Šotolinami cez Macedónsko, Albánsko a Čiernu Horu (+ podrobné mapy, trasy, fotografie a videá) 1/13

Predslov

Motorka mi učarovala asi pred 9-imi rokmi. Už vtedy som mal 29. Zrejme v mojom prípade platí, čím neskôr, tým intenzívnejšie, ale zato zodpovednejšie. Od začiatku pristupujem s obrovským rešpektom k motorke samotnej, ako aj k ostatným účastníkom premávky. Nikdy som nebol (a zrejme už ani nebudem) „kolienkový jazdec“ a 44 kw na mojej Afrike mi bohate stačí. Vozenie „okolo komína“ ma prestalo baviť po prvej sezóne a začali ma vábiť diaľky a cestovanie. Po prvom „oťukávacom“ výlete do „vyspelého“ ale zato „sterilného“ a predraženého západného sveta, keď sme s vtedy ešte priateľkou (terajšou manželkou) Jankou navštívili rakúske a talianske alpy , prišlo prvé Rumunsko, potom ďalšie balkánske krajiny. Časom som „privoňal“ aj k offroadu (veľká vďaka, Peťo). Offík Ti rozširuje možnosti toho, čo môžeš prejsť a vidieť minimálne o 50%. Navyše sa často vozíš ľudoprázdnymi cestičkami a navštíviš miesta, ktoré nemajú s komerciou nič spoločné. Jazdenie off je navyše, podľa môjho názoru, omnoho bezpečnejšie, ako jazdenie v premávke. Celkovo som Balkán navštívil sedemkrát. Zo všetkých krajín mi zatiaľ najviac učarovalo Albánsko. Prečo práve Albánsko? Túto otázku počúvam pomerne často. Zdôvodnenie si požičiam z fóra na motorkari.cz od Mariána Rabdziho Macka. Hádam mi prepáči, ale sám by som to lepšie nenapísal.

Citujem:
„Na SV krajiny prevláda kresťanstvo - Theth, ale zvyšok je už silne moslimský - zvlášť sa mi páčilo u Bektasov (odnož islamu) vzhľadom na ich pohostinnosť, nekonečnú láskavosť a celkovú kultúru správania sa, keď sme vybehli na moto na Tomorrit ...
Ak ste neboli v Albánsku nikdy, určite budete minimálne prekvapení ...
Mnohí ľudia majú z Albánska zbytočné obavy a hlúpe predsudky - je tu extrémna chudoba, žiadna práca, ľudia už z hôr pomaly odchádzajú - rodinka pri Nderlysaj smerom z Theth na Prekal tu býva už len počas leta - ináč sa sťahujú do Skadaru - každý rok si urobím foto s dcérkami majiteľa - a rastú ako z vody – prvý krát som sa s nimi odfotil, keď boli ešte maličké a už len čakám, že raz ich tu už nenájdem ...
Ľudia v horách a menej prístupných miestach su naozaj čarovní. Nikdy som nemal najmenší problém - ale vždy som si ich vážil a pristupoval k nim s obrovskou pokorou - takmer stále do Albánska namiesto milión nepotrebných chu...n beriem čosi pre deti - cukríky, omaľovánky, nejaké nálepky a pre ich rodičov minimálne nejaké cigarety - tá ich radosť v očiach ma stále dostane ...
Čím to je ?
Mal som v Albánii aj vážne poruchy na moto - odišiel, vytiekol mi zadný tlmič - odišiel mi regler dobíjania, rozleteli sa mi zadné ložiská a dokonca som mal aj vážnu haváriu s jeepom niekde nad Thethami a takmer mi odtrhlo ľadvinu - ale nikde som nikdy tak jednoducho a elegantne nevyriešil problémy, ako v Albánsku ... len a len vďaka ľudom.

Thank you, Albania, thank you...“

Více na: www.motorkari.cz/tema/?t=207942
Copyright © Motorkari.cz

Len dodám, že okrem podarúnkov pre deti mám vždy so sebou dobrú domácu slovenskú pálenku. Je to veľmi dobrý nástroj na zbližovanie a miestni vždy veľmi radi ochutnajú. Nie, nebavíme sa tu o ožieraní sa na mol. Cieľom je obdarovať, prípadne, odvďačiť sa za pomoc, alobo len milé slovo. Mimochodom, pálenku maj vždy v kovovej fľaši. Sklo rozbiješ pri prvom ľahšom offíku, plast tiež nie je výhra. Časom sa vplyvom otrasov prederaví. Už som z kufra utieral aj pálenku, aj motorový olej...

