Anketa:
Junak M11 125, poľsko-čínsky rebel ... alebo ako som po 25 rokoch opäť sadol na motorku
ZdieľaťPridané: 23.07.2018 Autor: StaryIndian
Čitatelia: 13822 [Vaše stroje - Moja motorka]
Hneď na začiatku sa priznám, že nemám vodičák na veľkú motorku. Moje motozačiatky siahajú na základnú školu, kedy sme so spolužiakom na uliciach Popradu-Veľkej trápili obstarožný moped Jawa Stadion. Vodičák na malú motorku som robil ako 16-ročný ešte v roku 1989, na Jawe 50 Mustang a pár tisíc kilometrov som potom najazdil na Simsone. Moje dobrodružstvo s motocyklami sa skončilo niekedy okolo roku 1993. Dočasne.
V roku 2016 ma osud zavial za prácou do Poľska. Motorka bolo to posledné, na čo by som si v novom zamestnaní spomenul. Ako sa však ukázalo, väčšina mojich nových kolegov sú motocyklisti a hneď ma začali namotávať. Reku, chlapci, ale ja nemám vodičák na veľkú motorku. A vodičák na auto máš? Mám. Tak si kúp stodvadsaťpäťku! Návnada bola hodená a ja som sa ochotne chytil.
Na vysvetlenie: v auguste 2014 nastal v Poľsku legislatívna zmena umožňujúca držiteľom vodičského oprávnenia sk. B jazdu na motocykloch s objemom do 125 ccm. V porovnaní so Slovenskom s jedným podstatným rozdielom - v Poľsku možno sadnúť aj na motorku s manuálnou prevodovkou.
Opáčil som ponuku na trhu motocyklov do 125 ccm a bola neskutočne široká! 40 miliónové Poľsko je predsa len dostatočne veľký trh a producenti malých motocyklov sa chytili svojej šance. Malo to však háčik – väčšina ponuky nových motocyklov bola ázijskej (čínskej, kórejskej, taiwanskej) produkcie. Aj keď predávané pod poľskými značkami Junak alebo Romet. Potom tu bolo kvantum starých japonských motocyklov, pohotovo dovezených z Nemecka, či Francúzska, ponúkaných cez inzeráty.
Začal som čítať recenzie a motocyklové fóra a narazil na dva tábory. Na jednej strane zarytých odporcov všetkého čínskeho a na druhej strane užívateľov, ktorý dali šancu ázijským produktom. Koniec koncov, Čína a najmä India je svetovým lídrom v produkcii motocyklov a viaceré renomované spoločnosti tu presunuli časť svojej produkcie dielov, alebo kompletných motocyklov (okrem iných Harley-Davidson, Honda, Suzuki, či BMW). Prví považovali používanie značky Junak na čínskych motocykloch za jej znevažovanie, druhí oponovali, že majiteľ Junaka konečne strávi viac času jazdou, ako opravami v garáži. Skúsenosti majiteľov čínskych motoriek boli často odstrašujúce, ale nebolo možné ignorovať aj množstvo spokojných zákazníkov. Záviselo to od konkrétnej značky.
Pozitívne recenzie mali aj staré stodvadsaťpäťky dovážané zo Západu, 15 až 20-ročné shadowky, viraga, dragstary, intrudery a pod., ktoré si napriek veku držali renomé spoľahlivosti. Zo zvedavosti som navštívil garáž takéhoto „importéra“. Staré zaprášené motocykle, ktoré ich pôvodní majitelia evidentne roky nepoužívali a stáli kdesi v šope, šikovný mechanik vyčistil, naleštil, vymenil očividne opotrebované diely a ponúkal na predaj. Vzhľadom na vek motocyklov dosť draho. Prizval som si skúseného kolegu, nech sa motocyklom prizrie, prevezie a povie svoj názor. Po obhliadke a skúšobnej jazde iba pokýval hlavou, že nie.
Junak M11 125 ccm mi hneď padol do oka svojim klasickým vzhľadom. Pár týždňov som čítal recenzie a motocyklové fóra a nakoniec som sa rozhodol. Nový je nový a so zárukou. Malý chopper bude pre seriózneho pána (45+) tak akurát. Navyše, pracujem v Štetíne, meste, kde sa kedysi originálne Junaky vyrábali. Prvá motorka sa predsa kupuje srdcom, nie hlavou. No dobre, prvý bol Simson, ale ten som si nevyberal, ani len farbu. Bol socializmus a čo prišlo do Mototechny to sa jednoducho bralo.
Video: Junak M11 125 - Jarne jazdy 2017
Trocha histórie
Značka Junak, resp. SFM Junak sa viaže k produkcii motocyklov v závode Szczecińska Fabryka Motocykli, ktorý v rokoch 1956-1965 vyrábal jednovalcové štvortaktné motocykle s objemom 350 ccm Junak M07 a M10, ako aj trojkolky Junak B-20. V polovici 60-tych rokov 20. storočia však dopyt dramaticky klesol a výroba sa skončila. Junak predstavoval vo svojom čase kvalitatívny vrchol poľskej motocyklovej produkcie. Značka Junak sa natrvalo vryla do pamäti Poliakov, čo využil distribútor kórejských motocyklov Hyosung a v roku 2001 sa na trhu objavil Junak Milenium, alias Hyosung GV 250. V roku 2010 kultovú značku prevzala firma Almot, produkujúca diely do motocykov a automobilov. Od roku 2016 je aj výhradným distribútorom motocyklov Triumph.
Reaktivácia značky začala predstavením modelu Junak M16 320 ccm na báze čínskeho modelu Regal Raptor Daytona a Junak M11 320 ccm na báze Regal Raptor Chopper, produkovaných fabrikou LIFENG GROUP. Vzhľadom na legislatívne zmeny sa uvedené konštrukcie v roku 2015 upravili aj pre motorizáciu 125 ccm. Pod značkou Junak sa v súčasnosti na poľskom trhu predáva 12 rôznych modelov s objemom 125 ccm, vrátane skútrov, vyhovujúcich norme Euro 4.
Prvé dojmy
Motocykel je na prvý pohľad podobný Honde Rebel 125. Neviem, do akej miery sa čínsky producent inšpiroval rebelkou, na motocyklových fórach som sa však stretol s tvrdeniami, že niektoré časti a súčiastky sú identické. Junak M11 125 budí dojem motocykla s väčším objemom, aj vďaka tomu, že konštrukcia je taká istá, ako pre motocykel s objemom 320 ccm. Potvrdili sa mi tvrdenia, že na živo vyzerá lepšie ako na fotografiách. Široké riadidlá, veľká nádrž, dvojvalcový motor s karburátormi vypĺňajúci celý priestor pod nádržou, chrómované padacie rámy, široké sedadlo, v retro štýle modelovaný predný svetlomet, zrkadlá aj smerovky, minimalistický analógový tachometer, dva výfuky – všetko v kombinácii čierny lak a chróm spolu pekne ladí.
Prvé kolečko v podzemnej garáži a dávno zabudnuté návyky z jazdy sa začali pomaly vynárať z minulosti. Každopádne trochu väčší oslík ako simson. Na prvé jazdy som sa vyberal skoro ráno, ešte pred šiestou, aby som mal voľné cesty a hlavne veľké parkovisko pri nákupnom centre, kde som si testoval správanie motocykla. Po pár dňoch som už nesmelo brázdil ulice Štetína. Fakt, že v Poľsku môžete sadnúť na normálnu motorku do 125 ccm (nie skúter s automatickou prevodovkou!) len s vodičákom sk. B, považujem stále za veľmi odvážny. Zvládnutie manuálnej prevodovky motocykla a hlavne techniky brzdenia je predsa len niečo iné, ako jazda autom. Aj keď štatistiky ukazujú, že novopečení stodvadsaťpäťkoví motorkári nehodovosť nijako nezvýšili. Neviem, koľkí z nich absolvovali krátky dobrovoľný kurz v autoškole, takáto štatistika neexistuje. Je to ponechané na osobnej zodpovednosti.
Užívateľské postrehy
Som staromódny a páči sa mi, že na motorke je všetko klasické. Analógový jednoduchý tachometer, karburátory, oddelené brzdy, reťaz. Euro 4 prišlo, našťastie pre mňa, až o rok neskôr. Na Junaku jazdím dva roky a prešiel som 6 500 km. Viem, nie je to veľa, ale jazdím len cez víkendy. Ak mám čas a neleje. Ani raz ma nenechal stáť na ceste. Motocykel doteraz absolvoval v autorizovanom servise štyri pravidelné prehliadky (po 200, 1500, 3000 a 6000 km).
Výrobca tvrdí, že Junak M11 v sebe spája ideu choppera a cruisera. Môžem potvrdiť, že na motorke sa sedí veľmi pohodlne. Napriek váhe 150 kg (celkom dosť na stodvadsaťpäťku) je ľahko ovládateľný a pri jazde stabilný. Jazdu so spolujazdcom som nikdy neskúšal. Zadné sedadlo je podstatne skromnejšie, má však opierku - sissy bar (ktorú som po čase odmontoval, myslím, že motocykel bez nej vyzerá lepšie).
Radový štvortaktný dvojvalec chladený kvapalinou pracuje spoľahlivo a neprodukuje výrazné vibrácie. Prevodovka je päťstupňová, má dosť krátke intervaly, rýchlosti treba meniť svižne a piaty stupeň sa radí už pri cca 60 km/h. Motor je však na päťke dosť elastický, možno na nej pokojne ísť od 50 do 100 km/h. Dva valce zabezpečujú motorke možnosť dynamickej jazdy do rýchlosti cca 70 km/h. Pri vyšších rýchlostiach už chýba rezerva výkonu a treba si dobre rozmyslieť, ak chcete predbiehať. Čiže vyhovuje najmä pre jazdu v meste. Nie je to však motorka na preplietanie sa medzi autami stojacimi v kolóne. Dôvodom sú široké riadidlá a ešte širšie zrkadlá. Ale veziete sa na chopperi, takže sa nie je kam ponáhľať. Chladenie kvapalinou funguje veľmi dobre, ak je teplo a dlhšie sa stojí na jednom mieste (na križovatke, v kolóne), spustí sa ventilátor.
