Rakúsko - Chorvátsko 2005

5.7.2005 Bratislava - Linz - Hellmonsödt (290 km)

Pôvodný plán cesty bol: Bratislava - Hellmonsödt - Zell am See. V Hellmonsödte pracuje moja mama, tak sme ju chceli ísť iba pozrieť a pokračovať ďalej až do Zell am See.
Z Bratislavy vyrážame až okolo 9:50, "trošku" dlhšie nám trvalo naloženie celej výbavy na motorku. Na hraničnom prechode kupujem rakúsku diaľničnú známku a pokračujeme bez problémov ďalej. Pár kilometrov za hraničným prechodom začalo pršať, takže zastavujem a obliekame nepremoky. Rozhodujeme sa či nezastavíme aj vo Viedni v Louise, lebo máme jeden tankvak a jednu cestovnú tašku, pri ktorej som si nebol celkom istý či nepremokne. Tesne pred Viedňou je menšia zápcha, ale to je tu tuším bežné, takže pomaly postupujeme ďalej. Do Louise sa nakoniec nešlo lebo sme odbočili na Linz a nechcelo sa mi v tom daždi z náhodou poblúdiť. Asi 50 km za Viedňou zastavujem a dávame si pauzu.

Na diaľnici bolo dosť kamiónov, takže sme si dážď užili dvojnásobne. Tankujeme asi 70 km pred Linzom, cena benzínu na diaľničných pumpách bola cca 1,10 €. Mne už bola celkom slušná zima, a môj nepremok si zmyslel že už nebude nepremok takže som bol aj mokrý. Ružička bola na tom o niečo lepšie, bola aspoň suchá (nepremok z Lidla bol v pohode na rozdiel od môjho značkového). Po dvoch čajoch mi už bolo celkom teplo, a tak pokračujeme ďalej. K dažďu sa pridal aj vietor čo ma naozaj potešilo, a začínal som uvažovať nad tým, či do Zell am See dnes vôbec dorazíme.
Okolo 17:00 prichádzame do Hellmonsödu, topánky ten nápor vody tiež nevydržali a tak sme sa rozhodli, že tu niekde prenocujeme. Po ceste som zazrel zopár penziónov, a tak som predpokladal že prespíme v niektorom z nich, ale mame sa pre nás podarilo vybaviť ubytovanie, takže sme nakoniec ešte aj ušetrili. V dome bolo teplúčko ale hlavne tam nepršalo. Po vybalení cestovnej tašky sme museli smutne skonštatovať, že nie je nepremokavá. Nezostalo nám nič iné iba všetko vybaliť a vysušiť, čo sa nám aj podarilo. Vonku stále pršalo a dúfali sme že ráno to bude lepšie, tak sme sa najedli a padli sme do postelí.

6.7.2005 Hellmonsödt - Salzburg - Zell am See - Grossglockner (373 km)

Ráno je trochu hmla, ale pozitívne je, že neprší. Balíme veci, tašku pre istotu dávame do igelitového vreca. Slnko sa pomaly, ale isto prediera cez oblaky, a nám sa konečne ponúkol nádherný pohľad na krásnu krajinu.
Rozlúčili sme sa s mamou, tá mi dáva 20 €. No čo si viac môžete priať ? Ubytujú Vás a ešte Vám aj zaplatia :-))) Vyrážame okolo 9:30 a to už svietilo slnko. Z predchádzajúcim dňom sa to nedá porovnávať, ide sa úplne super a môžeme si krajinu konečne vychutnať. Za Salzburgom sú už krásne štíty. Do Zell am See prichádzame okolo 13:00, ubytovávame sme sa v kempingu pri dedine Thumersbach, cena na jeden deň za 2 osoby, stan, motocykel je 21,40 €.
Počasie je dnes naozaj nádherné, a tak po rozložení stanu hneď vyrážame na Grossglockner. Mýto je 17 € za motocykel a dostali sme malý letáčik a nálepku. Na Edelweisspitze je ešte sneh. (Ako som sa neskôr dozvedel tak 5.7. 2005 v noci tam napadlo 20 cm snehu a čakalo sa 6 hodín kým to odhrnuli.) Zastavujem pod Edelwsiesspitze, je tu značka zákaz vjazdu motocyklom, pod ním nejaký nápis po nemecky, ale aj Bikes Point. Tak som nevedel či môžeme ísť hore, alebo nie. Rozhodli sme sa že pôjdeme peši. Asi v polovici som to vzdal, bolo to na mňa priveľa, otočil som sa a išiel som pre motorku, keď som už tu, tak sa tam dostanem na motorke a hotovo! Po dosiahnutí vrcholu ma prekvapilo, že tam bolo asi 20 motoriek, pre koho je ten zákaz neviem. Výhľad je z tohto miesta fantastický. Kupujeme nejaké suveníry a pokračujeme k ľadovcu pod Grossglocknerom na Franz-Jozef-Hohe.

Pri ľadovci sa kocháme okolitou prírodou a pozorujeme všadeprítomné svište. Čo som videl asi prvý krát v živote, boli kravy v 2000-metrovej nadmorskej výške. Na spiatočnej ceste sú už celkom prázdne cesty, teraz si to konečne vychutnávame, najazdili sme tu 104 km. Do kempingu sa vraciame okolo 19:00, a bolo by dobré niečo hádam aj zjesť. Keď sme dojedli tak začalo kvalitne pršať. Dnes nám to tuším celkom dobre vyšlo.

7.7.2005 Zell am See - Obertauern - Graz - Maribor - Karlovac - Plitvička Jezera (615 km)

Ráno už neprší, pripravujeme raňajky a dúfame že nezačne pršať. Po raňajkách pomaly začíname baliť. Cieľ cesty na tento deň nemáme určený, plán je iba sa priblížiť čo najviac k Chorvátsku. Je zamračené a tak sme sa skonštatovali že zamračené Rakúsko už nemusíme.Vyrážame 9:40. Pred Obertauernom je dosť chladno a vyzerá to aj na dážď, tak zastavujem a pre istotu si obliekame nepremoky, po pár kilometroch začína mierne pršať. Mapu veľmi nesledujem a držím sa iba smeru na Graz až prichádzame k spoplatnenému tunelu (tuším 7 €). Po výjazde s tunela prestáva pršať a za Grazom v smere na Slovinsko už je vidieť oblohu bez mrakov.

Na konci Rakúska zastavujeme na odpočívadle, vyzliekame nepremoky a varíme obed. Po prekročení hranice so Slovinskom mám pocit ako keby som bol na Slovensku, podobná krajina, podobne neohľaduplní vodiči. V Chorvátsku panuje čulý pracovný ruch na nedokončených diaľničných úsekoch. V Karlovaci sme zišli z diaľnice a pokračovali sme smerom na Plitvické jazerá, po pár metroch zastavujem, lebo som si nebol istý či som na predchádzajúcej križovatke správne odbočil, hneď sa pri nás zastavil jeden ochotný ujo a skonštatoval, že ideme správne. Prehodili sme zopár viet a pokračujeme ďalej. O chvíľu sa objavila tabuľa na Plitvičky. Je tu ešte stále vidieť rozstrieľané domy z nedávnej občianskej vojny.

Špecifické pre Chorvátske cesty je skoro všade obmedzená rýchlosť, niekedy naozaj nezmyselne, tabule začiatok obce kde žiadna obec nie je, prípadne z ničoho nič koniec obce aj keď ste cez obec dobrých pár kilometrov nešli a samozrejme všadeprítomný policajti merajúci rýchlosť.

Na Plitvické jazerá dorážame okolo ôsmej, a po bezvýslednom hľadaní kempingu ktorý mal byť v blízkosti jazier sme sa rozhodli vrátiť sa do predchádzajúceho, ktorý je asi 10 km naspäť. Cena za 2 osoby, stan a motorku bola 127 Kún. Cena za bungalov aj s motorkou bola 253 Kún (1350 Sk). Stan sa nám veľmi stavať nechce, a tak sme sa rozhodli pre bungalov.

8.7.2005 Plitvička Jezera - Biograd na moru (179 km)

Po včerajšom náročnom dni spíme trošku dlhšie, dnes toho v pláne veľa nie je, iba sa pozrieť na Plitvické jazerá a presunúť sa k moru, a tak sa neponáhľame. Klasicky ako každé ráno pripravujem raňajky a okolo 10:00 vyrážame. Vstup na jazerá je spoplatnený 95 Kuna/osobu. V cene je jazda turistickým autobusom + plavba loďou. Pôvodne sme si mysleli, že sa zastavíme možno na hodinku a pôjdeme ďalej, ale treba si na to vyčleniť zopár hodín až nie aj pol dňa. Je tu naozaj nádherná príroda a o vode ani nehovorím. No po pár hodinách chodenia som mal toho už dosť, ani sme to celé neprešli asi sme to trochu podcenili.

