Rande s plošticou posteľnou v marockom hosteli

Celý deň som včera chodil po marockom meste Marakéš a riadne pálilo slnko. Svrbia ma obe zápästia. Natieram si ich krémom na opaľovanie, lebo iný so sebou nemám, a ďalej tomu nevenujem pozornosť. Dnes celý deň jazdím na motorke po horách Vysokého Atlasu. Až keď prichádzam podvečer do pobrežného mesta Agadir, uvedomujem si, že ma tie zápästia svrbia stále viac, a k tomu tiež krk a tvár.

03.10.2017 - Bomir Čitatelia: 9247 Strany: 2 [Mototuristika - Afrika - Cestopis]

Na V-Strome cez Európu na Saharu a späť

Nie! Tie dva týždne voľna mi stačiť nebudú. Vypadnem aspoň na dva mesiace. Aké je to najviac oslobodzujúce cestovanie? Cestovanie s vlastným dopravným prostriedkom. Ten pocit slobody, zastaviť sa kde chcem, kedy chcem a na ako dlho chcem. Ísť tam, kam si zmyslím. A vyberám si dve kolesá.

 

Po ubytovaní sa v lacnejšom hoteli zisťujem, čo sa to deje. Už mi je to jasné. Vracajú sa mi spomienky na detstvo, keď som dostal kiahne a nesmel som si ich škriabať, aby som si nespôsobil infekciu. V priebehu dnešného dňa sa mi vyhodili ďalšie pupence na rukách, tvári, krku a nohách, ako po uštipnutí komárom. Svrbenie je oveľa viac intenzívne ako od komára a pupencov po bodnutí je pokope niekoľko desiatok na jednom mieste. Toto mi bol čert dlžen. Bol som rád, že v Maroku je len minimum otravného, lietajúceho hmyzu, vrátane komárov a múch. Je tu pre ne príliš sucho. V momente mi napadlo, že to čo ma poštípalo, bude pravdepodobne ďalší záludný hmyz, parazitujúci na ľudskej krvi, a to ploštica! Síce som ich naživo nevidel, ale dochádza mi, prečo majiteľ hostelu v Marakéši každé ráno vysával kreslá a gauč v spoločenskej miestnosti.

Rande s plošticou posteľnou v marockom hosteli

Rande s plošticou posteľnou v marockom hosteli

Rande s plošticou posteľnou v marockom hosteli

Malé zvieratká, nie väčšie ako pár milimetrov, hrdzavo-čiernej farby, bez krídel. Zdržiavajúce sa a útočiace po tme, keď sú si isté, že ich obeť je otupená spánkom. Aj pri najmenšom pohybe spozornejú, prestanú vysávať krv a pokračujú zase až keď je čistý vzduch. Preto po sebe zanechávajú oveľa viac svrbiacich pupencov ako spomínaný komár. Podobne ako iný hmyz čo sa živí krvou, aj ploštice môžu byť pôvodcami rôznych chorôb prenášaných krvou. Riziko sa samozrejme zvyšuje, keď sa týmto malým upírom naservírujete niekde, kde sa premelie hromada ľudí, ako napríklad ja, v Severnej Afrike v lacnom hosteli. Ploštica posteľná znesie za noc až 5 vajíčok, ktoré sú priesvitné a max 1 mm veľké. Dospelé jedince vraj dokážu hladovať až 12 mesiacov. Okrem toho, že sa títo paraziti schovávajú v tmavých kútoch izieb, pod matracom, v skrini, či elektrických zásuvkách, nemajú problém zaliezť aj do oblečenia, cestovných kufrov či knižiek, a pricestovať s vami domov, kde si urobia ďalšie hniezdočko lásky vo vašom byte. Už keď sa to stane, je veľmi ťažké sa ich zbaviť svojpomocne.

Ploštica posteľná

Životný cyklus ploštice posteľnej

Niekoľko tipov

• Skontrolujte rizikové miesta v hotelových izbách pred ich využitím. (Ploštica nie je problémom len lacných ubytovacích zariadení!)
• V hoteloch si oblečenie vešajte a kufre neukladajte pod posteľ.
• Ostaňte mimo domova, pokiaľ si nebudete istí, že si ich so sebou nevlečiete. (Pupence už nesmú pribúdať.)
• Operte si všetko oblečenie na 90 ° C. (Ploštice veľmi dobre znášajú extrémne teploty - 17 ° C - + 45 ° C.)
• Veci, čo sa oprať nedajú, vyhoďte, alebo zabaľte do igelitových vriec. (Aspoň na 12 mesiacov.)
• Na svrbivé vyrážky je v lekárni dostupná masť na alergické reakcie.
• Na Slovensku je niekoľko špecializovaných firiem, ktoré sa zaoberajú zamoreným prostredím. (Pripravte si stovky eur.)

Osobne som bol na cestách ďalších 6 týždňov, z toho som ešte 10 dní trpel tie svrbivé štípance. V momente keď som sa vrátil domov, vyzliekol som sa na dvore donaha a nahádzal všetko oblečenie do práčky na 90 ° C. Zvyšok vecí je v karanténe v igelitových vreciach na povale. Zatiaľ sa u mňa doma neobjavil žiaden plošticový záškodník a dúfam, že to takto aj ostane.