Korzika a Francúzske alpy 2006 5/10

7.DEŇ – 21.7. – piatok

Po príjemných raňajkách v kempovej kantíne sa balíme a sadáme na motorku. Robíme si malú pauzu po pár minútach v Bonifacciu a kocháme sa úžasnými výhľadmi na more a južný cíp Korziky. Sardínia je na dohľad a trajekt obďaleč…. Ale to niekedy nabudúce.

Bralá v okolí Bonifaccia

Najjužnejší cíp Korziky, Sardínia ja nejakých 15km

Slnko už dobre pečie, a tak každá zastávka je zároveň sprchou vo vlastnom pote. Zhodiť bundu treba do 5 sekúnd po zabrzdení, inak zase kúpeme. Opakujeme si včerajšiu nočnú trasu do Sarténe, a po N196 mierime na sever. Cesta vedie ešte chvíľu po pobreží, a tak sa zase raz kocháme. Zo Sarténe pokračujeme ďalej na sever smer Propriano-Ajaccio. Zarezávame sa do lesnatého vnútrozemia, ktoré nie je o nič škaredšie ako pobrežie, len zase úplne iné. Ako tradične, nás zase nasiera miestna siesta, keď sa snažíme okolo pol 3 nájsť reštauráciu, kde by varili. Opäť nás skoro všade odbíjajú ponukou „sandwíč“. Ale my sa nenecháme odrbať. Pod „Sandwíč“ oni totiž rozumejú suchú bagetu, a v nej suchý plátok šunky a syra, maximálne list šalátu. to sa dosť ťažko je, práši sa vám z úst. Ako keby nepoznali roztieracie maslo, alebo syr, žabožrúti.

Ajaccio, ako najväčšie mesto na ostrove míňame nejakým mestským okruhom. Kde všade tu bol Napoleon v krčme, a kde sa oprel o stenu nás veľmi nezaujíma. On sa tu totiž narodil. Ale najmä veľké mesto, a ešte v takomto teple – nič moc. Stúpame do kopcov severne nad Ajacciom po D81 a na jednom z priesmykov – Bocca St.Bastiano, 411m (asi 3km vzdušnou čiarou od mora) si dávame konečne normálny obed.

Scenéria kdesi vo vnútrozemí a výhľad z Bocca St.Bastiano

Mierne oťapení jedlom sa rekreačným tempom spúšťame k moru, a po D81 kopírujeme pobrežie zálivu Golfe de Sagone. Cesta je značená zase ako „zelená“ a neklamú. Prekrásne panorámy a pohľady na záliv, lemované jednou lepšou zákrutou ako druhou. Prechádzame okolo mysu Punta di Cargése a smerujeme ešte kúsok na sever, smerom k zálivu Golfe de Porto, kde si chceme nájsť kemping. Keď sa blížime od juhu do mestečka Piana, miestami pomedzi stromy a skaly vykukuje až nenormálne modré more. Blížime sa k zálivu Golfe de Porto, ktorý je zapísaný aj v UNESCO ako prírodné dedičstvo, či ako sa to volá. A nie nadarmo. Zastavujeme na prvom výhľade, a už ten je dychvyrážajúci. Strmé hory, miestami až ihly vyrastajúce zo prudkého svahu obklopujú extrémne modrú hladinu, a ponúkajú pohľad po ktorom by sa aj igor timko so svojim "preco" konečne stíchol.

Záliv Golfo de Porto

V bedekri Korzika- Rough guides zisťujeme, že poblíž je pekný kemping, a tak sa otáčame a klesáme k moru po nenápadnej cestičke vedúcej po obvode zálivu. Stojíme snaď každých 100 metrov a v kuse fotíme a kocháme sa. Výhľady sú extrémne pôsobivé a veľmi ukludňujúce. Ak by som mal niekde ležať týždeň pri mori, tak toto je ideálne miesto.

Aj toto miesto nám pomohol nájsť výborný bedeker zo série ROUGH GUIDES - Korzika