Alpská blanka pretrhnutá - Kurvenorgie 2005 8/9

Štvrtok, 6. deň, Andermatt - Oberalppass - Chur - CH - A - Bludenz - Silvretta Hochalpenstrasse - Landeck - Otztall - Timmelsjoch - A - I - St.Leonard, cca 420 km

Toť bol pamätný deň, v ktorý som si začal myslieť, že kožené kraťasy by boli lepšie ako tie motorkárske. Pekne naraňajkovaný (aj keď tí švajčiari sú veľkí škrobi, čo sa týka jedla), som si nakladal veci na motorku a zrazu vrrrrn, okolo 70 ročný frajer na Goldwingu, ktorý by mu aj Slota závidel, len neviem či by si on na svojom odpálil tie pravie ťerchovskie odzemke… No dobre, na motorku a poďme, dnes to bude dlhá štreka.
Kúsok za Andermattom sa začal veľmi príjemný nástup na „trávnatý“ Oberalppass 2044 m. n. m.. Mne sa nejako darilo vychádzať na passy „odzadu“ a tak som za malú chvíľku bol už vlastne na vrchu a až potom som si zišiel tie chrumkavé serpentínky, ktorými sa mal vlastne „začať“.

Potom som len chytil riadidlá, trochu pridal a urobil dlhší presun cez Lichtenštajnsko, a pribrzdil až v Rakúsku a kúsok za Bludenzom odbočil doprava, na platenú cestu Silvretta Hochalpenstrasse.

Bola síce pekná, ale vzhľadom na to mýtne (10 E), sa napríklad na taký Grossglockner, ani nechytala. Krátka bola, na môj vkus. Na vrchu, vlastne na parkovisku Bielerhohe 2036 m. n. m. sa rozlieva celkom pekné, zelené, až gýčovité jazierko, vlastne priehrada a celkom fajný panoramatický výhľad na okolité vrchy. A čo som najviac potreboval, chladno. Lebo dole, v tom teple, sa zo mňa lialo ako z krhly. 32 stupňov a ja na sebe dlhé nohavice a bundu. Helma bola priam „vysprchovaná“.

A tak som dole pod mýtnicou zase pohol zápästím a uvoľnil ho až tesne pred nástupom na severnú rampu Timmelsjochu 2497 m. n. m. Ono už bolo nejakých 7 hodín, a o 8.00 ho zatvárali, ale našťastie iba leniví rakušáci. Taliani mali akékoľvek zatváranie v prdeli.

Vystúpal som ho skoro sám, predbehlo ma jedno auto a presne pod vrcholom som prekonal 2000 km mojej cesty. Boli to mimoriadne krásne a pôsobivé pohľady, a to, že ma tam nikto nerušil, ich ešte umocnilo. Na vrchu, ktorý bol kedysi hraničný prechod medzi A a I, som už žial nenašiel otvorenú „predajňu nálepiek“ a musel som sa uspokojiť „len“ s úžasnými panorámami, so zapadajúcim slnkom a dlhými tieňmi na talianskej strane Timmelsjochu.