Ešte pár zaujímavostí o Albánsku

- V Albánsku nie sú obézni ľudia (čím to asi bude?).

- V časoch tvrdého komunizmu boli v Albánsku pracovné tábory – gulagy (podobné ako vo fašistickom Nemecku či Stalinovom Sovietskom zväze). Väzni (väčšinou politicky a spoločensky nepohodlní jedinci) tu žili častokrát v horších podmienkach ako povedzme v Osvienčime. Jeden z nich – Qafe Bari som onehdá navštívil aj osobne. Ťažila sa tu meď. Je iróniou, že v ňom, okrem iných, ako väzeň zahynul aj človek, ktorý ho slávnostne otváral.

- Lopata sa po albánsky povie Lopata.

- V roku 1968, na protest proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa, Albánsko z tohto spolku vystúpilo.

- Polovica áut jazdiacich v Albánsku sú mercedesy. Bez rozdielu typu a veku. O pôvode hlavne tých novších radšej pomlčím.

- Áno znamená nie a nie znamená áno. Čo tým myslím? V Albánsku krútenie hlavou zo strany na stranu znamená áno. Naopak, kývanie hlavou zhora nadol znamená nesúhlas a aby to bolo úplne dokonalé, Albánci pritom hovoria „jo“, čo našinca môže zmiasť ešte viac. „Jo“ však znamená „nie“. Dobré, čo?

- Albánci, resp. všeobecne všetci Balkánci sú neskutoční bordelári. Áno, prevádzkovať akúkoľvek formu odpadového hospodárstva v odľahlých a riedko obývaných oblastiach je prakticky nemožné. Ale medzi miestnymi chýba čo i len najmenšia snaha sa s odpadom akokoľvek vysporiadať. To čo vyprodukujú jednoducho odhodia na zem. Tu a teraz. Preto Ti odpadky budú robiť spoločnosť prakticky neustále. Častokrát sú to smutné pohľady.

Na záver predslovu

Náš výlet nepovažujem za niečo špeciálne. Existujú ďaleko exotickejšie destinácie, o ktorých aj ja zatiaľ len snívam. V dnešnej digitálnej dobe si vieš na nete nájsť úplne všetko. Fejsbukové stránky a fóra sú plné cestopisov a videí z Balkánu a vydať sa prakticky kamkoľvek nie je takmer žiadny problém (musíš mať len čas a musíš chcieť). Budem ale písať tak, ako by si Ty, ktorý čítaš, šiel prvýkrát. Skúsim zhrnúť presne tie informácie, ktoré som postrádal ja, resp. nikde som ich nenašiel pokope, v jednom článku. Upozorňujem, že cestopis je dlhý. Ostrieľaní cestovatelia sa možno pousmejú, ale každý raz začínal... Takže, pohodlne sa usaďte, začíname aj my....

Cieľ: Macedónsko, Albánsko, Čierna Hora (ale hlavne Albánsko)

Dátum: 22. 8. – 4. 9.2021

Presun tam: Slovensko, Maďarsko, Srbsko.

Presun späť: Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Maďarsko, Slovensko.

Na presuny cez Maďarsko, Srbsko, Bosnu a čiastočne aj Macedónsko využívame diaľnice. Je to síce strašná nuda, ale ak sa chceme za 2 týždne dostať do Albánska a niečo tam aj pojazdiť, okresky nepripadajú do úvahy.

Nájazd: cca 3700 km

Celá trasa: sk.mapy.cz/s/caverureko

Účastníci zájazdu: Miňo – Honda Africa Twin RD04 (vedúci zájazdu)
Filip – Honda Africa Twin RD07 (zástupca vedúceho zájazdu)

Spanie: Penzióny, hotely, nie stan. Nie, naozaj sa mi nechce po celom dni v stupačkách rozkladať spanie a ohrievať si konzervu na plynovom variči, navyše bez sprchy. Okrem toho, stan a spacák sú váha navyše. V neposlednom rade, na Balkáne sú tieto služby naozaj "za babku". Samozrejme, nebavím sa o chorvátskych letoviskách. Ale to som ja. Ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí. Takže kľudne stanujte!

