Alpy 2015 - Ako vyliečiť ľadvinku z Hypsofóbie 5/5

12. Deň - 504 km - Už musíme :(

Odchod domov, časť prvá. Vybavil som ešte noc ubytovania u tety vo Viehhofen, tak sme chceli dôjsť len priamo tam. Malo to byť nejakých 300 km + drobné. No áno, asi to nevyšlo, číslo hore ste zrejme videli. V gps som najprv zakázal všetky diaľnice a platené cesty. Spôsobilo to to, že hneď ako sme sa dostali na nejaký hlavný ťah, tak nás to vláčilo dole do každej dedinky, aby sme ho obišli. Neviem pre koho tá cesta bola platená, možno tak pre T.I.R.

Nešli sme na diaľnici ešte ani 20 km, keď som rozmýšľal, že bolo by treba nejakú zaujímavú odbočku, lebo takto budeme v penzióne v Rakúsku už o tretej. V tom vidím na tabuľke Fernpass. Odbočiť, neodbočiť… 200 metrov pred odbočkou ma ľadvinka buchne 2x, to znamená, musíme sa zastaviť. Na toto znamenie som čakal. Vpravo pri nás nikoho, strhnem to dole. Ona síce len chcela ukázať, že “pozri, aké pekné hory”, ale už bolo jedno, bolo rozhodnuté.

Nevedel som kde to je, ako ďaleko, koľko km navyše, nechal som sa viesť tabuľkami. Hnusná hustá premávka, hore rýchlo spravil 2 fotky, po Dolomitoch a Švajčiarsku nič extra. Ide sa. GPS ma síce chcelo otočiť, ale podľa mapy som to vytrvalo ťahal ďalej až do Nemecka, kým tá mala blbá krabička nepochopila kadiaľ chcem ísť.

Škrká mi v bruchu, začnem hľadať miesto, kde si dať niečo po zub. Už sme boli jak čenkove deti, keď sme niečo našli. Zastavujem sa, nevyzerá to extra obľúbené miesto, tak sa pýtam, či sa dá platiť kartou. Slečna slovu Visa nerozumela, ale keď som do vzduchu prstami nakreslil obdĺžnik, tak jej to došlo. Že nie. Sakra. Ideme ďalej, hľadáme ďalšiu.

Pri hustej križovatke zastavujeme, otáčam sa 3x, aby som sa k nej dostal. Pýtam sa, ne dá sa. Dá sa, nedá sa, najesť sa musím, lebo už aj na pasienkoch som videl na miesto kráv steaky. Polovička bude na tom podobne. Rátame koľko máme spolu drobných, 13 eur a niečo. Idem za tetou, vysvetľujem, že toľkoto máme v hotovosti, čo ponúkne. Vraj či trinken alebo essen. Hovorím trinken UND essen. Keď som videl, ako dlho rozmýšľa, vedel som, že sme na zlom mieste. Dáva 2x sendvič. Jeden z nich bol s mortadellou. Doma som ho vyhadzoval, lebo nechutil, tu mi pripadal byť nejaký chutnejší. V podstate ak mi dá surovú potkaniu nohu, asi by som ju obhryzkal tiež. Potom aj tú nohu.

Popri jedle rozmýšľam, že ak mi niekto pred desiatimi rokmi povie, že budem hľadať vo vačku drobné v hodnote skoro 400 Sk, aby sme si mohli dať 2x sendvič + minerálnu vodu, tak by som mu poťukal na čelo.

Došli sme okolo pol ôsmej, kilometre ste videli… Bolo to celkom dosť, z tých 504 bolo max. 60 diaľnica + na začiatku ešte pár passov. Tetuška bola zlatá, dalo sa vidieť ako naučený úsmev prešiel do skutočného, keď nás na motorke spoznala. Už dopredu hovorila, že naša izba je voľná.

Na večer fľaša vína, napísať poznámky za posledných 4 dní, lebo niekto bol lenivý.

Ach jaj...

"Nepadnem, nepadnem, nepadnem..."

13. deň - 650 km - Koniec dobrý, všetko dobré

Odchod domov, pokračovanie. Výdatné raňajky u tety a čaká nás vyše 600 km diaľnice. Cestu domov nám po diaľnici spestrili časti s tabuľkou, kde bola maximálka 80 pri mokrej ceste. Na tých miestach stačilo trošku pridať a celkom som si jazdu užíval v tiahlych zákrutách. Za hranicou do Maďarska sa polovička sťažovala, že pri tej rýchlosti a v tom teple sa jej na diaľnici nedá dýchať, tak sme zišli na cestu č.1.

Dosť sme sa natrápili v tom teple vo veľkej premávke, v meste si „užívali“ udivené pohľady maxiskútristov v tielkach a keď nás v jednej nepriehľadnej zákrute skoro sundal strelec, ktorý tam predbiehal 6-7 áut naraz, tak som to vzdal a vrátil nás na diaľnicu. Keby sme vtedy obaja dobre nezareagovali, tak toto už zrejme nedopíšem. To, že sme „doma“ naznačila aj rýchlosť obsluhy na benzínke na diaľnici. Dehydratovaný som ledva stál na nohách, polovička vonku pri motorke a hentá obsluhovala tetu predomnou rýchlosťou, že by sa bol aj zhúlený slimák nasral.

V každom prípade, najdôležitejší bod z dovolenky bol, keď sme zdravý a celý zaparkovali pri byte. Nebolo veľa času na oddych, zostávalo nám už len pár hodín - mala k nám doraziť návšteva z východu...

Z dovolenky zostala príjemná únava, nespočetné množstvo spomienok a zážitkov a vedomie, že týmto to nekončí. Čakajú nás ešte tisíce kilometrov v sedle našej motorky pri spoznávaní ďalších krajín, krajov, miest.

Ešte klasická sumarizácia na koniec: 13 dní, 5 štátov a 4100 kilometrov.