Okolo 13:30 konečne vyrážame, cesta je v pohode a pri meste Gračac zastavujem. Pozerám do mapy, lebo z ničoho nič zmizli tabule na Zadar. Ani som si nevšimol že v protismere pár metrov za nami zastavuje motocykel. Tak som to otočil a smerujem k nemu, pozriem na špz-ku a BA-(ostatné si už nepamätám) zastavujem pri ňom a on hneď na mňa "že či nepotrebujeme pomoc" tak som mu povedal že nie, iba sme zle odbočili. Ešte sme prehodili zopár viet a pokračovali sme každý svojou cestou. Musím povedať, že toto ma naozaj potešilo.

17:30 dorážame do Biogradu na Pagym určené miesto. A asi o 5 minút už parkujeme vo dvore nášho nového prechodného bydliska. Vybaľujeme veci a konštatujem že motorku pár dní vidieť nemusím. Asi hodinu po nás prichádza aj Drtič so Sisou. Takže sme už komplet: Pagy, Kika, Marek, Ondro, Saška, Freedom, Ružička, Drtič, Sisa.

9 - 10.7.2005 Bigrad na moru

Motorku som nevidel....

11.7.2005 Biograd na moru - Knin - Split - Biograd na moru (341 km)

Ráno je trochu zamračené a tak sme skonštatovali že dnes nie je dobré počasie na pláž, a urobíme si menší výlet. Pagy spomínal že by sme mohli ísť do mesta Knin, vraj bolo dosť cez vojnu zničené, potom do Splitu a po pobreží naspäť do Biogradu. Ešte sme ani nevyrazili a mraky sa rozplynuli a začalo celkom slušne pripekať. Pár kilometrov v smere od pobrežia do vnútrozemia je veľa domov opustených a rozstrieľaných, no nie je to príjemný pohľad. Pokračujeme cez zvláštnu skoro mesačnú krajinu. Pár kilometrov nie je nič iné iba kríky, cesta a vedľa cesty poukladané kamene. Knin nie je až tak rozbitý ako sme očakávali, tak iba tankujeme a pokračujeme na Split.

Asi 20 km pred Splitom začína pršať a tak sa schovávame na benzínke. Všade naokolo je vyjasnené len v našom okolí sa kvalitne rozpršalo. Po 20 minútach padá rozhodnutie - ideme ďalej, a po 3 kilometroch sú cesty skoro suché. Po príchode do Splitu je už pre zmenu horúco a tak sa tu dlho nezdržujeme.

Časť výpravy je už hladná a tak hľadala vhodná reštaurácia, po pár pokusoch sa výprava zastavuje pri reštaurácii, ja som veľmi hlad nemal, a Ružička povedala že to do Biogradu tiež vydrží, a vydržala.

12 - 15.7.2005 Biograd na moru

Motorku som videl, zaparkoval som ju na iné miesto...

16.7. 2005 Biograd na moru - Obrovac - Sv. Rok - Zagreb - Varaždin - Lendava - Szombathely - Mosonmagyaróvár - Bratislava - Zvolen (884 km)

Vstávame 7:30, pobalili sme sa už včera takže v kľude pripravujem raňajky a psychicky sa pripravujem na cestu. Dnes by to malo ísť v pohode, lebo väčšiu časť Chorvátska pôjdeme po diaľnici. Pagy mi poradil aby sme išli starou cestou cez Obrovac, vraj sú tam dobré serpentíny, a potom sa napojili na diaľnicu.