Rozpočet: cca 1000 €

Platby: Takmer na každej (aj menšej) pumpe v pohode zaplatíš kartou. To sa týka celého Balkánu. Pri hlavných ťahoch sú terminály naozaj všade. Peniaze na tranzitné krajiny si zamieňať nemusíš. Míňaš len za PHM, ubytovanie a stravovanie s tým, že ubytko v pohode platíš eurami. Balkánci eurá ľúbia. Je dobré mať so sebou hotovosť v 5, 10 a 20€ bankovkách, aby Ti nemuseli vydávať, pretože väčšinou vydávajú v miestnej mene. Maj tiež pripravené mince 2, 1 € a 50 C na platby za mýto na diaľniciach. Peniaze v cieľovej destinácii je dobré si pri vstupe zameniť (v tomto prípade albánske leky), avšak najlepší kurz Ti dajú veksláci. Treba sa spýtať na pumpe, v obchode, reštaurácii, hoteli. Zmenárne nevyužívaj. Výber z bankomatu v miestnej mene je asi najhoršia alternatíva. V prípade núdze zaplatíš eurom aj v tej najzapadnutejšej „diere“, avšak tu si kurzy dosť upravujú. Platba eurom za ubytovanie je stále v pohode. (Zaujímavosť: v Čiernej Hore je oficiálna mena euro.)

Čo si so sebou vziať

Nemusím Ti hovoriť, že ak ideš niekam na 2 týždne na motorke, je mimoriadne dôležité, čo si zbalíš. Ešte dôležitejšie však je to, čo si nezbalíš. Váha je tiež dôležitá, avšak pri motorke, ktorá samotná váži do 250 kg, nejaké to kilečko navyše nehrá až takú rolu. Obmedzený si skôr veľkosťou batožiny. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som „vyhádzal“ všetky nepotrebné veci. Ja osobne som „kufromil“ (Filip ma tiež nazval kamionistom), ale ak máš len lodný vak, priestorové obmedzenia sú ešte väčšie. Čo si teda zbaliť / nezbaliť?

- Oblečenie: Merino forever! Naozaj! Je to neuveriteľné, ale na dva týždne stačia 2-3 tričká, 3 páry ponožiek a 3x spodné prádlo. Zabudni na športové oblečenie z umelých vlákien. Síce rýchlo schne, ale rovnako rýchlo chytí „gangsta smell“. Ku klasickej bavlne sa ani nevyjadrujem. To je smrť. Mimochodom, pamätám si, ako som si na prvý výlet zbalil 14x tričko, 14x ponožky a 14x spodné prádlo. Nevedel som sa pohodlne zbaliť nie do dvoch, ale troch kufrov. Určite si vezmi trochu pracieho gélu. V mnohých penziónoch je možnosť prania v práčke a napríklad v prípade moto nohavíc a bundy sa tomu nevyhneš, ak nechceš po týždni páchnuť ako vášnivý a dlhodobý konzument Šatolé de Hradná svieca, alebo Cabernet Sabinov. Svoje spraví aj antibakteriálny sprej, ale celý výlet s ním určite nedáš. Je vhodný najmä do prilby. Antibakteriálne vložky do čižiem sú doslova nutnosťou. Kúpiš v každej predajni za pár drobných a jedny Ti vydržia celý výlet. Ďalej potrebuješ niečo do chladnejšieho počasia. Platí zásada, že lepšie je viac tenkých vrstiev ako jedna hrubá. Najlepšie opäť Merino. Dobre je tiež mať dvoje rukavice. Tenké a hrubé. Nepremok na moto je samozrejmosťou (Mám reflexný. Safety first). Ja využívam na presuny aj chladiacu vestu. Ak ideš celý deň v 35°C, niekedy aj vyššie a slnko páli, naozaj ju oceníš (samozrejme, bavíme sa o presunoch. V teréne Ti je nanič). Ďalej kraťasy a šľapky na pešie výlety. Topánky neberiem. Ak je chladnejšie, dávam to na českého turistu s ponožkami. Takisto neberiem dlhé tepláky. Stačia motogate. Potom niečo na spanie a určite plavky a malý uterák. Na Balkáne máš množstvo príležitostí na prírodné kúpanie. Pre mňa nepostrádateľná vec sú chrániče sluchu, špeciálne navrhnuté tak, aby tlmili hlavne aerodynamický hluk (napr. tie od firmy Alpine). Aspoň mňa vie z hluku po celom dni poriadne bolieť hlava, nehovoriac o možnom poškodení sluchu. Možno by to vyriešila menej hlučná prilba, ale v kategórii enduro sa takáto hľadá dosť ťažko. Jazdím NEXX X.WED, čo teda rozhodne nie je low cost...

- Kozmetika: Každý podľa vlastného uváženia, ak máš citlivejší spánok, odporúčam pribaliť tlmiče do uší (Klasické. Tlmia omnoho viac ako tie motorkárske).

