Z Anglicka do Francúzskych Álp – 2006 4/4

1.7.2006 Sobota: Sciez – Genéve – C. de la Faucille 1320 – Champagnole – Dole – Dijon – Troyes – Reims: 545 km

Ráno sa budíme skoro, tešíme sa na kúpanie a obed vo vedľajšej reštike priamo nad hladinou jazera. Atmosféra je neskutočná. Typickí francúzi pomaly zapĺňajú reštauráciu, všade znie smiech a vládne tu pohoda.

Voda v jazere je teplá. Poobede sa vytrepeme z hotela a cez Ženevu sa Alpám nadobro vzďaľujeme. Slnko pomaly zapadá a žiari nám do tváre, polia voňajú, cesty sú prázdne a my sa nesieme vzduchom.

Všetko vyzerá tak, že už lepšie ani nemolo byť, sme veľmi spokojní. Nechce sa nám ani zastaviť a tak nám nejako zbehne čas a mi zistíme, že je 21.00. Začíname hľadať hotel, či camp. No v tejto rozľahlej rovinatej oblasti Champagne toho veľa niet. Camp sme našli jeden a aj to zatvorený a hotely sú buď špinavé alebo plné. Takto sa dotrepeme do Chalons-en-c-Champagne. V meste je nápadné ticho. Je asi 22.30 a zrazu sa ozve streľba, my sa nachádzame akurát kdesi v centre. Do ulíc sa vyrútia ľudia. Hádžu fľaše na cestu, strieľajú z delobuchov, hučia ručné sirény, aké sa používali za vojny. Na chvíľu vôbec nechápeme, čo sa deje. Vrieskajú FRANCE, FRANCE...čo začala vojna?! Na to preletia jedným smerom policajti a druhým požiarnici zo sirénami. Všetko sa to rozuzluje, keď zbadáme fanúšikov vo futbalových dresoch. Napadá mi, veď sú majstrovstvá sveta vo futbale, či čo to teraz beží. Vôbec nesledujem telku a futbal už vôbec nie. Oni asi vyhrali...s kým? Preboha len dúfam, že nie s Anglickom, moja nálepka GB je neprehliadnuteľná. Oni nás tu dnes ukameňujú! Pálim to von z mesta. Na križovatkách po mne čosi vrieska opitý vodič s partiou a ďalšie autá lietajú ako im to príde vhod. Takú anarchiu som v živote nevidel. Na diaľnici sa cítime „safe“ a na pumpe sa pýtame o čo vlastne ide. Áááá tak, oni postúpili do finále. S Brazíliou tuším, preto sme asi ešte bez úrazu. Ťaháme to do veľkomesta Reims, kde hneď pri dialnici nájdeme hotel, síce drahý, ale z mesta sa ozývajú delobuchy, je už po druhej. Niet čo váhať.

2.7.2006 Nedeľa: Reims – St. Quentin – Arras – Abbeville – Boulogne-sur-Mer - Salisbury 535 km

Budíme sa po desiatej. Z hotela sa vytrepeme na poludnie, ale na trajekt máme čas. V Boulogne sme skoro, tak si dáme prehliadku mesta. Narazíme na slovenskú ambsádu a za rohom veľký obchod Baťa. Náhodička. Trajekt mešká asi hodinu a slnko nás pečie za živa. Po nalodení nám je smutno, už tu rozmýšľam o ďalšej ceste. Doma sme asi o siedmej.

V jednej stope tak ďaleko ako sa len dá,
svet bez prestávky naša duša chcela.

Sumár a pár čísel:

Dovolenka ďaleko predčila naše očakávania. Francúzske Alpy pôsobili veľmi slobodným dojmom. Dalo sa zájsť k rieke, namočiť nohy, či navariť obed. Tiež boli pomerne prázdne. Na cestách sme stretávali viac domácich ako turistov. Voľba dátumu dovolenky bola so zreteľom vyhnúť sa mesiacom júl a august. Jún je ideálny, nakoľko väčšina pasov je už otvorená, počasie dobré a vonku je dlho vidno.

Prešli sme 3835 km za 9 dní. Stálo nás to približne 33000 Sk. Z toho diaľnice asi 3500 Sk, trajekt z UK 2000 Sk. Mali sme plnú poľnú, ale stan sme rozbalili len raz. Brali sme to ako dovolenku a vzhľadom na množstvo denne prejdených km by stanovanie bolo vyčerpávajúce.

Keby sme odrátali poplatky za hotely, cena dovolenky by bola takmer polovičná. Taktiež sme si všetko jedlo pripravovali sami, až na dva obedy po 30 Euro. Na varenie postačila jedna 500 gramová kartuša a nešetrili sme ju.