Invalida Balkán trip 2023 1/15

Predslov

(...a niečo málo z Chorvátska 2022)

Tak a je to tu! Po dvoch rokoch sa hlásim s prvým voľným pokračovaním polonaivných zápiskov diletanta
z ciest - neciest po krajinách balkánskych. Slovami istého nemenovaného českého pesničkára, Karla Plíhala, je to moja "druhá prvotina". Moje predošlé dielo si môžeš (len na vlastné riziko) prečítať tu:

Šotolinami cez Macedónsko, Albánsko a Čiernu Horu (+ podrobné mapy, trasy, fotografie a videá)

Ak si ho prečítal celé, máš dobrý základ, aby si zvládol aj tento môj druhý počin. Tentokrát je fakt megadlhý. Aby som Ťa nejako namotivoval, tak sľubujem, že ak ho dáš až do konca, môžeš mi kúpiť pivo... To je, myslím, férová ponuka.

Tak, začíname!

Tešíš sa? Ver, že určite nie viac, ako ja. Pôvodne som si myslel, že z písania cestopisov sa stane každoročná tradícia a v roku 2022 som tiež absolvoval motovýlet. Avšak, nezohnal som parťáka a vyrážal som sám. Cestou som sa potom vďaka fejsbukom pripojil k partii motorkárov – Maarten z Belgicka, Jason – Kanaďan žijúci vo Švajčiarsku a Gregor zo Slovinska (o ňom ešte budeš počuť, resp. čítať). Túto "akciu" sme spontánne a zapochodu nazvali "Multi-culti trip" :-)

Chlapci však nie sú veľmi skúsení jazdci a v mojom ponímaní cestovania to bolo len také motanie sa „kae tae" po Chorvátsku a kúsok po Bosne. Ani zďaleka to nebolo také výživné ako južný Balkán. A keďže zosnovanie takéhoto dielka zaberie pomerne dosť času a energie, rozhodol som sa (aj v zmysle môjho kréda - buď niečo robím naplno, alebo vôbec) z tohto výletu samostatný článok nepísať. Velebit, či Željavu už predsa pozná každý a tých pár zaujímavých miest, ktoré som videl, zhrniem tu:

Takže... v prvom rade, ak sa chystáš na Chorvátsky TET, choď po starej trase, ktorá vedie cez národný park Velebit. Túto trasu už na oficiálnych stránkach nenájdeš a nová trasa v severnej časti Velebit kompletne obchádza. Oficiálnym dôvodom je to, že motorkári tam robili bordel, jazdili kade nemali (čomu by som celkom veril), a že park je teda kompletne uzavretý. Ja som prešiel obe trasy. Smerom dolu som šiel po novej. Je to síce väčšinou široká, pohodová šotolinka a každú druhú zákrutu berieš bokom napred, ale cesta vedie väčšinou lesom, výhľadov je málo a celé je to také monotónne, časom až nudné. Jak praví Jára Cimrman: "Opona je sice hezká, ale omrzí...". Cestou späť som skúsil starú trasu a to už bola iná pesnička. Ďakujem za ňu zapálenému čitateľovi môjho prvého cestopisu, Petrovi M. V skutočnosti je tu uzavretý len jeden niekoľkokilometrový úsek. Je tu rampa s výstrahou pred fotopascami. To isté som našiel na opačnej strane uzávery, kde som sa späť na TET-ku napájal. Stále však môžeš prejsť oblasť nad Karlobagom s ikonickým kamenným tunelom a nádhernými skalnými útvarmi, či - na severnej strane - cestičky malebnou krajinou, popod veterné elektrárne v okolí dediny Alan, so stádami voľne sa pasúcich koní a výhľadmi na Jadranské more. Ešte drobné info k rampám. Na ceste ich stretneš niekoľko, ale všetky, až na dve - vyššie spomenuté, môžeš s kľudom obísť a pokračovať v ceste. Ich účelom je zabrániť prejazdu nákladných áut a krádežiam dreva.

Starú TET trasu pripájam: sk.mapy.cz/s/lenagelaso

Za zmienku ešte stojí predsalen aj Željava, resp. hora Kurića vrh (1081 m. n. m.) sk.mapy.cz/s/puhatemeru, do ktorej sú vyhĺbené podzemné hangáre. Z hory je pekný výhľad. Celé letisko máš ako na dlani. Dá sa na ňu na motorke vyštverať, ale posledných pár sto metrov nie je pre naložené enduro práve najvhodnejší povrch. Veľmi veľké, miestami uvoľnené šutre a tak... Mali sme čo robiť. Chlapci dosť nadávali. Dá sa pomotať aj po okolitých, rovnako náročných kopčekoch, ale na to sa mi ich už nahovoriť nepodarilo.

V druhej časti výletu som - už sám - ešte absolvoval veľmi peknú "hrebeňovku" po chorvátsko – bosnianskej hranici. Kúsok za hraničným priechodom Sinj – Obrovac (v smere BiH -> HR) ma zlákala odbočka doprava bez asfaltu, a ja som sa krásnymi šotolinovými cestičkami motal po hrebeni a priľahlých kopcoch takmer celý deň. Asi najkrajším miestom bol vrch Maglaj Mali (1440 m.n.m.) sk.mapy.cz/s/fotadetega. Prišiel som až k útulni Vjetar s Dinare a tipujem, že pokračovať by sa dalo ešte ďalej – až do Cetine, ale slnko bolo už dosť nízko a samému sa mi vôbec nechcelo túlať sa v neznámom teréne potme. Pri útulni som to teda stočil nadol, smerom do Kninu. Inak, útulňa fakt luxusná a veľká. Dalo by sa tu veľmi seriózne prespať. Mať tu spacák a niečo pod zub, ostávam napriek tomu, že na divoké spanie moc nie som.

Posledná zmienka z tohto výletu bude o vodopáde Krčić v meste Knin sk.mapy.cz/s/lubojatube. Navštívil som ho už v roku 2013 a nezvyknem sa cielene vracať na tie isté miesta, ale mal som ho od ubytka "čo by kameňom dohodil". No... čo Ti poviem.. Chvíľu som mal čo robiť, aby som ho našiel. Totižto... v roku 2013 nám na výlete strašne veľa pršalo. Leto 2022 bolo naopak extrémne suché. Rozdiel je viac než zrejmý. Posúď sám...

Len pre porovnanie, za normálnych okolností vodopád vyzerá
nejako takto (zdroj" www.wikipedia.org):

Toľko teda rok 2022...