Súťaž Dunlop TrailSmart 2015 - Naša prvá plánovaná motodovolenka na gumách Dunlop TrailSmart 1/2

Info o súťaži:

Toto je článok do súťaže o turistické pneu Dunlop TrailSmart. Ak sa ti článok tohto súťažiaceho pozdáva daj nám a i jemu o tom vedieť do diskusie.

10.06.2015 - Tomáš Hajduch - Awia Čitatelia: 6444 [Novinky - Súťaž]

Súťaž: Chystáš na leto zaujímavú cestu? Dáme ti na ňu pneumatiky Dunlop TrailSmart

Redakcia motoride.sk v spolupráci s importérom pneu Dunlop vyhlasuje súťaž - konkurz na "testovača" nových pneumatík Dunlop TrailSmart. Ak máš cestovné enduro a "kompatibilné kolesá" dáme ti sadu pneumatík na tvoju zaujímavú moto cestu v lete 2015.

 

Ak nerátam šantenie na poliach na starkého pionierke, s vodičákom aj bez a zopár kilometrov na simsonke ako násťročný, tak k motorkám som sa dostal pred tromi rokmi. Vždy ma jazda na dvoch kolesách lákala a s bicyklom mám taký problém, že ono to veľmi samé ísť nechce. Neviem, či to už môžeme nazvať krízou stredného veku, ale s výkrikom "ak teraz nie tak už asi nikdy" som sa zapísal na vodičák. Tuším to bol posledný rok, keď sa to ešte dalo spraviť naraz.

Na prvej hodine som spravil pár kôl na 125-ke, pre mňa veľkej motorke a inštruktor povedal, nech sa chvíľku na hodinách neukazujem. Na ďalšom stretnutí sa pýtal, či som už minule šiel na veľkej, ja že samozrejme. Vysvitlo, že "veľká", už bola dravá 600-ka, tak som sa celkom roztriasol na prvých kilometroch. Ale aby som to urýchlil, vodičák som spravil a samozrejme už počas prvých jázd som hľadal tú pravú prvú.

Chcel som na to ísť systematicky, tak som sa dočítal, že by to mohol byť Hornet alebo Bandit. Zapálene som prezeral inzeráty, chodil skúšať jazdenky, ale všade som našiel kadejaké upravené, dobyté, skrútené, s orezaným výfukom, veď to poznáte. Až ma vyvolená čakala v bazáre v Sobotišti. Pozrieť som ju šiel sám a keďže bola tma, tak som ani veľmi neskúšal, vsadil som na reputáciu majiteľa z rôznych fór, čo mi tenkrát vyšlo. Prešiel som akurát kolečko po dvore, len aby sa nepovedalo, ale v podstate s mojou nulovou skúsenosťou by som žiadny problém nezistil, ani keby som prešiel stovku kilometrov. Podali sme si ruky a za pár týždňov sme ju už vykladali doma pri garáži.

Netrpezlivo som čakal, kým budú papiere hotové a spravil prvé kilometre. Mal som pred ňou neskutočný rešpekt. Veď to malo neuveriteľných 100 koní, vedel som, že s plynom treba točiť veľmi opatrne.

Prekvapila ma priateľka, že by motorku rada vyskúšala. Prekvapenie to bolo hlavne preto, lebo kvôli svojej diagnóze chodí len pri barlách a pred rokom mala nepríjemnú príhodu s jedným čopríkom, na ktorý som ju vykladal tak nešťastne, že nahá noha sa dotkla rozpáleného výfuku... Tá jazva na nohe už zrejme zostane nastálo, ako memento prvého kontaktu s dvoma kolesami.

Prvé kolá som jazdil úplne roztrasený, samozrejme sám a keďže priateľka stále viac tlačila, že by sa rada previezla, tak som sa prihlásil do školy jazdenia, čo v Maďarsku robila Honda. Dalo to strašne veľa, cestou domov som akoby sadal na úplne inú motorku. Keďže mi jedna slečna na malom autíčku prednosť nedala, tak som si začerstva vyskúšal aj krízové brzdenie na ostro.
Prvá jazda s ľadvinkou bola zaujímavá. Najprv v garáži skúška, či ju viem bezpečne vyložiť, poprípade sám nastúpiť, čo v záujmu nejakého jazdenia by tiež nebolo na škodu. Nasledovali prvé kilometre. Malo to byť len pár metrov, ale akosi sme sa nevedeli zastaviť (nie doslova, brzdy boli v pohode). Zastavila nás až špzetka, ktorá asi bola trochu ohnutá pod sedadlo a nad váhou nás oboch sa pri jednej diere porúčala a odtrhla aj s držiakom. Cestou naspäť cestovala na atypickom mieste medzi nami.