- Lekárnička: Okrem bežných vecí si vezmi lieky proti horúčke, bolesti a hnačke, nejaké širokospektrálne antibiotiká, sprej do nosa, framykoinovú masť, očné kvapky, „šicie“ náplaste a určite lieky, ktoré užívaš pravidelne (aj väčšie množstvo). Nikdy nevieš, čo sa môže stať a ak sa náhodou neplánovane „zdržíš“ dlhšie (z akéhokoľvek dôvodu), hlavne lieky na predpis sa zháňajú ťažko.

- Náradie: Skrutkovače, kľúče, najlepšie len tie, ktoré sa na moto nachádzajú - ja beriem aj jeden univerzálny kľúč, sviečkový kľúč, sprej na reťaz – prudko odporúčam teflónové mazanie „Interflon EP+“. Má síce výrazne vyššiu obstarávaciu cenu, ale výhody sú na nezaplatenie. Mazivo nelepí na seba prach, vydrží omnoho dlhšie, čistí a maže v jednom kroku (nepotrebuješ čistič) a v konečnom dôsledku ho minieš omnoho menej, takže Ťa to vyjde cca na rovnaké peniaze ako klasické mazanie. Motorový olej na dolievanie, náradie a sadu na opravu defektu, náhradné duše, monterpáky, jar ako lubrikant (ak nie si tubeless), ventilky, kompresor, izolačnú pásku, striebornú „americkú“ pásku (Tá skutočne zachraňuje životy! Napr, keď som si ňou na Kosovskej hranici prelepil nálepku Srbsko na kufri), zdrhovačky, kúsok viazacieho drôtu, špagát, gurtne, poistky, žiarovky, spojky na káble, skúšačku na 12V (vadaska), malé kliešte, orezávač, sekundové lepidlo, štartovacie káble, palivovú hadičku, kúsok autokábla.

- Náhradné diely (s ohľadom na Tvoju moto): reglér, cievky, sviečka, ložiská, brzdové platničky, spojka na reťaz, palivové čerpadlo, brzdová a spojková páčka, plynové a spojkové lanko, univerzálne relé

- Navigácia: Samsung Galaxy S5 mini s malou úpravou – meničom jednosmerného napätia, ktorý privádza 3,7 V priamo na batériové kontakty. Totižto... Nabíjačka nikdy nezabezpečuje chod telefónu priamo, aj keď je k nej pripojený. Telefón je vždy napájaný batériou, ktorá sa vybíja a súbežne s tým je nabíjaná nabíjačkou. Nabíjanie samo o sebe produkuje množstvo tepla. Ak k tomu pridáš displej, ktorý ide neustále na maximálny jas (displej je v telefóne najväčší žrút energie) a vysokú teplotu ovzdušia, prípadne priame slnečné žiarenie, veľmi rýchlo sa mobil prehreje a nabíjanie sa z bezpečnostných dôvodov automaticky preruší. A tak sa stane, že telefón, ktorý bol ráno nabitý na 100% a neustále pripojený je už okolo obeda „na nule“. Pripojením napätia priamo na batériové kontakty celý proces vybíjania a nabíjania obchádzaš. Jednoduché a pri tom geniálne. Samozrejme, nabíjačku nechávam pripojenú tiež. Celá sranda ma vyšla asi na 60€. Za pomoc s realizáciou tejto vychytávočky ďakujem Maťovi D. alias Montymu. Spolu s voľnou aplikáciou Mapy.cz tvorí, podľa mňa, bezkonkurenčnú navigáciu, čo do ovládania, aktuálnosti a detailnosti topografických máp, nahrávania a zálohy trás cez webové rozhranie, či samotného GPS trackingu. Na navigáciu po asfalte používam Google s offline mapami. Ďalšou výhodou je, že ak Ti takáto navigácia „kľakne“, zoženieš akýkoľvek mobil, prihlásiš sa do účtu a pokračuješ so svojimi trasami ďalej. Jedinou nevýhodou je to, že takéto zariadenie nie je vodotesné. Ja ho mám umiestnené pod predným plexi v „samodomo“ vyrobenom držiaku.
Ak si priemerne zručný a chceš si podobnú navi vyrobiť, menič napätia nájdeš tu:
www.gme.sk/napajaci-modul-3-40v-3a-step-down

- Ostatné: v závislosti od toho, koľko techniky berieš (ja jej mám pomerne dosť), vezmi si dostatok káblov a nabíjačiek a hlavne rozbočiek do zástrčky. Veľmi často sa stáva, že na ubytovaní máš k dispozícii len jednu zástrčku. To vie naštvať. Stiahni si tiež off-line prekladač do telefónu a GPS tracker. Okrem iného pomôže, ak sa stratíš. Vieš, kade sa vrátiť. Toaletný papier, nejaké sladkosti, Redbull a pitnú vodu, prípadne filter na výrobu pitnej vody. Vychádza na cca 30-50 € pomocou neho sa môžeš v prípade núdze napiť z akéhokoľvek potoka, rieky, či mláky (Voda je naozaj základ!!!).

