Kufre na Dragstara - Ak si nespokojný, urob si to sám. :)

Keď som si kúpil Dragstara z druhej ruky, boli na ňom zadný a bočné kufre Givi, čo uznáte, dojem z takej mašiny nevylepší. Tak som rozmýšľal o iných, ktoré by pasovali k línii Dragstara. Na nete je kufrov celkom dosť - od lacnejších z Číny, či odkiaľ až po celkom drahé z neviem kade. Väčšinou je ich problémom samotná nosnosť, pretože nie sú bohvieako pevné.

Ďalším problémom bolo, že na mašine mám padáky aj vzadu a v prípade kúpy na nete naslepo by kufre nemuseli zapasovať medzi padák a zadnú smerovku, a potom čo s nimi ďalej. Kožené kufre som nechcel a motoshopy pevné kufre na chopre voľne na sklade nedržia, aby som ich priložil k mašine a presvedčil sa, že budú pasovať. Tak som sa rozhodol pre výrobu vlastných kufrov z laminátu na základe pozitívneho modelu. No a takto to dopadlo:

Prekreslené na extrudovaný polystyrén (lepšie sa s ním pracuje), vyrezané pravý a ľavý bočný kufor (dva a dva diely) a zlepené silikónovým tmelom. Potom som jemne zlepil (aby som ich neskôr ľahšie oddelil) oba bočné kufre, aby pri brúsení bola čo najviac dodržaná pravouhlosť, presnosť a súmernosť.

Znova skúška. Tu treba pripomenúť, že akékoľvek skúšky je potrebné vykonávať pri mašine spustenej na zem, nie na zdviháku. Na zdviháku sú kolesá spustené úplne dole ale na zemi budú vo vzťahu k rámu a tiež ku kufrom vyššie a môže dojsť k dotýkaniu sa a narážaniu jednotlivých častí do seba pri pružení za jazdy. Je nutné na túto vôľu pohybu pamätať. Ja som nepamätal, tak som musel neskôr upraviť pár detailov ale našťastie som na to prišiel celkom skoro. :)

Medzery medzi jednotlivými dielmi polystyrénu (PS) som vyplnil expanznou penou a po vyzretí orezal a obrúsil. Tento krok by som na budúce už vynechal, pretože to stačí prelepiť nejakou páskou, najlepšie asi baliacou, ktorá sa nebude odlepovať a neprepustí epoxidovú živicu pri laminovaní. Páska splní efekt a je to rýchlejšie, lacnejšie a menej prácne.

Podobne som vybrúsil aj zadný kufor.

Snažil som sa vytmeliť všetky nerovnosti, aby bol vnútorný povrch kufrov čo najhladší. Aj tu platí, stačí prelepiť páskou a nezdržiavať sa.

Po nanesení 4-5 vrstiev sklolaminátu som sa pustil do vyrezávania otvorov. Je nutné dať aspoň 4 vrstvy sklolaminátu kvôli pevnosti kufrov. Ak ich bude menej, po vydlabaní PS budú kufre príliš mäkké. Vyrezával som priamočiarou pílou. Treba si uvedomiť, aký tvar veka chceme, do ktorej strany sa bude otvárať a ak kufor osadíme na mašinu, aby sa dal bez problémov otvoriť. Preto aj zámky a pánty by sme mali mať vybraté už vopred a premyslené, čo a ako.

Ďalšia vrstva sklolaminátu na spevnenie okrajov hrany otvoru. Tu je vidieť čierne penové nalepovacie tesnenie na dvere rôznej hrúbky ako podklad na hrubé vytvarovanie dosadacej hrany. A na to polyesterový karosársky tmel na presné tvarovanie. Dobre sa s ním robí. Na tmel vrstva - dve sklolaminátu. Po odstránení penového tesnenia som zospodu na vystuženie dal 2mm hrubú sendvičovú penu napustenú epoxidom.

Podložiť medzeru medzi kufrom a vekom pre tesnenie, presne vymerať a osadiť pánty. Prípadné aj väčšie nepresnosti sa dajú veľmi dobre opraviť teplovzdušnou pištoľou. Jemne a trpezlivo nahriať, čo sa má opraviť a prispôsobiť. Teplota by mala byť asi taká, že na laminát bude skoro páliť ale nesmie sa spáliť. Zafixovať a nechať vychladnúť.

A skompletovaný zadný kufor. Logo na vylepšenie, nech to vyzerá ako originál. :) Po obvode kufra som nalepil kruhové tesnenie, namontoval zámky a pánty a osadil na mašinu. A toto je výsledok. Pod zadný kufor ešte nemám vyrobený nosič ale počas zimy bude času dosť. Zadný kufor aj tak nebude na mašine stále, ale len počas dlhých výletov pre viac batožiny.

Záver:

Kufre som vyrábal asi trištvrte roka počas víkendov a po práci, no aj to nie stále (však aj jazdiť treba, keď je pekne). Od nápadu v decembri až po prvú jazdu s kuframi v septembri ďalšieho roka. Trvalo to dlhšie, ako som očakával ale na moje ospravedlnenie som niečo z laminátu vyrábal vôbec po prvý raz. Navyše, po každej akejkoľvek vrstve, či už sklolaminátu alebo plniča, bolo nutné prebrúsenie. A toto zaberalo najviac času.

Kufre sú však natoľko pevné, že je na nich možné robiť stojky. (To vážne, skúsil som. :) ) A nosnosť je tiež neporovnateľne lepšia, ako kufrov na nete z ABS plastu.

Teraz už viem, čo vynechať, čo urýchliť, kde zanedbať presnosť, a veľa detailov by som riešil inak, ak by som sa do toho pustil znova. Vyzerá to síce jednoducho ale v skutočnosti je to bez prvotných skúseností dosť náročné. Tento postup je veľmi zjednodušený a ak by to mal byť detailný návod, obrázkov by bolo niekoľkokrát viac. Veľa som si načítal na nete ale najviac mi pomohol článok, ktorý popisoval výrobu leteckých modelov z laminátu, ktorý som našiel na nete. Teraz už len jazdiť... :)