Anketa:
Šotolinami cez Macedónsko, Albánsko a Čiernu Horu (+ podrobné mapy, trasy, fotografie a videá) 12/13
ZdieľaťPridané: 23.06.2022 Autor: MinoPD
Čitatelia: 22445 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Deň 12. Lamtumire Shiperia, Dobro došli Crna Gora!
Trasa: Bogë – Koplik – Tuzi – Poprat – Rikavačko Jezero – Srpska Rupa – Opasanica – Uvač – Kdesi nad kaňonom Morača
Video – ránečko v Bogë:
youtu.be/fE1MTEsbPsw
Tak... v pláne už je len čiernohorský TET a potom hajde domov.
Raňajky dávame v malej reštaurácii v Bogë. Cena je 10 € za oboch. Darmo, už cítiť, že sme v turisticky atraktívnom regióne. Tesne pred hranicami ešte stojíme v potravinách minúť posledné leky. Ako správni buržuji z ďalekého, civilizovaného sveta nechávame dýško asi 150. Slečinka sa radosťou takmer roztiekla. Hranica do MNE bez problémov a bez zdržania. Len colník zahviezdil, keď nás najprv nechal vystáť radu a potom nás mávnutím ruky bez kontroly pustil. Darmo. Autorita je autorita....
V Tuzi začíname čiernohorský TET. Prudké stúpanie najprv po asfalte, ktorý sa však zakrátko mení na pomerne dosť náročnú a kamenistú cestu. Táto sa potom opäť napája na asfalt a nie je na nej nič moc zaujímavé k videniu, akurát sa človek namaká. Možno by sa to dalo obísť cez dedinu Fundina. Jo... Filipko si už doobeda stihol dať tradičný neutrál... Čoskoro sme uprostred typickej čiernohorskej prírody. Bielozelené členité kopčeky, veľmi malebné a okulahodiace. Medzi dedinami Zatrijebač a Benkalj (mimochodom asfaltka) je zaujímavá vyhliadka pod názvom Delaj. Týči sa nad kaňonom rieky Cijevna (Je to vlastne Čiernohorská Piva, ale na hranici si zmenila meno). Kaňon je to pomerne hlboký a rozsiahly a nie je nijak zvlášť výnimočný. Ak sa však pozriete smerom na juho-juhovýchod, v diaľke na opačnej strane môžete vidieť ikonické serpentíny albánskej SH20-ky. Tú sme dnes pre krátkosť času vynechali a takáto foto „z inej perspektívy“ poteší možno ešte viac ako tá, ktorú majú všetci ostatní. Beriem späť svoj nápad s obchádzkou cez Fundinu. Na TET by si sa napojil až v Korite, ďaleko za týmto miestom.
Video – cesta od Tuzi po Delaj (GoPro):
youtu.be/nnKpO2bv1ug
youtu.be/PGK1LzeH4D0
youtu.be/H6y4GS_fvCA
youtu.be/zDaWr3REFJ0
Ďalej prechádzame cez dedinu Poprat. Výhľad na Vysoké Tatry nebol, ale pobavilo. Okolo dedinky Korita zúrivo prebiehajú asfaltérske práce. Užívame si jazdu „bokom napred“ po ešte nevyasfaltovanej časti. Za dedinou dávame prestávku pri studničke a dopĺňame vodu. Tiež pomáhame miestnemu svákovi naládovať do auta demižóny s vodou a on že má v Korite reštiku. Vraj sme pozvaní. Škoda, že ideme opačným smerom. Odtiaľto až po kaňon rieky Turlaj je asi najkrajší úsek cesty. Výhľady, kopce a doliny „durmitorského“ typu. Na párkilometrovom úseku by sa dal stráviť naozaj celý deň. Nevieš kam skôr pozerať. Čierna hora je naozaj nádherná. Stojíme pri Rikovačko jezero. Pán dron opäť polietal. Tu začína náročnejší terén. Cesta je väčšinou skalnatá, strmé výjazdy striedajú strmé zjazdy. Sotva sa vyštveráme niekam na hrebeň, už zase prudko klesáme dole. Nemá to konca-kraja. Ruky horia a podvozok dostáva zabrať. Začal mi slziť pravý teleskop. Tu sme prišli aj o fľašku Rakije, ktorú sme dostali v Korçe. Obsah fľaše bol pozvoľným vytekaním navrátený späť zemi balkánskej. Darmo... Prach si a v prach sa obrátiš. RIP...