Vyrážame 9:00, tankujem na najbližšej benzínke a ideme ďalej. Skúšame robiť nejaké fotky po ceste, ale baterky sa vybili tak som ich musel vymeniť. Za Obrovacom nás upozorňuje tabuľa že na smer Sv. Rok je nebezpečná cesta, a ešte tam bolo niečo v zmysle "len na vlastnú zodpovednosť" neviem či to malo takýto význam, ale je to jedno. cesta bola úzka, zvodidlá iba kamenné stĺpiky, asfalt celkom v pohode. Snažíme sa robiť fotky ale foťák zahlásil "charge battery". Veď som ich pred pár minútami menil. Tak som musel skonštatoval že mám super nabíjačku, a je zrelá na reklamáciu. Pokračujeme ďalej, síce trochu nahnevaný že nebudú fotky, lebo scenérie boli úžasné. Vedľa cesty sa objavili nové značky "Pozor míny", takže prechádzky mimo cesty nehrozia. Cesta vedie nad novým diaľničným tunelom Sv. Rok. A tu to začalo...

Po pár metroch skončil asfalt na čo nás upozornila aj značka. Tak som zastavil a rozmýšľali sme že čo ďalej, rozhodli sme sa pokračovať, veď Pagy tadiaľto šiel. Cesta bola čisto kamenistá, ani to veľmi nevozilo takže sa dalo ísť na dvojke a sem tam aj na trojke. Nikto nešiel v protismere čo ma trochu znervózňovalo, lebo som si neboli istý či tá cesta pôjde ďalej, alebo zistíme že sa musíme vrátiť. Po pár minútach stretáme prvé auto, takže som skonštatoval že to je priechodné. Čím sme boli vyššie tým sa kvalita cesty znižovala. Pocítil som to na jednom úseku kde išlo v protismere auto a musel som zastaviť. A bol problém s rozbehom, boli sme veľmi naložení a povrch bol skoro čistý štrk. Nakoniec som to ustál, ale mohol som ísť maximálne na jednotke. Párkrát som si ešte kvalitne na tom "štrku" zaplával, a nebolo mi všetko jedno, lebo všade naokolo boli tabule "Pozor míny" a prípadný pád mimo cestu, kde môžete počítať, že sa zošuchnete aj pár metrov by sa nemusel skončiť iba pádom. Dalo sa tu vidieť všeličo, aj zbytky vojenskej techniky, lepšie povedané miesta kde tá technika stála, sú tam čierne spálené škvrny, kopy hrdze a sem tam zhorená bandaska. Konečne sme dorazili na vrchol, povrch cesty sa trochu zlepšil. Príroda tu je nádherná, škoda tých fotiek, ale jednu sa nám predsa podarilo urobiť. Po ceste dole nás čakalo ďalšie prekvapenie, za jednou zákrutou v strede cesty stálo nákladné auto ktoré zrovna vysypalo na cestu hlinu, za ním stál žltý buldozér a valec. A toto je zase čo? Tak som vypol motor a čakal, Ružička zosadla a ja som chcel spraviť to isté, ale vodič nákladiaku mi ukazuje, že môžeme ísť ďalej. Teraz sa už išlo dobre, aj keď bola cesta dosť neprehľadná. Počas tohto asi 25 km úseku sme si dali tuším 2 prestávky a prejazd trval asi 2 hodiny.

Takže enduro vložku máme za sebou, a pred sebou 800 km. Konečne sa dostávame na diaľnicu. Pred tunelom Mala Kapela je asi 10 km kolóna, obiehame autá po odstavnom pruhu, cestári rozdávajú nejaké cukríky (asi cena útechy za zdržanie) a o chvíľu už pokračujeme naším tempom (110/120). Pred Varaždinom okolo 15:30 schádzame z diaľnice a dávame si pauzu spojenú s občerstvením. Pokračujeme na Čakovec, potom krátky prejazd Slovinskom kde trochu pršalo, a sme v Maďarsku. Tabuľa oznamuje že Rajka je vzdialená 202 km, čo je veľmi pozitívne. Cez Maďarsko sa ide svižne, a okolo pol ôsmej sme konečne na Slovensku. Zastavujeme u mňa doma v BA a zbavujeme sa zbytočnej záťaže (stan spacáky, nafukovačky). 20:40 vyrážame, ideme z posledných síl a 22:30 sme vo Zvolene. Ružičku upozorňujem, že keď zastavíme a padneme na bok, tak nech si z toho nič nerobí, že to je iba z únavy. Našťastie sa nič také nestalo a v pohode sme to dotiahli do šťastného konca.

Záver:

Najazdili sme 2582 km. Celé nás to stálo za 11 dní cca 23600 sk, je v tom zahrnuté všetko.