- Cestovné poistenie: ja osobne uprednostňujem Allianz, výber je na Tebe. Daj si však pozor, aby si mal poistené aj náklady na pátranie. Ak napríklad s moto zbehneš 20 metrov do jarku a dolámeš sa pri tom, nachádzaš sa už mimo komunikácie a klasické poistenie Ti tu nestačí. Súčasťou takéhoto balíka je aj prevoz vrtuľníkom atď... Je to drahšie, ale myslím, že tu sa neoplatí šetriť. Náklady na záchranu a liečbu môžu vystreliť do astronomických výšok.

- Výber trás:
kniha Filip Weber -ALBÁNIE, OFF-ROADOVÝ RÁJ
www.transeurotrail.org ;
niečo poskytli internety a niečo poradili domáci.
Za Macedónske trasy ďakujem Mirovi J.

Nikdy nemám presný plán toho, čo a kedy prejdem. Snažím sa skôr o to, aby som mal čo najpodrobnejšie info o zaujímavých miestach v oblastiach v ktorých sa budem pohybovať. Nič nevie naštvať viac, ako keď sa pár dní po návrate dozvieš, že si niečo minul o pár kilometrov. Z rovnakého dôvodu tiež nezajednávam ubytovanie popredu. Bolo by to značne obmedzujúce. Nikdy totiž neviem, kde skončím (a to je na tom vlastne to krásne). Bú-king využívam maximálne na to, aby som si pozrel recenzie a následne hľadám cez gúgoľ. Aj ubytovateľ sa vždy poteší, že nemusí platiť províziu.

- Ešte pár užitočných info: Podľa môjho názoru nie je dobré podnikať „veľrybárske výpravy“. Jednak väčšinou aj tak nevyjdu a nakoniec idete v lepšom prípade dvaja – traja, v horšom prípade ostaneš sám a jednak je to na palicu. Mám kamoša, čo organizuje výlet o pätnástich ľuďoch. Má z toho hlavu ako balón. Väčšia skupina ľudí vyžaduje viac organizácie, viac kompromisov a je menej flexibilná. Každý má svoje potreby s ktorými sa musí prispôsobovať ostatným a s ktorými sa musia prispôsobovať ostatní jemu. Aj ubytovanie ťažšie nájde početnejšia skupina. V zásade platí, že čím menej ľudí, tým lepšie. Absolútny ideál sú dvaja. Dôležitá zásada. Pri zastávke na benzínke tankujú vždy všetci. Aj keď len štvrť nádrže. Nemá zmysel riešiť „Však ja ešte mám“ a potom ostať na suchu. To sú naozaj problémy z kategórie "zbytočné".

Na vstup do všetkých balkánskych krajín (vrátane Kosova) Ti stačí občiansky preukaz (pasom samozrejme nepohrdnú). Inak na hraniciach ešte kontrolujú bielu kartu od PZP (bez nej máš fakt problém), zriedkavo aj TP od motorky. Tiež by si mal mať medzinárodný VP. Vybavíš normálne na dopravnom inšpektoráte. Je to taký prehnutý papier, ručne vypísaný a áno, naozaj naň v 21. storočí potrebuješ fotku ako kedysi na preukážku MHD. Ja osobne ho nenosím, lebo vždy zabudnem vybaviť. Mal som len raz, ale má krátku platnosť a tak už je dávno prepadnutý. Zatiaľ to odo mňa nikto nikdy nepýtal. Pozor, v Kosove Ti neplatí naše PZP, musíš si na hraniciach kúpiť krátkodobé kosovské PZP za cca 10 – 15 € (nepamätám si už presne). Všetky doklady, ktoré máš, si prefoť a ulož, ideálne aj s náhradnými kľúčmi od moto u niekoho z partie. Môžeš si tiež doklady nafotiť do mobilu a uložiť aj na e-mail.

---

Tak... je 21. augusta 2021 a ja balím posledné veci. Nejako mi to zatiaľ celkom nedochádza, ale po nútenej dvojročnej prestávke a niekoľkých presunoch termínu a zmenách v zostave zajtra predsa len vyrážame. Líham do postele a v cestovnej horúčke sobotňajšej noci zaspávam...