Z Anglicka do Francúzskych Álp – 2006 3/4

29.6.2006 Štvrtok: Jausiers - Col de Vars 2109 – Guilletre – Briancon – C.d. Montgenevre 2514 – Sestriere – Colle delle Finestre 2176 – Susa – Col du Mt. Cenis 2083 – Lansle Bourg – Col de L´ Iseran 2770 – Val d ´ Isere – Bourg St. Maurice 503 km

Ráno zaplatíme a frčíme z nášho hotelíka. Jazdenia bolo fakt dosť, tak si opäť sľúbime, že si dáme konečne ten dovolenkový relax. Lenže koľkokrát pozriem do mapy, toľkokrát upravujem trasu. Samá zachádzka, aj tu je nejaký pasík, aj tu može byť pekne a vodím svoju milú za nos ako sa dá. Nie že by o tom nevedela, ale zrána necíti takú únavu, dá sa ľahko spracovať. V Briancone dáme sľúbenú kávu. Následne frčíme už po Talianských cestách. Po ceste rôzne menšie horské priechody a scenéria robia cestu veľmi príjemnou. Tabuľa Sestriere 11km definitívne očarí Janku - vášnivá to lyžiarka, tak si to ideme omrknúť. Super povrch, zákruty a výhľady. Bola to dobrá voľba. Podľa mapy sa nemusíme vracať, ale to môžme strihnúť po bielej, nejaký pass je tam, je tam toho, takých sme už pojazdili, s prstom v nose ho zaklopím.

Je obed a v Taliansku zase mŕtvo. Spia asi aj domáce zvieratá. Už aj odbočujem na našu bielu a stúpame a stúpame na Colle delle Finestre 2176 m.n.m, prudké, úzke zákruty mám rád. Na vrchole sa cesta mení na kamenistú rozbitú trať. Heh, takto naloženú mašinu vo dvoch prehnať po tej drti? Sme už dosť ďaleko, vracať sa nebudeme, hádam je to 100 metrov a fajn. A bolo tak. Prichádzame na asfaltku, pocit radosti ventilujeme veľkým hurrrrrá do prilieb. Tento pas ma úplne dostal. Nenápadný na mape, ale prekrásny výhľad na každú stranu a akýsi zrúcaný hrad tomu dodávajú neskutočnú atmosféru.

Šotolina sa vracia a my si opäť veríme. No po pár km to nevyzerá ružovo. Keď som zbadal druhú stranu hory a cca 15 km serpentín dole po kamennej tankodráhe, zovrelo mi hrdlo. Tak toto nie, na toto je aj ultraseal krátky a my na tomto opustenom pase asi aj prenocujeme ak sa niečo stane. V nádrži toho veľa nemám, pumpy boli počas siesty zavreté a samoobslužné nezožrali ani jednu z troch medzinárodných platobných kariet. Čo už. Kašlem na to. Ideme dole. Vypínam motor a potichu sa spúšťame dole 5-10 kilometrovou rýchlosťou. Ostré kamene odletujú spod kolies, zvody sa škriabu o väčšie skaly...bože dobrý, už ma bude nenávidieť aj tá moja kovová!

Po neuveriteľne vyčerpávajúcom asi hodinovom zostupe sme sa dostali na asfaltku. Tak a toto bol len pocit víťazstva! Žiadny defekt, žiadny pád! Štartujem, jedna dva tri a za zákrutou STOP! Plot cez celú cestu - úplne uzavretá. Naspäť sa naozaj nedá, nie je ani palivo a pochybujem, že toto stúpanie by sa zaobišlo bez poškodenia pneu pri prehrabovaní na tej ostrej drti. Janka odťahuje pletivo a ja prechádzam popri len pár centimetrov od priepaste. Opraví plot a skočí za mňa. Vezieme sa novučičkým asfaltom hodnú chvíľu, keď dôjdeme na miesto, kde sa zrútila polka šírky vozovky. Moto prejde. Neskutočne nám odľahlo. Dole nás čaká rovnaký plot. Úspešne ho prekonávame. Úplne fyzicky zmorení ešte zarežeme jeden poriadny široký pas Col du Mt. Cenis 2083 m.n.m. Zastavujeme na veľkej priehrade s peknými vodopádmi.

Dávame paštéty a papriku. Jeme ako posledný krát. Čas beží. Cheme stihnúť Col de L´ Iseran 2770 m.n.m. Po ceste k nemu fičíme dolinou s veľmi strmými stenami a v nich sú zarezané vodopády. Nevieme sa vynadívať. Všade na okolitých vrcholoch je množstvo snehu a celkovo je v tejto oblasti akosi chladno. Stúpanie na Iseran je po úzkej a hlavne mokrej ceste z topiaceho sa snehu popri zurčiacich rozvodnených potokoch. Na vrchole je taká zima, že si nasadzujeme prilby.

Neďaleko je dokonca funkčná zjazdovka. Dlho tu nevydržíme. Zliezame dole cez Val d ´ Isere, masové lyžiarske stredisko. Necítime sa tu v civilizácii dobre, len to preletíme. Príroda je opäť obohatená mnohými strmými vodopádmi a roklinami. Hľadáme camp alebo hotel. Všetko plné. Nakoniec v Bourg St. Maurice zjednávam cenu na 55 Euro aj s parkovaním garáži v malom priváte. Paranoidná domáca mala na dverách 30 bodov, ktoré musíš dodržiavať. Čudujem sa, že nám nezakázali aj dýchať. Porušili sme asi 28. Dnes to bolo 500 kilometrov aj s enduro vložkou. Zo dňa na deň je to lepšie.

30.6.2006 Piatok: Bourg St. Maurice - Col du Petit St.Bernard 2188m – Aosta – Col du Grand St.Bernard 2473m – Martigny – Col de la Forclaz 1527 – Chamonix – Mt. Blanc – Gluses – Taninges - Col de getsle 1163 - C. d. Corbier 1230 – Sciez (jazero Léman – Ženevské jazero): 360 km

Col du Petit St.Bernard 2188 m.n.m sme zajazdili s chuťou, najmä keď na vrchole mala Janka sľúbenú tradičnú rannú kávu. Po doplnení kofeínu smerujeme na Grand St.Bernard 2473 m.n.m a gúlime očami na každú stranu, či nezbadáme Mount Blanc. Cesta na Veľký Bernard bola práve v rekonštrukcii. Veľa sme si nezajazdili. Hore sme si dali obed a pokúsili sa prejsť na švajčiarsku stranu.

Švajc bol samý tunel, nepôsobilo to na mňa tak slobodne ako vo Francúzsku. Cesta ubiehala a my sme sa tešili na Mt. Blanc. Aby som ho lepšie videl otvorím si štít a v tom ma pichla do pery osa. Prudko brzdím a zastavím na parkovisku pri ceste, rovno pred veterinou. Super. Zachránime aspoň osu! Po 20 minútach sa to ukľudnilo a my sme pokračovali v ceste. Hmm.

Opäť sme sa napojili na úsek cesty Route des Grandes Alpes a užívali sme si ju až po jazero Léman (Ženevské jazero). Po beznádejnom hľadaní prístupnej ceny v hoteli, či nejakého čistého campu sme skončili v jednej diere s drevenými kadibudkami. Nie sme až takí fajnoví, ale sme na dovolenke a trochu hygieny nezaškodí. Nakoniec vyhádam poplatok za camp späť a nachádzame prekrásny hotel na brehu jazera za 52 Euro s kúpeľňou. Pocit štastia nás opojí a večer zakončíme romantickou prechádzkou popri jazere.