Pochovávanie Rakije
Video – cesta Delaj-Korita (GoPro):
youtu.be/VTetf3JEtao
Video – cesta Korita-Opasanica:
youtu.be/Ys1tf2FuIT0
youtu.be/hLPsDK7McOo
youtu.be/R6uyng9ytpg
Video – cesta Korita-Opasanica (dron):
youtu.be/BQR0EObpblI
Video – Rikovačko jezero (dron):
youtu.be/GibMNzNTQMA
Video – cesta Korita-Opasanica (GoPro):
youtu.be/yyof7bDvIuM
youtu.be/R3tJHJkWi1o
youtu.be/2j43ldU0Mms
youtu.be/HDcFg088ONA
youtu.be/vGC35ZCrPyI
Video – výjazd z koryta rieky (GoPro):
youtu.be/DxK3eu2U9mg
Video – cesta do Uvaču (GoPro):
youtu.be/wMZlRkZ9cjc
Pri dedine Uvač sa naskytá naozaj impozantný pohľad na rozostavanú čiernohorskú diaľnicu. Tunel, most, tunel, most a tak stále dokola. Rozmýšľam, ako dlho by niečo podobné stavali u nás... Za Uvačom prechádzame na dnes posledný hrebeň. Máme v pláne spustiť sa do kaňonu rieky Morača a nájsť tu ubytovanie niekde v okolí dedinky Meduriječje. Kaňonom vedie hlavný ťah Kolašin – Podgorica a tak tu o spanie nebude núdza. Udiala sa však celkom milá vec, ktorá zapríčinila, že náš plán zlyhal. Cestou dolu sme narazili na starú Ladu Nivu zaparkovanú uprostred cesty. Dala by sa obísť, ale z chalúpky poblíž upaľuje chalanisko, že sa nám uhne. Dali sme sa do reči. Jazyková bariéra je tu výrazne menšia ako v Albánsku. Prijímame pozvanie na kávu. V chalúpke bývajú dvaja chalani vo veku 19 a 21 rokov. Mladší sa volá Zlatko. Meno staršieho si nepamätám. Sú to drevorubači a trávia tu celé leto. Popritom sem-tam pytliačia a pestujú v lese zelené (asi čaj). Vedia o tom, že tadiaľto vedie TET. Rozprávajú nám, ako raz pomohli motorkárovi, ktorý neďaleko spadol a zlomil si bočný stojan tak, že nemohol kvôli nemu naštartovať motor. (Pre neznalých: Na bočnom stojane je čidlo, ktoré z bezpečnostných dôvodov zamedzuje jazde s vysunutým stojanom. Tzn, ak je stojan vysunutý a zároveň zaradíš rýchlosť, motor zhasne). Zlatko ma volá do chaty a ukazuje mi v rúre pekáč plný zemiakov a klobás. Vraj o chvíľu hotovo a sami to aj tak nezjedia. Prijímame teda pozvanie aj na večeru. Začína sa stmievať. Prichádza nás pozrieť aj ich dedo, ktorý býva vo vedľajšej chate. Ponúkame marhuľovicu a dedo chváli. Chlapci odmietli. Sú skôr na to zelené (nemám na mysli pepermintový likér). V družnej debate pokračujeme až do tmy a je viac než jasné, že nemá zmysel dnes pokračovať ďalej. Zjazd do kaňonu je pomerne strmý a to potme naozaj nechceš. Chalani nám niekoľkokrát ponúkali aj nocľah. Zo začiatku sa snažíme byť ostražití, ale ako sa tak navzájom „preklepávame“, zhodujeme sa, že sú v pohode. Navyše, budeme mať s Filipom vlastnú miestnosť. Oni budú spať klasicky vo svojej izbe a my v kuchyni na gaučoch. Najväčším bonusom je, že chlapci to s tým drevorubačstvom myslia naozaj vážne a večer o 9-tej som už v posteli. Žiadne vysedávanie dlho do noci a rakija a zožutá páska a V Z G.... Ráno o šiestej by radi odišli. Tak... toto je naozaj môj prvý „nekomerčný“ nocľah ever.
Video – diaľnica – Čierna hora:
youtu.be/9v2IVDmRSho