Ja som si motorku zaobstaral hlavne na pohodovú jazdu mimo mesta a hlavných ťahov, teda po okreskách a vidieku, kde sa dá pri 70-80 km/h pokochať krásami Západného Pomoranska. A vyhnúť sa dieram na ceste. Na dlhých a rovných úsekoch dosiahnete bez väčších problémov 100 km/h, ale cítite, že jednoducho chýba šiesta rýchlosť, otáčky sú už privysoké (model 2016 nemá otáčkomer, aby bolo jasné). Raz sa mi omylom podarilo výjsť na diaľnicu a do najbližšieho zjazdu som junaka trápil stovkou, hlavne zo strachu pred kamiónmi, ktoré sa mi lepili na zadok. Čo sa týka jazdy do kopca, motor na päťke rýchlo stráca dych, ale na štvorke pri 60 km/h výjdete všade.
Aby som predĺžil jednotlivé intervaly rýchlostí, nechal som pri jednej z pravidelných servisných kontrol vymeniť predné ozubené koleso za väčšie a čínsku reťaz za japonskú. Odporúčania užívateľov čínskych motoriek, že hneď po kúpe je potrebné podoťahovať všetky skrutky, som rešpektoval, nebolo však čo doťahovať. Jediným problémom bola skrutka upevňujúca páku nožného radenia, ktorú som po čase stratil (ako som sa dočítal na fórach, nebol som jediný, ale ja som, našťastie, stratil len tú skrutku). Kúpil som novú, zabezpečil aplikáciou tekutého zaisťovača skrutiek a odvtedy je pokoj.
Čo ma od začiatku trochu rozčuľovalo, bolo pískanie predných bŕzd pri jemnom dobrzďovaní. Pri normálnom energickom brzdení bolo všetko v poriadku. Vymenil som čínske brzdové doštičky za značkové, ale nič sa nezmenilo. Tak brzdím energicky. Ale aby som len nekritizoval, brzdy sú naozaj efektívne a pre túto kategóriu motocyklov až predimenzované. Dva kotúče vpredu, jeden vzadu, navyše brzdové lanká sú s oceľovým opletom, ktorý sa tak rýchlo nevyťahá.
Poruchy
Po čase som si všimol, že pri rýchlosti okolo 100 km/h (občas som sa odvážil) začala ručička tachometra kmitať (od 80 do 120 km/h). Pri najbližšej servisnej prehliadke mi v rámci záruky tachometer vymenili a odvtedy je to v poriadku. Okrem výmeny vypálených žiaroviek a prasknutého palivového filtra (otázka pár minút opravy a zanedbateľnej ceny) a spomínanej stratenej skrutky som nezaznamenal žiadne iné nepríjemnosti.
Technické parametre
Model: M11 125 CM³ (2016*)
Zdvihový objem: 124 cm³
Typ motora: štvortaktný dvojvalec, chladený kvapalinou, OHC (2 ventily na valec)
Príprava zmesi: karburátor
Maximálna rýchlosť: 90 km/h
Max. výkon: 7,8 kW / 10,6 k (pri 9500 rpm)
Max. krútiaci moment: 8,4 Nm (pri 7500 rpm)
Pomer výkonu a váhy: 0,052
Spojka: mokrá
Sekundárny prevod: reťaz
Štartér: elektrický
Predná brzda: kotúčová hydraulická (2 kotúče)
Zadná brzda: kotúčová hydraulická
Predné zavesenie: teleskopická vidlica
Zadné zavesenie: kyvná vidlica s dvomi tlmičmi
Rozmer prednej pneumatiky: 90 / 90 - 18
Rozmer zadnej pneumatiky: 130 / 90 - 15
Rozmery d/š/v (mm): 2280/895/1110
Výška sedadla (mm): 690
Pohotovostná hmotnosť: 150 Kg
Objem nádrže: 14 l
* od roku 2017 musia nové modely motocyklov spĺňať normu Euro 4 (elektronické vstrekovanie, CBS, katalyzátor a ďalšie)
Na záver
Stodvadsaťpäťka Junak M11 síce nie je žiadny trhač asfaltu, ale pre začínajúcich motocyklistov môže predstavovať vhodný medzistupeň pri prechode na veľkú motorku. A niektorým bude úplne postačovať, či už na spokojnú jazdu mestom, na záhradu či chalupu (nesmie byť príliš ďaleko), alebo len tak, na pohodovú pomalú jazdu po okreskách a cestách III. triedy.
Pridané: 23.07.2018 Autor: StaryIndian Zdieľať