Alpská blanka pretrhnutá - Kurvenorgie 2005 9/9

Na asi 30 km sa až po St. Leonardo prekonáva cca 1800 výškových metrov a našťastie tam aj v krčmách majú nálepky na kufor. Veď ako by som to prežil ???

Panoramatický pohľad na talianskú stranu z Timmelsjochu, 20.30 hod

Ale to už bolo niečo po pol deviatej a ja som už ledva krútil riadidlami, a tak som už radšej hľadal spanie. Našiel som ho síce asi na 6-krát, ale bolo fajn. Večer som strávil v spoločnosti Jamesa Bonda po taliansky a rozhodol som sa, že zajtra to už stočím domov.

Piatok, 7. deň, Timmelsjoch - Jaufenpass - Bruneck- A - cesta 111 „Karnische Dolomitenstrasse“ – Villach – diaľnica – Eisenstadt – Blava né, cca 620 km

Bolo mi ľúto celý deň len nudne cestovať a tak som si trasu trochu spríjemnil, a tým aj riadne spomalil. Na motorke som vlastne sedel od 10.00 ráno až do 22.00 večer, s drobnými prestávkami. Hneď za mestečkom St. Leonard, pod Timmelsjochom, som vystúpal peknou cestou, schovanou v lese na posledný dvojliter na tejto ceste – Jaufenpass, alebo Passo di Giovo, 2094 m. n. m.

St.Leonard, mestečko pod Passo Giovo. Zdravím Herghotta, máme tú istú :-)

Aj keď ma už neprekvapilo, že keď ma autobus videl v týchto serpentínach v spätnom, pribrzdil a okamžite uhol, ale potešilo to. Samotný pass bol len taký fliačik zeme, jedna krčma a asi 40 motoriek a 5 áut. Hneď som si aj odfotil tých nemeckých dôchodcov, čo sa tam preháňali na bmw-jogurtoch či harleyoch, že ukážem rodičom, nech si začnú robiť vodičák. Nuž a bolo dopassované.

Finále stúpania na Jaufenpass (Passo Giovo), pohľad z vrcholu

Ale šoky nie sú dobré, a tak som si po ceste ešte tesne za rakúskymi hranicami odbočil doprava na cestu č. 111 - Karnische Dolomitenstrasse a tešil sa a nadával nasledujúce cca 3 hodinky. Zo začiatku to bola tá najväčšia gýčovka akú som tam zažil, lúky, chatky, domy plné kvetov v oknách a cesta len s takými jemnými zákrutkami, pekne 110 sa dalo plynule. Už len Milka a jej svišť čo ju masíruje chýbali. Ani sa mi zastaviť nechcelo.
Nuž a potom sa začala krútiť ako paragraf a keby som to nechcel stihnúť dnes domov, asi by sa mi páčila. Možno aj vtedy, len keby som sa neondial asi 20 km za nepredbehnuteľným pomalým plechovkárom. Cesta miestami 2 m široká, vkuse hore-dole, ako na húsenkovej dráhe, veľmi často dedinka. Sem sa ešte vrátim! Len nie v lete!!! Zase som sa žmýkal a vysušil som na kufri 3 tričká. No a potom som kúsok pod Villachom nastúpil na diaľnicu, vypiekol tomu a čiara domov. Potom to už bola iba obyčajná diaľničná nuda, s pravidelnými oddychmi a o cca pol 10 večer som prekročil hranice v Jarovciach.
Hmm, dobre, že sme neverili tej debilnej predpovedi počasia a vyrazili sme napriek nej. Tak krásne počasie mi až miestami na nervy liezlo, alebo len jeho časť - teploty. Tie sa v dolinách a nížinách nedali vydržať, nech som mal pootvárané na nohaviciach, či bunde úplne všetko. Obaja sme mali oblečené celú cestu letné nohavice Touareg z Hein-Gericke, také šedé, čo sa dajú odzipsovať a spraviť z nich kraťasy. V iných by sme sa asi udusili vo vlastnej šťave. Na leto vrelo odporúčam. A bundy - Nazran Dakar, trošku hrubé na to teplo, ale dostatočne pevné a ovreckované, na všetky blbosti.

Naše maličkosti. Stačí helmu vymeniť a je to iný človek

No nie sme krajší ako táto striga z Grimselpassu?

Tvrďas poznamenal, že je to celkom praktické, že máme rovnaké mundúry, lebo keď sa budeme chcieť nazvzájom na nejakom fasa mieste odfotiť, nebudeme si musieť podávať foťák, stačí keď si prehodíme prilby. Zvyšok je aj tak rovnaký.

Ak si niekto chce pozriet všetky fotky z cesty, kliknite si na tento linkLINKlinkLINK.

P.S.: Už viem ako smrdí pravý motorkár…