ISSN 1336-6491 | Online: 2165 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 30090
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17758)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12332)
Hodnotenie: (25 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (37)  [Verzia pre tlač] Tlač

Ako motoamatéri došli k 15-im 2000+m alpským pasom ako slepé kura k zrnu 2/3

 Zdieľať

Pridané: 14.08.2008 Autor: dido14
Čitatelia: 11831 [Mototuristika - Európa - Výlet]

ďalej smer Silvaplana a slávny St. Moritz, po krátkej zastávke v centre smer Pontresina a ďalej na Berninapass (2328 m), opäť prechod do I, cez Forcola di Livigno (2315 m) do Livigna (tá bezcolná zóna už nie je čo bývala, benzín cca 1,2 EUR/l), a šup na Passo di Foscagno (2291 m) a dole do ďalšieho známeho lyžiarskeho strediska Bormio, a poďho opäť hore na Passo di Stelvio (2758 m).

 Za chvíľu sme na najvyššom bode našej cesty
Za chvíľu sme na najvyššom bode našej cesty

Tento pas bol náš najvyšši a podľa nemeckej príručky je 4. najvyšší s asfaltom v Alpách a 9. najvyšší ak rátame aj šotolinové pasy (mimochodom dá sa ísť aj tu ďalej - šotolina je do 3030 m a tým pádom sa dostanente na 3. najvyššie miesto pre bežných motorkárov v Alpách; inak tých Alpských pasov cez 2000 m/m je celkovo cca 100). No a my sme opäť prekročili hranicu do CH a zišli do výšky asi 1400 m do Sta. Maria kde nás čakalo ubytovanie v peknom hoteli.

 Fajčiarska
Fajčiarska

Pokračovanie už poznáte z predchádzajúceho dňa – super večera (neskutočne fantastický čašník zo starej školy), obligátna lahvinka vína a spať. Máme za sebou opäť 12 hodín na motorke. Snáď ešte niečo: keď som parkoval pred hotelom prihovorila sa mi jedna dievčina že vidí tam nezvyčajnú ŠPZ a že ona je tiež z toho istého okresu a teraz žije v CH a že večer vo Whisky bare. Bar som výnimočne oželel i keď dievčina bola celkom k svetu vrátane krvnej skupiny, treba však povedať, že okrem nej a Gusta sme počas celého výletu videli už len jednu českú ŠPZ a inak úplne nikoho z našich končín! A vlastne ešte niečo: ak chcete vedieť kde sú všetky Ferrari a Lambá tak tam (na Jančiho R8 samozrejme nemajú), máte pocit že všetci švajčiari a taliani po 60-ke majú takú kondíciu že tie kopce možu jazdiť na bicykli - je ich tam na mraky, že Vy ste vlastne najmladší lebo priemerný vek tamojších motobikerov bol určite nad 50, a hlavne – že všetci jazdia neskutočne slušne a dodržiavajú všetky pravidlá (jedinou výnimkou bol chalan jazdiaci so sajdkou neskoro poobede, evidentne vyjazdený, ktorý bral všetky 180-ky šmykom a asi na niečo trénoval, rozhodne nikoho neohrozoval, i keď nechcel by som mu robiť vyvažovavača ;).

Deň štvrtý: Sta. Maria (CH) – Magglingen (CH), 420 km, samozrejme motorkou Gusto

No predsa len zmena, trochu sa nám posr... počasie, čo hlavne ja znášam dosť ťažko a s veľkým rešpektom a jazdím vtedy tiež ako posr... na malú radosť mojich kamarátov, ale zvykli si. Čiže v preklade – pol dňa v oblakoch a dážď a mokrá cesta, čiže vyrážame smer Gusto. Hneď na úvod pre istotu Oflupass (2149 m), smer Susch, vzápätí aby sme nevyšli z cviku Fluelpass (2383 m), smer Davos - aby sme si skontrolovali kde si zase zalyžujeme, ďalej Klosters a smer Chur ktorý by kľudne mohli premenovať na Chu., lebo to bolo jediné miesto kde sme blúdili napriek používaniu dvojkombinácie papierová mapa na tankvaku a GPS navigácia na volante (Janko ďakujem za inštaláciu el. zdroja a držiaku). Potom smer Flims, Disentis a Oberalpass (2044 m),

 Tu už chodia aj vlaky...
Tu už chodia aj vlaky...

po druhýkrát Andermatt a vzápätí známy Furkapass (2431 m) a po zídení do doliny

 ...čiže sem
...čiže sem

okamžite Grimselpass (2165 m). Potom už len Interlaken, opäť 30 st a slnečno, Biel a ciel vo výške 940 m/m - Magglingen (alebo Gostopass).
Po 12 hodinách v sedle teraz nasledovalo opäť naloženie motoriek,

 Tak už nakladáme
Tak už nakladáme

posedenie pri Raclette Cheese, zoznámenie sa s Gustovou manželkou Arou z Kolumbie, obligátna flaška vína a spať.

Deň piaty: Magglingen (CH) – Piešťany (SK), 1 000 km, autom

Tu už vážne nie je čo písať, naložili sme aj 4. motorku určenú pre Janove múzeum (starú ČZ-tu zapožičanú od Gusta), cestou sme si uvedomili, že sme opäť absolvovali jeden z najlepších výletov, že na rok ideme opäť – Gusto kresli ďalšiu trasu! že odviezť motorky na miesto určenia je dobrý nápad (aj napr. auto/motovlak), že optimálne by mohlo byť cca 250 km a zaradenie voľného dňa v prípade dlhších výletov aby z toho bola úplná pasija, že máme už ďalších záujemcov čo pôjdu s nami, že...
No a prišli sme domov (Jurko ďakujeme že si väčšinu odšoféroval), dali obligátnu lahvinku vína a šli sme spať.

< >

Pridané: 14.08.2008 Autor: dido14 Zdieľať

Hodnotenie: (25 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (37)  [Verzia pre tlač] Tlač

Aprilia-side-03-2025

Moto Guzzi

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »