. Začal som hľadať, čo by to mohlo byt ako to prvé a keďže v tom čase kamarát púšťal do sveta svoju ER-6f-ku tak som ani dlho nešpekuloval, nakoľko jej stav bol jasný a neskrývali sa na nej žiadne kulehy.

Prvé výjazdy boli veru ťažké. Bolo vo mne toľko radosti a emócii, že som sa potil ako prasa nad plameňom. Pamätám sa na môj prvý kruhový objazd. Chcel som ísť druhým von a ona papľuha do prvého. Parom by ta vzal, prečo ma nepočúvaš, kričím na ňu. A ona na to, pane ale ja len tam kam vy chcete. Tým sme si vyjasnili komunikáciu. Vôbec to ale nebolo od daného momentu ružové, par nezmyslov som ešte vyrobil, ale musím prehlásiť, že vždy len mojou vinou. Tým ju chcem obhájiť ako nezáludnú spoločníčku začiatočníkov.

Prešiel tým každý, ani ja som nebol výnimka a časom sa dostavil moment kedy som zistil, že je to fajn byť spolu, ale čas odhalil stránky, ktoré mi nie úplne vyhovovali. Tak napríklad vďaka dlhším nohám som musel robiť častejšie pauzy, čo ma nie vždy tešilo. Poloha celého tela nebola úplne ideálna aj vzhľadom na môj stav chrbtice, do tvaru dolára na dukáte Káčera Donalda, ale zase žiaden zvonár.

Tak som zase lustroval cely internet a netrvalo to dlho kým mi zrak skončil na kategórii cestného endura. Chcel som niečo osvedčené, samozrejme musel som sa zmieriť s tým, že toho bude na cestách viacej ale vždy je to o osobnom pocite, tak som toto neriešil a pristal som zrakom na V-strome.

Čierno biele počarenie - Suzuki V-Strom 650 2010

Vyhliadol som si jeden konkrétny v bielej farbe, neskutočná, ako tam stala v plnej krase, moja Snehurka. Tak som ju nazval na našom prvom výlete do Banskej Štiavnice, pretože to mesto ma neskutočného ducha a cesty čo sa krútia pred nim ako keby vítali a lákali bližšie a bližšie. Nebola však jediná, ktorá tam so mnou kedy bola, to mi musela prepáčiť.

Po čase sme sa zoznámili a fungujeme dodnes. Musel som ju požiadať o pár prepáčení, kedy som jej trošku pozmenil proporcie zdvihnutím riadidiel a znížením stúpačiek, ale tým sa vzájomný komfort iba zvýšil. Zažili sme spolu aj more, pred rokom, Chorvátsko, kde som ju povykrúcal na cestičkách na ostrove Krk. Veľmi sa jej to páčilo.

Sľúbil som jej, že ju neopustím, i keď som sa jej raz priznal, že som sa raz čí dvakrat obzrel za jednou taliankou. Osud ukáže.